Nula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ
Predstavím vám mladú autorku Janku Plauchovú z Banskej Bystrice. Poznáte jej tvorbu? Tak preskočte pokojne odsek; ak nie, zbystrite pozornosť. V Krajskej hvezdárni a planetáriu M. ...
Predstavím vám mladú autorku Janku Plauchovú z Banskej Bystrice. Poznáte jej tvorbu? Tak preskočte pokojne odsek; ak nie, zbystrite pozornosť. V Krajskej hvezdárni a planetáriu M. Hella prednáša o nebeských telesách, kozmickom výskume či existencii mimozemského života a prednáša predmet Raketová technika a kozmonautika na Pomaturitnom štúdiu astronómie v Hurbanove. A keďže je toto recenzia na knihu, tak už isto tušíte, kam mierim – k mnohokrát potvrdenej hypotéze, že najlepšie sci-fi príbehy píšu vyštudovaní vedci a technici. A hneď na úvod vám rovno poviem, že v prípade Jankinej knihy Nula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ sa táto hypotéza potvrdila od prvej strany.
Hlavným hrdinom románu je David Settle, na pohľad obyčajný tínedžer. Má však jedinečnú superschopnosť – bunky jeho tela starnú dvakrát pomalšie, a preto, hoci vyzerá na sedemnásť, má už v skutočnosti tridsaťpäť rokov. Bežný človek by si povedal, že to musí byť super prechádzať životom dvakrát pomalšie a ešte k tomu s vedomím, že sa môže pokojne dožiť aj stopäťdesiat rokov. David to však neznáša a najradšej by bol rovnaký ako všetci ostatní. Kvôli spomalenému starnutiu sa s matkou každé dva roky sťahujú, aby nemuseli vysvetľovať, prečo sa David nemení rovnako ako jeho údajní rovesníci. Ľudia totiž nemajú pre jeho nespokojnosť pochopenie a nedokážu ho prijať medzi seba. Na základe niekoľkých indícií sa David pustí do pátrania po pravde, pretože spomalené starnutie nie je jedinou zvláštnosťou v jeho živote. Od malička sa mu stávajú smrteľné nehody, z ktorých záhadne vyviazne bez zranení. Zdá sa, že ho niekto ochraňuje, a David je rozhodnutý zistiť prečo.
Väčšinou si vo svojich recenziách nechávam finálne hodnotenie na záver, ale pri Nula kelvinov by to bolo zbytočné obchádzanie okolo horúcej kaše. Ide o výborný sci-fi román o cestovaní v čase a jeho následkoch, ktorý ma okamžite vtiahol do deja a nútil ma obracať stránky do hlbokej noci (čo sa mi zakaždým pri raňajšom vstávaní a naháňaní rodiny vypomstilo, ale čert ber zlú náladu; stálo to za to!). Janka Plauchová priniesla fascinujúcu teóriu o cestovaní v čase a o význame pohybu najmenších častíc. Má to premyslené naozaj dobre a ja som jej to zožrala so všetkými detailami. Krásne to previazala so svojimi znalosťami z biológie – veľmi ma bavilo čítať aj tie pasáže, kde sa vysvetľovala biologická príčina Davidovho spomaleného starnutia. Predpokladám, že nie každého čitateľa to nadchne ako mňa – DNA a biológia na všetkých úrovniach ma fascinuje od detstva, mám nejaký základ načítaný aj napozeraný v dokumentoch, takže som bez problémov dokázala s postavami držať krok, ale ak niekto netuší ani len to, čo je to tymín či adenín, tak môže knihu považovať miestami za náročnejšie čítanie.
Kniha okrem cestovania v čase ponúka aj romantiku. Davida spojí silné puto s Molly, ktoré v neskorších pasážach výrazne ovplyvní dôležité momenty deja. Nejde ale o žiadne liternárne porno, ani o prehnane romantické scény pripomínajúce turecké telenovely. Autorka to udržala v ideálnej rovine: ich vzťah pôsobil reálne, živo a napriek silným emóciám som nemala ani raz potrebu prevracať očami. Obaja iba začínajú objavovať skutočný partnerský vzťah a Janka to technicky napísala tak dobre, až som mala chuť vrátiť sa do tých rokov, kedy je všetko nové, intenzívnejšie. Celkovo boli postavy v knihe rozpracované výborne. Každá mala svoje silné a slabé stránky, záľuby, pohľad na svet; postavy mali priestor premýšľať a robiť rozhodnutia a nevrhali sa hlavou proti betónovému múru, ako to býva v mnohých knihách. Jednoducho nádherne realistické.
Tempo rozprávania je od začiatku dynamické. Zdalo sa mi, že približne 150-200 strán pred koncom mierne spomalilo (čo je vlastne dobre; aj čitateľ si musí v istom momente psychicky vydýchnuť), ale potom sa v posledných kapitolách znova naplno rozbehlo. Janka šikovne skombinovala viacero dejových línií a postupné odhaľovanie detailov a príčin všetkých tých záhad v Davidovom živote pripomínalo detektívku. Musím uznať, že to dávkovala naozaj perfektne, hlavne v prvej tretine knihy. Jankin rozprávačšky štýl je na vysokej technickej úrovni. Je jasné, že ide o skúsenú autorku, ktorá vie vyrozprávať napínavý príbeh, a presne toto od každej knihy očakávam.
Čo sa záveru príbehu týka, mala som pár tipov, ako by kniha mohla skončiť, a som veľmi rada, že hoci som isté veci trafila, Janka ma s niektorými detailami vedela milo prekvapiť. A to už je čo povedať, keďže sa väčšinou pri čítaní kníh a písaní recenzií cítim ako stará ufrflaná dôchodkyňa. Je to ale výsledok toho, že sa celý román Nula kelvinov obratne vyhýba tisíckrát omieľaným klišé. Chválim aj skvelú myšlienku s jazvami a ochrannou vrstvou (detaily neprezradím, budete sa k nim musieť prepracovať sami).
Čo dodať na záver? Premýšľam, či na mňa v knihe niečo pôsobilo ako slabé miesto, ale po jednom prečítaní si na nič také neviem spomenúť. Každá jedna scéna mala svoj dôvod a zmysel a doĺňala mozaiku, ktorú som si postupne vytvárala. Román je poctivo odmakaný, s prijateľnými a logickými vysvetleniami, podarilo sa v ňom prepojiť viacero žánrov. Vďaka tomu, že autorka použila anglické mená a názvy, som mala pocit, že čítam americkú knihu – a ak by naozaj o takú išlo, verte tomu, že by bola na všetkých zoznamoch svetových bestsellerov. Toto je jedna z tých našich lokálnych kníh, ktora by mala byť jednoznačne vypustená do sveta. Mňa úplne dostala, vo všetkom sa trafila do môjho čitateľského vkusu a dočítala som ju s totálnym nadšením. Nula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ by mala byť v knižnici každého sci-fi fanúšika. Jedna z najlepších kníh, čo som za posledné roky čítala!
Pre viac informácií o autorke a jej tvorbe navštívte Jankinu stránku adhara.sk.
Prečítajte si aj exkluzívny rozhovor s autorkou tu.
Informácie k pokračovaniu:
Vychádza Tristodesať kelvinov
