Nekroskop (Necroscope)
Harry Keogh nie je obyčajný chlapec. Ako jediný živý človek počuje myšlienky mŕtvych a dokonca sa s nimi dokáže rozprávať, za čo ho zosnulí zbožňujú. Taká výnimočnosť však bude mať ...
Harry Keogh nie je obyčajný chlapec. Ako jediný živý človek počuje myšlienky mŕtvych a dokonca sa s nimi dokáže rozprávať, za čo ho zosnulí zbožňujú. Taká výnimočnosť však bude mať svoju cenu, keď ju Harry začne naplno využívať. Je totiž najhoršie obdobie studenej vojny a západ a východ proti sebe využívajú všetky možné zbrane, vrátane nadaných ľudí. V Sovietskom zväze, na tajnom Bronickom zámku, Rusi rozvíjajú svojich telepatov a psychikov. Medzi nimi je aj Boris Dragosani, ktorý dokáže z mŕtveho tela vytiahnuť akékoľvek tajomstvo. Túto schopnosť získal od tajomnej Veci pochovanej vo vysvätenej rumunskej zemi, ku ktorej sa pravidelne vracia, aby získal väčšiu moc. Ibaže aj Vec pod zemou má svoje plány.
Nekroskop je prvým dielom v rozsiahlej fantasy sérii o upíroch (alebo teda vampíroch, ako uvádza preklad) a ľuďoch so špeciálnymi schopnosťami, tzv. ESPeroch. Na knižnom trhu to nie je vôbec novinka – kniha vyšla už v roku 1986 a sériu tvorí celkom osemnásť kníh. Prvý český preklad sa k nám dostal už v roku 1994, ak ma internety neklamú. Lumley v knihe pekne vykresľuje napätie medzi západným a východným blokom, ktoré sa prenieslo do všetkých sfér života. Nie často sa ku mne dostane fantasy kniha z čias studenej vojny, takže reálie boli príjemným prekvapením. Lumley to navyše vykreslil veľmi uveriteľne a narozdiel od Simmonsových Dětí noci ma Rumunsko a Rusko tých čias presvedčili o svojej autentickosti. Čitateľnosť zvýšilo aj napätie medzi oboma stranami a politické hry medzi ESPermi z Británie a ZSSR.
Lumleyho idea nekroskopa – človeka, ktorý dokáže rozprávať s mŕtvymi – sa mi od začiatku veľmi páčila, hlavne vďaka spôsobu, akým ju Lumley spracoval. Harry Keogh bol zaujímavá postava; má pred sebou veľkú úlohu a čitateľovi je jasné, že toto bude ten hlavný dobrý hrdina, ktorý príbeh potiahne, ale autor nezabudol na zložitosť ľudského charakteru. Harrymu budete držať palce napriek tomu, že nebude ten dokonalý „snehovobiely“ superhrdina. Čakajú ho ťažké rozhodnutia a mnohé ho budú viesť cestami smrti. A čitateľ môže uvažovať, čo všetko sa dá akceptovať ako dobro v prípade, že ide o budúcnosť ľudstva. Okrem Harryho a Borisa Dragosaniho zo sovietskej strany je v knihe slušné množstvo postáv, ktoré sú uveriteľné a niekedy krásne obyčajné, ak odhliadneme od ich špeciálnych schopností. Lumley vie postavy písať na jednotku. Vyhol sa zbytočnej dramatizácii, pátosu a hlavne hlúpemu romantizovaniu, ktoré mi prekážali napríklad v Dětech noci.
Upíri v knihe nie sú bytosti, ktoré by ste si priali stretnúť alebo sa dokonca nimi stať. V Nekroskopovi sú to parazity, ktoré žijú v symbióze s človekom a nie sú ani trochu pekné. Lumley stavil na záhadnosť a upírov odhaľuje veľmi pomaly – vlastne napriek tomu, že ide o upírsku knihu, je upírčiny v Nekroskopovi dosť málo. Na to najlepšie si budete musieť počkať (kniha je relatívne dlhá) a pripravte sa, že upíri sú tu spracovaní skôr hororovo. Skutočne hororovo, nie Twilight-hororovo. Týchto za svojho „knižného boyfrienda“ chcieť nebudete.
Nekroskop je dlhá, ale technicky veľmi dobre napísaná kniha. Zoznámite sa so životom Harryho Keogha aj Borisa Dragosaniho a chvíľu to potrvá, kým sa dostanete ku skutočne akčným pasážam, tie však budú stáť za to. Cesty hrdinov sa pekne pretnú a záverečné scény sú – čo sa akčnosti týka – doslova bombové. V tejto knihe tečie krv, lámu sa kosti a lietajú údy, ale predtým sa oboznámite s politickými intrigami a životom jedného chlapca. Tempo knihy sa pravidelne mení a aj opisné pasáže dokážu zaujať. Lumley nič neidealizuje, osudovú romantiku a sladké scény nečakajte. Opisuje život taký, aký je, a do svojho fantasy mixu pridáva slušnú dávku temnoty. Ak vám vyhovujú práve takíto upíri – smrteľne nebezpeční a strašidelní, určite knihu neprehliadnite. Ako bonus dostanete napínavý boj kto-z-koho, v ktorom sú postavy naozaj chytré, starostlivo svoje kroky dlhodobo plánujú a vyhrá ten, ktorému sa s trochou šťastia podarí pripraviť lepšie. Z hľadiska dynamiky a napätia bol síce Kingov Salem’s Lot poskladaný lepšie (predsa len, niektoré pasáže v Nekroskopovi plynuli trochu lenivo), ale Lumleyho kniha rozhodne patrí k tomu najlepšiemu, čo je zatiaľ v danom žánri dostupné.
Tipy na ďalšie upírske knihy:
Najlepšia upírska kniha – a nie je to Dracula!
Očistec – klasická upírčina 3v1
Prežijete v Meste chladu?
Gotický príbeh o tom, “Kde spí nejkrásnejší upírka”
Děti noci trpia hlúpymi chybami
