Paní jara
V Česku pribúdajú mladé autorky, ktoré píšu fantasy, resp. romantasy. Jednou z nich, ktorej popularita stabilne stúpa, je aj Leandra Sold, vlastným menom Alexandra Soldánová. Doteraz ...
V Česku pribúdajú mladé autorky, ktoré píšu fantasy, resp. romantasy. Jednou z nich, ktorej popularita stabilne stúpa, je aj Leandra Sold, vlastným menom Alexandra Soldánová. Doteraz jej vyšlo osem kníh (podrobnosti si môžete pozrieť aj tu). Ja som sa dostala k jej románu Paní jara, ktorý vyšiel minulý rok vo vydavateľstve Canc.
Hlavná hrdinka Starlett žije vo svete budúcnosti, kde má Európa inú podobu. Deti už nevyrastajú v klasických rodinách, ale od raného detstva v akýchsi internátnych školách. Vzdelanie sa prideľuje podľa schopností a len tí najšikovnejší to dotiahnu na najvyšší stupeň – takéto študentky a študenti sa okrem iného učia o politike, protokole a etikete, pretože ich ako najschopnejších po konci štúdia adoptujú najmocnejšie európske rodiny, ktoré majú pozíciu vysokej šľachty. Do takej rodiny sa dostane aj Starlett, ktorej sa celé roky darilo s drobnou pomocou tajiť, že má astmu. Nový život v luxuse však nebude jednoduchý a čakajú na ňu ťažké rozhodnutia. Našťastie má po boku spoľahlivého osobného strážcu Nikolaja. A to ešte Starlett netuší, že nie je len také obyčajné dievča. Má totiž svoje miesto v slovanskom panteóne bohov.
Paní jara je vydarená young adult fantasy. Autorka má veľmi pekný štýl a dobre pracuje s jednotlivými prvkami príbehu, takže sa môžete spoľahnúť na to, že mladé dievčatá budú knihu žrať a aj starší čitateľ si ju bude vedieť vychutnať. V knihe máme kvázi-dystopický svet, ale na rozdiel od mnohých podobných kníh sa naň tentoraz pozrieme z najvyšších spoločenských vrstiev, z pohľadu vyvolených. Chválim za toto rozhodnutie a že tu nemáme ďalšiu chudobnú hrdinku, ktorá by inak bola dokonalá vo všetkom, aby mohla úspešne bojovať proti mocným zloduchom. Naopak, Starlett musí tajiť svoju astmu, aby ju nevyradili predčasne zo štúdia a aby sa dostala do najvyšších vrstiev. Spočiatku nemala ani najlepšiu postavu – musela tvrdo na sebe pracovať, aby zhodila nadbytočné kilá. Niekto si povie, že úplne drobné detaily, ale postava potom hneď pôsobí inak. Chválim za pekné spracovanie.
Som si istá, že čitateľky budú milovať aj kapitoly s Nikolajom – tróp bohatá slečna-sexy osobný strážca je napísaný dobre a bavilo ma to čítať. Nikolaj je sympatická postava a strašne ma štve, že je Paní jara úvodným dielom série. Mnoho vecí je naznačených a nevyriešia sa, takže sa celkom teším, kedy autorka vydá pokračovanie (oprava: veľmi sa teším na pokračovanie!). Chválim aj za drsnú scénu s Erikom – za to, že autorka necúvla pred ťažkým rozhodnutím a neprišla postave v poslednej chvíli na pomoc použím nejakého prvku deus ex machina.
Starlett ako postava je, samozrejme, občas trochu naivná, ale vzhľadom na vek sa jej to dá prepáčiť. Je stále oveľa sympatickejšia ako mnohé hrdinky z tohto žánra. Skôr mi trochu prekážalo, že sa v niektorých scénach správala nevhodne, čo bolo vzhľadom na jej vzdelanie nelogické. Znova sa ozýva moja profesionálna deformácia ako absolventa hospodárskej diplomacie: ak do vás celé mesiace hustia protokol a etiketu, naučíte sa nielen správať, ale ho aj využívať vo svoj prospech. Tento problém vidím v mnohých knihách. Protokol a etiketa nie sú len dve-tri základné pravidlá o nejakom zdravení sa či základnej slušnosti, ktoré raz využijem a inokedy nie, ak sa mi práve nechce. Je to rozsiahly súboj pravidiel definujúcich správanie v takmer každej životnej situácii a jeho naštudovanie si a tréning musí zanechať na človeku nezmazateľné stopy. Keby ho Starlett skutočne ovládala – čo musí byť koniec-koncov podmienkou, aby si ju významná rodina vôbec adoptovala – vedela by svoje reakcie lepšie kontrolovať a zároveň sa ľahšie pohybovať v spoločnosti a získavať informácie.
Vytknem ešte maličké detaily, ktoré som si všimla. Jedným z nich je plynutie času. Všetko sa deje príliš rýchlo – prakticky behom mesiaca. A to je na postavu veľká nálož zásadných životných zmien. Nebudem prezrádzať, ale v skutočnom svete by sa to podľa mňa dialo v oveľa dlhšom časovom období. Prekvapivá bola aj scéna s Ambrou, kde Starlett zverila svoje najväčšie tajomstvo a Starinou jedinou reakciou bol len sľub, že to nikomu nepovie. Kde sú všetky otázky, ktoré zákonite musia prísť s takým veľkým priznaním? Prečo sa jej Star nezdôverila tiež a neoplatila tak Ambrinu nesmiernu odvahu? Zvedavosť je jednou z najsilnejších ľudských vlastností a táto scéna mi prišla trochu nedotiahnutá. Ešte by som mohla pridať aj to, že Starlett celkovo na ženu premýšľa príliš málo nad Nikolajom. No tak, pekný mladý osobný strážca! Každá bežná žena, ktorú poznám vrátane mňa, by už špekulovala o ňom a premýšľala nad všetkým možným (zase neprezradím podrobnosti kvôli spoileru). Celkovo však išlo len o relatívne malé detaily, ktoré väčšina čitateľov asi aj tak preskočí, lebo nie sú profesionálne deformovaní; nič zásadné.
V knihe Paní jara je vidieť, že autorka má vytrénovaný štýl a rozprávanie príbehu jej ide s prirodzenou ľahkosťou. Nájdete tu pekné detaily a zaujímavo vybudovaný svet. Príbeh bol dostatočne napínavý a záver príjemne frustrujúci, takže si pokračovanie s radosťou prečítam. Táto kniha je ideálna (nielen) pre mladé baby, ktoré hľadajú kvalitný príbeh s romantikou aj ťažšími témami. Nemôžem nespomenúť nádhernú obálku a pekné grafické prvky priamo v texte. Ak teda chcete spraviť radosť čitateľke romantasy, skúste Paní jara. Namiesto preexponovaných akože New York Times bestsellerov podporte radšej mladú českú autorku – je fakt šikovná!
Tipy na čítanie:
YA fantasy/sci-fi
Divergencia stavia latku pre YA poriadne vysoko
Divotvůrce: chytrosť je dôležitejšia ako mágia
Recenzie od Martiny Zaťkovej: V znamení ametystu: Prvé stretnutie s prírodným spoločenstvom
YA beletria:
Káva každé půlnoci: o anorexii, havranoch a učiteľoch
Královna mrtvol: o hrdinke, ktorá chce byť chirurgičkou
