Turgovia kedysi spôsobili genocídu ľudstva, ktoré dnes prežíva už len na pár vesmírnych lodiach a živí sa pirátstvom. Chila dlho trénovala, aby sa dostala do ostrej akcie. Spočiatku šlo všetko hladko. Potom sa turgské plavidlo otriaslo nárazom. Našťastie, alebo nanešťastie, Chila nestroskotala sama. Ocitla sa vo vraku s dôstojníkom turgskej armády.
V boji o holý život sa znepriatelené strany pokúsili o prímerie. Lenže, dá sa to vôbec? Niekedy nás totiž nútia proti sebe stáť okolnosti.
(recenzia môže obsahovať dôležité okamihy z deja)
Siahla som po druhej knihe od Kataríny Soyky a musím povedať, že som bola opätovne milo prekvapená. Obálka knihy doslova kričí, aby si ju človek zobral do ruky, prezrel si každý detail a následne začal listovať textom. Začítať sa do knihy je jednoduché. Ponúkla mi všetko, čo som potrebovala. Stránka po stránke sa strácala a ja som po pár hodinách zistila, že som na konci. Prišlo veľké sklamanie z toho, že som sa nemohla v príbehu nachádzať o čosi dlhšie. Pár hodín mi stačilo k tomu, aby som si obľúbila hlavné postavy. Kniha nám predkladá mnoho zaujímavých myšlienok. Vytvorenie geneticky cielenej drogy, ktorá mala za úlohu ovládnuť Pozemšťanov, urobiť z nich len chodiace schránky bez duše, myšlienok a vlastnej voľby v rozhodovaní bol z môjho pohľadu výborný krok.
Postavy
Dva rozdielne osudy. Dve rasy, ktoré medzi sebou vedú boj. Bolo zaujímavé vidieť medzi nimi rozdiely a morálne hodnoty. Príbeh nám ukazuje príbeh Pozemšťanky a Turga. Aj napriek tomu, že hlavná postava je Pozemšťanka, Zem pozná len z videonahrávok. Obľúbila som si na nej ten fakt, že neverila Turgovi. Videla ho spočiatku ako svojho nepriateľa a až neskôr ako svojho spojenca. Kvôli stroskotaniu lode, kde mala v pláne ukradnúť zásoby potrebné na prežitie, sa jej osud prepletie s Turgom. Prichádza už len otázka. Kryť si chrbát a vzájomne si pomôcť vyviaznúť z nebezpečenstva, alebo nechať predsudky ovládnuť vlastnú hlavu. Som rada, že príbeh nám ukazoval postupný vývoj postáv a ich pohľad na svet.
Romantická linka
Som prekvapená a veľmi rada, že sa mi vedela Katarína opätovne trafiť do nôty. Romantická linka bola jednoduchá, ale aj napriek tomu vedela vo mne vyvolať dostatok emócií. Pri každej jednej knihe, kde by sa mala nachádzať potencionálne romantická linka, ma prepadne strach. Nastaviť správnu dynamiku a chémiu medzi postavami nie je jednoduché. Nestačili by mi ani dve ruky, aby som spočítala, koľko kníh sa o to pokúsilo a v mojich očiach neuspelo. Ale táto kniha nebola tým príkladom. Romantická linka sa v knihe nehrala na najpodstatnejšiu časť deja. Bola len milým spestrením, ktoré bolo kúskované postupne. Postavy si okamžite neskočili do náručia a nemilovali sa do poslednej chvíle svojich životov. Vyobrazenie počiatočnej nedôvery, rivalstva medzi rasami bolo niečo, s čím som bola nadmieru spokojná. Romantická linka bola správnym korením pre túto knihu. Bola nenútená, prirodzená a vyžiadala si vlastné tempo.
Na záver by som chcela povedať, že v tomto prípade som bola sklamaná s počtom strán. Stihla som sa s knihou zoznámiť, prežiť zaujímavý príbeh a bol koniec. Vôbec by mi nevadilo, ak by bola kniha aj trikrát dlhšia alebo dokonca, ak by na nás čakalo ďalšie pokračovanie!
