Od tajomného hradu Strečno až po starodávne trnavské opevnenie prerýva krajinu rieka Váh. Tam sa rozprestiera územie od dávnych čias opradené strašidelnými legendami. Obávané rímske légie na čele s Marcom Auréliom zvládli stráviť na Považí len jedinú zimu. Kedysi ho obývali Kelti, je teda posiate zvyškami kultúry druidov a ich magických rituálov, vďaka ktorým možno ešte stále pôsobia v povodí Váhu prastaré nadprirodzené sily. Rozsiahlej časti Považia kedysi vládol krutý Matúš Čák Trenčiansky. Zrodil sa tam strašidelný prípad krvavej grófky Alžbety Bátoryovej. A tiež týchto štrnásť hororových príbehov. Vyrozprávajú vám ich autori, ktorí Považie dokonale poznajú, pretože sa tam narodili, alebo si túto oblasť zvolili pre svoj život. Priblížia vám temné zákutia miest, nehostinnosť lesov aj nemilosrdnosť rieky Váh.
Prijmite pozvanie a zavítajte na Považie spolu s nami. Hneď pri Strečne vás privíta mýtická bytosť z Váhu, v Žiline narazíte na židovskú kliatbu a zahráte si únikovú hru. Ak sa vám ju podarí prežiť, pri Považskej Bystrici budete môcť obdivovať vlčie maky, na Veľkom Maníne zahliadnete nezvyčajný kŕdeľ, pri Púchove narazíte na opustenú farmu a v Trenčíne si dohodnete rande s plachým dievčaťom. Ak sa vám nezapáči, nezúfajte. V Novom Meste nad Váhom vás už túžobne očakáva vlastníčka starodávneho domu, ktorá ukrýva desivé tajomstvo, a v Trnave zas papierový kamarát, ku ktorému vás dovedie miznúci a opäť sa objavujúci kanál. Dajte si dobrý pozor na to, čo do neho vhodíte.
Vitajte na Krvavom Považí!
Krvavé Považie je tvorené 14 poviedkami autorov. A keďže Krvavé Považie cestovalo takmer cez celú krajinu až na východ, je čas aby som vám predstavila každú jednu poviedku spojenú s mojimi dojmami.
Zrasty – Lenona Štiblaríková
Bola som veľmi nadšená, keď sa kniha začala poviedkou od Lenony. Jej štýl písania, opis prostredia a vytvorenie atmosféry sa mi natoľko pozdáva, že som sa už dávnejšie stala jej veľkou fanúšičkou. Ani v tomto prípade neprišlo žiadne sklamanie. Poviedka z môjho pohľadu bola vystavaná dobrým spôsobom. Dej začal pozvoľna, opisuje príbeh dvoch mladých ľudí, ktorých formuje dnešná doba. Čo sa týka postáv, páčilo sa mi ich vyobrazenie. Niekedy mám problém v poviedkach nájsť správny charakter postavy, niekedy mi chýba väčšia hĺbka, ale tu sa mi to páčilo. Dej sa pozvoľna stupňoval a samotné finále ma jemne pohladilo po duši, pretože obsahovalo zaujímavú scénku. S poviedkou som bola spokojná a bol to pre mňa dobrý štart.
Kde rastú vlčie maky – Ľuboslav Priesečan
Poviedka obsahuje dialógy tvorené v nárečí. Bolo to pre mňa zaujímavé čítať v inom nárečí, ktorým rozprávame v našom okolí, ale na samotnej poviedke mi nič neubralo. Tak ako prvá poviedka, aj táto sa nachádzala v prostredí lesov, prírody. A ja už teraz viem povedať, že za žiadnych okolností nechcem tie lesy navštíviť. (Myslené samozrejme len ako vtip.) Poviedka mala vytvorenú zaujímavú atmosféru. Postavy boli uveriteľné a prostredie dobre zvládnuté. Ale chýbalo mi v nej trocha viac temnoty.
Môj najlepší priateľ z detstva – Zuzana LaKiRi Droppová
Príbeh opisuje život ženy, ktorá to nikdy nemala ľahké. Šikana v minulosti, žiadna láska po svojom boku a ustavičná samota. Na poviedke sa mi páčilo, že sme mali možnosť nahliadnuť aj do minulosti postavy. Ale čo sa týka nejakej temnejšej stránky, tak musím povedať, že tu to pokulhávalo. Už len z názvu knihy som sa tešila, že poviedky budú obsahovať temnotu, krv, prípadne násilie a podobne. Možno poviedka v tomto smere nesplnila moje očakávania, ale začala som sa na ňu pozerať trocha iným spôsobom. Ak by som sa na to mala pozrieť ako na fantasy poviedku, bola zvládnutá veľmi dobre. Hlavná postava nachádza stratenú lásku s ktorou zdieľa nielen vzájomné pocity, ale aj ustavične napredujúci rast. Čo sa týka samotného konca poviedky, páčilo sa mi to. Vo mne ako v čitateľovi to zanechalo rôzne myšlienky a predstavy, čo sa mohlo diať ďalej. Vôbec by mi nevadilo z tohto prostredia prečítať si viac a dozvedieť sa o postave a jej následnom živote ďalšie detaily.
