Samuel R. Delany (narodený 1942) je jednou z najvýraznejších postáv zlatého veku žánru science fiction, 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia. Okrem prelomových diel Babel-17 (1966), či The Einstein Intersection (1967) napísal aj Novu (1968), ktorá sa ako nápaditá space opera dočkala v roku 1969 pocty nominácie na cenu Hugo, za najlepší fantastický román.
A pohľad z dobového kontextu je v prípade Novy mimoriadne dôležitý. Mnohé diela veľkých autorov starnú s gráciou, niektoré dozrievajú ako víno, iné si od čitateľa vyžadujú trpezlivosť.
Nova je románom, ktorý v sebe spája mnoho. Rozpitváva pozadie hlavných postáv, otvára dvierka do politických súbojov a korporátnych naťahovačiek o nadvládu nad galaxiou, ale skúša aj čaro vtedy nepoznaného – symbiózu človeka a strojov, či kozmickej ťažby surovín.
Príbeh sleduje snahu lodného kapitána, Lorqa Von Ray, dediča obrovského impéria, ktorý sa ženie za svojim snom – poraziť v pretekoch o samotný život svojho rivala, a rivala jeho rodiny vôbec, Princa Rudého. Okrem klasického a jemne gýčovitého súboja dvoch hrdinov sa však Delanyho rozprávanie špekulantsky zamotáva a to miestami až do takej miery, že je potrebné sa poriadne zorientovať v deji, čase a priestore.
V pretekoch, v cieli ktorých sa skrýva prístup k najvzácnejšej energetickej komodite vo vesmíre, k illyrionu, sa na Lorqovu stranu pridávajú postavy plné kontrastov, ako Myšiak, svojhlavý Róm, majster hry na senzorický nástroj syrinx (okrem hudby produkujúci aj obrazy, či pachy), filozofický obyvateľ Mesiaca Katin, ktorý komentuje takmer každú možnú scénu, podivuhodná dvojka dvojíc Sebastian a Tyÿ, a navzájom sa dopĺňajúci Lynceos a Idas.
Cesta Lorqa je okrem strastí, plná aj vcelku bizarných zastávok, či scén, ktoré len zvýrazňujú kolorit Delanyho nápaditosti. Autor nás prenáša do Lorqových spomienok detských liet, kde vykresľuje počiatok jeho konfliktu s Princom, ale aj záblesk zakázanej lásky s Princovou sestrou Ruby Rudou. Ďalej sa nebojí premostiť do scén vykladania tarotových kariet, ktoré civilizácia budúcnosti akceptuje ako hodnoverný zdroj informácií a predpovedania udalostí.
Literárne inovácie však Delany chrlí jedna radosť. Dočítame sa o prvom pokuse o prienik do kyberpriestoru, galaktický kolonializmus, ale aj o prvkoch hard sci-fi ako ťažba nepredstaviteľne ťažkých chemických prvkov z jadra hviezd. Nad tým, čo všetko chcel Delany Novou povedať, sa dá len žasnúť. No premostím práve na začiatok tejto recenzie – a síce, že môže čítanie románu aj trochu bolieť a drnkať na struny trpezlivosti.
Zmiešané dojmy z väčšiny obsahu knihy napravuje záver. Je priamočiary, vecný a zbytočne sa nezamotávajúci v skrytých aspektoch tamojšieho sveta.
Summa Summarum
Nova ako román zrejme nezostarla najlepšie. To, čím mohla kedysi prekypovať už dnes zovšednelo. Pestrosť nápadov je však aj napriek tomu obdivuhodná, no vzhľadom na rozsah nemusí čitateľskému zážitku až tak prospievať.
V románe je badať cit pre remeslo a divokú fantáziu, ktorou Delany v časoch svojej najväčšej slávy oplýval. Zo zvedavosti by som určite vyskúšal aj ďalší autorov počin. Novu odporúčam asi najmä hard-core fanúšikom sci-fi a to najmä série majstrovských diel z dielne Laser books.