Dvere – Ivan Kučera
Poviedka mi dokonalo brnkla na moju nôtu! Už pri čítaní pár strán som vedela, že sa u mňa umiestni na nejakom vyššom mieste. Obsahovala všetko, čo som potrebovala. Možno som mala menšie obavy, keď sme sa dostali dejovo do veľkého domu, v ktorom sa niektoré veci už od pohľadu rozpadávali a záhrada nevidela záhradníka celé desaťročia. Bála som sa, že natrafím na poviedku, kde by hlavnú úlohu zohrával dom a nejakí duchovia. Podobných nápadov som už natoľko presýtená, že ich nedokážem zobrať do rúk. Ale! Pozor, napokon prišlo to ale!. Čo sa týka samotného deja, tak ma poviedka milo prekvapila. Rovnako aj obsah temnoty. Štýl autora mi bol natoľko príjemný, že som sa nedokázala od poviedky odtrhnúť. A aj kvôli tomu sa u mňa táto poviedka dostala na vysoké umiestnenie v koncovom hodnotení.
Kŕdeľ – Lukáš Polák
Už pri prečítaní názvu poviedky a autora som si brúsila zuby. Mala som veľké očakávania, dúfala som, že Lukáš predvedie temnotu, násilie, zabíjanie a ja by som mohla spokojne uzatvoriť túto poviedku s úsmevom na tvári. A samozrejme, že sa to aj stalo. O krvavé scény tam nebola núdza, to môžem povedať priamo. Páčilo sa mi vyobrazenie postáv, vyobrazenie prostredia a deja. Dej gradoval a ja som bola zvedavá, čo ma ešte čaká. Pri príchode okrídleného monštra sa mi na tvári objavil malý úsmev. Čo viac by som mohla povedať, že to bolo dobre, ba dokonca vynikajúco napísané!
Úniková hra – Miňo Tichý
Mám slabosť pre námet únikových hier. Mám rada, ak niekto používa túto tématiku a vie sa vyhrať s mučením postáv rôznymi spôsobmi. Takže táto poviedka bola pre mňa určite jedna z tých radostných, do ktorých som sa okamžite pustila. Postavy boli vykreslené veľmi dobre. Ich prepojené vzťahy, minulosť, charaktery, ktoré sa napokon ukázali pri oslobodzovaní. Taktiež sa mi páčil záver poviedky. Z môjho pohľadu sa jedná o zaujímavo a dobre napísané dielo.
Strúhadlo – Naďa Vojteková
Dúfala som, že Naďa mi nastaví látku tak vysoko, ako sa len dá. Jej poviedky sa mi vždy páčia. Ale poďme sa pozrieť priamo na túto, ktorá sa dostala do knihy. Strúhadlo opisuje život mladého muža, ktorý túži po uznaní. Chce sa stať významným maliarom a aj z toho dôvodu ho poteší ponuka návštevy známej maliarky. Tá mu prezrádza kúzlo úspechu. Ak chceš niečo dosiahnuť, musíš aj niečo obetovať. Strúhadlo ti vie splniť aj to najtajnejšie želanie, ale berie si daň. Námet a spracovanie sa mi páčilo, ale ukončenie poviedky už tak veľmi nie. Chcela som viac, potrebovala som viac. Napokon mi to prišlo, ako keby to bol len začiatok niečoho väčšieho.
Poludňový kanál – Anton Stiffel
Bolo pre mňa zaujímavé od Tona čítať niečo iné, ako je sci-fi. Ale môžem povedať, že možno je úplne jedno, aký žáner sa mu dostane do ruky, aj tak to bude napísané kvalitne. Príbeh opisuje život mladého chlapca, ktorý trávi prázdniny so svojím strýkom. Páčilo sa mi, že strýko v sebe nesie nejaké tajomstvo, o ktorom nikto nevie. Prostredie bolo pre mňa príjemne opísané, rovnako boli zvládnuté aj opisy pochodov myšlienok hlavnej postavy. Príbeh mal dobre vystavanú atmosféru, ktorá sa niesla celým dejom. Bolo to príjemné čitanie. Možno mne osobne by sa tam hodilo viac temnoty, temných prvkov alebo môjmu srdcu blízke vyobrazenie strachu a krvilačnosti, ale poviedku samú o sebe hodnotím veľmi kladne.
Zámotok – Radoslav Kozák
Poviedka, o ktorej môžem povedať, že sa u mňa zaradila na prvé miesto. Mala všetko, čo moje temné srdiečko potrebovalo. Dostatok násilia, krvi, strachu, neistoty. Dej poviedky ma chytil od začiatku a nechcel ma pustiť, pretáčala som stránku za stránkou a doslova hltala každý jeden okamih, ktorý sa tam dial. V tomto prípade sa jedná o veľmi podarené dielo, v ktorom nechýbajú odlúčené končatiny, boj o život a trocha aj tej nechutnosti. Musím povedať, že Rado odviedol dobrú prácu a táto poviedka sa u mňa z jeho tvorby zaradzuje medzi tie najlepšie.
Valburgina noc – Lucia Piknová Droppová
Po dvoch hororových poviedkach, ktoré predchádzali túto poviedku, sme sa presunuli na jemné, možno až rozprávkové prevedenie príbehu. Môžem len hádať, ale táto poviedka by najviac okúzlila mladých čitateľov. A prečo práve okúzlila? Pretože v poviedke sa stretávame s mladou dievčinou, ktorá získava moc za určitých okolností. Stará legenda sa má plniť už len posledným krokom, a to svadbou. Možno neprekvapí nikoho, že svadbe sa pokúsia zabrániť. Nejedná sa o dielo, v ktorom by čitateľ našiel nejaký krvavý prvok. Dokonca aj temnota tam bola vyobrazená len okrajovo, kedy by sme o temnote ani nemuseli rozprávať. Príjemná rozprávka na dobrú noc.
Papierový kamarát – Patrik Slanina
Niekedy mám pocit, že ak sa mi dostane do rúk niečo, čo sa týka psychológie alebo podobným veciam, moja latka náročnosti sa zdvíha. Mám rada v tomto ohľade prepracované postavy, opísané myšlienkové pochody, vyobrazenie ich správania a minulosti. A pri čítaní tejto poviedky boli niektoré z uvedených bodov splnené. Dej bol spracovaný dobre. Aj napriek tomu, že hlavnú zápletku alebo hlavný bod som odhalila v prvej polovici poviedky. Možno mi tam chýbalo trocha viac popracovať s papierovým kamarátom. Vdýchnuť mu viac duše a urobiť to trocha temnejšie.
Tajomstvo – Roman Kulich
Pocit viny, nenávisť, úzkosť a beznádej v hlavách postáv, ktoré sa rozhodli urobiť niečo, čo si nesie aj svoje následky. Už začiatok poviedky ma vtiahol do deja. Chválim zameranie sa na postavy a na ich myšlienkové pochody. Možno to nie je jedna z tých poviedok, v ktorých by nejaký masaker a krv zastávali hlavnú úlohu, ale musím povedať, že jemné náznaky detektívky ma potešili.
Važan – Katarína Soyka
Začať poviedku v nemocničnom prostedí vo mne vzbudzuje okamžite záujem. Ukadnúť mŕtvolu, previezť ju na iné miesto len kvôli tomu, aby neplatili za pohrebnú službu? Na jednej strane mi to prišlo komické, bola som zvedavá, ako sa s tým autorka popasuje. Páčilo sa mi, že pracovala so situáciou tak, ako sa patrí. Nezabudla na detaily stuhnutia ľudského tela alebo dokonca neskôr samotný rozklad. Mám rada, ak sa mi dostane do rúk dielo, ktoré pracuje s vodou. Možno zvláštne napísané z mojej strany, ale nikdy nevieme, čo sa v tmavých hlbinách nachádza. Kto sa na nás pozerá a kto si brúsi na naše mäsko zúbky. Poviedka sa mi veľmi páčila.
Pani Varényiová – Marek Vaňous
Stretnutie starých známych otvára aj staré jazvy. V poviedke sa mi páčilo rozpoloženie postavy, jeho spomienky na minulosť, úzkosť spojená so strachom. Panika, ktorá sa v ňom hromadila už len pri vyslovovaní mena ženy, ktorá bola v jeho detstve. Malo to svoju hĺbku a zaujímavú myšlienku. Poviedka vo mne zanechala zmiešané dojmy. Mnoho vecí nebolo vysvetlených a v mojom prípade musím povedať, že je to veľká škoda.
Pár slov na záver
Chcela by som sa veľmi pekne poďakovať za možnosť prečítať si túto knihu. Po tom, ako ma oslovil Radoslav Kozák a následne mi vďaka Katke bola kniha poslaná v rámci spolupráce, som sa tešila, čo si pre čitateľov pripravili. Ak by som mala len v skratke vypísať svojich piatich favoritov, tak by to bolo: Zámotok, Úniková hra, Kŕdeľ, Dvere, Važan. Ale každá jedna poviedka, ktorá sa dostala do knihy, v sebe niesla svoje čaro.
Ak si chcete prečítať recenziu aj od Rada, tak určite kliknite tu.
