Je veľký rozdiel byť opustený na izolovanom ostrove, alebo vo vesmíre? Záleží od uhla pohľadu. Faktom však je, že vesmír je nepomerne väčší, plný nepredstaviteľných fyzikálnych javov, s veľkou pravdepodobnosťou aj tvorov, kým nepoznaný atol strednej veľkosti môže byť aj malým rajom na Zemi.
Tému stroskotanca v opustenom svete temného kozmu sa rozhodol spracovať aj jeden z najznámejších autorov science fiction súčasnosti, britský spisovateľ poľského pôvodu, Adrian Tchaikovsky (1972).
„Pěšky na Aldebaran“ je útlou knižkou s nádherným a pútavým obalom, ktorá sa nebráni experimentovaniu a pohrávaniu sa s mysľou čitateľa. Autor v nej opisuje príbeh Garyho Rendella, astronauta, ktorý je členom pilotnej posádky smerujúcej k neznámemu objektu na vonkajších hraniciach slnečnej sústavy.
Aj keď by sa vzhľadom na rozsah mohlo zdať, že pôjde o dynamický príbeh plný akcie, kniha úspešne klame telom. Otvára brány do charakteru futuristickej spoločnosti a jedincov, ktorí v nej žijú. Umne popisuje, ako sa ľudstvo pri veľkých objavoch v kozme dokáže „správať“. Veľmi nápadne tak referuje na rozpoltenosť našej civilizácie, ktorú vystihol napríklad aj A.C. Clarke v Stretnutí s Rámom.
Hlavná dejová os sa však točí okolo Garyho, ktorý sa úplne osamotený ocitá v Kryptách – tajomnom multidimenzionálnom artefakte, v ktorom nefunguje nič, ako by malo. Zažíva v ňom autentické hororové chvíle, plné desivých scén s nepopísateľnými neškodnými organizmami, či monštrami alebo s fyzikálnymi zákonmi, ktoré sú ohýbané do tých najextrémnejších polôh.
Čo je svojím spôsobom desivé, je zároveň aj krásne. Tchaikovsky formuje svet bez pravidiel a pohráva sa s hlavným hrdinom podľa ľubovôle. Zoznamuje ho s alternatívou Robinsonovho otroka Piatka a zasadzuje mu jóbovky v podobe totálnej nestability. Opisuje dynamický stav, v ktorom sa ani rýchlo objavujúce rasy živočíchoch, či svety za intergalaktickými portálmi nemôžu stať pevnou súčasťou Garyho sveta. A náležite tak rozpitváva psychiku hlavného hrdinu, jeho želania, nádeje, ale aj zlyhania a temnotu mysle.
Viac ako sondou skúmajúcou vesmír je určite sondou do hlavy jednotlivca, ktorý vidí svet plný farieb a rozmanitostí. A zato musím autora pochváliť. Aj keď mi neudrel do struny, nebál sa ísť na trh s niečím, čo sa len tak často nevidí – filozofovaním za pomoci silnej abstrakcie.
Summa Summarum
Pěšky na Aldebaran je chutnou jednohubkou. Poteší zarytých milovníkov klasického sci-fi či space opier, ale aj čitateľov, ktorí sa neboja vstúpiť do sveta temnoty a hororu. Určite to ale nie je ľahké čítanie a najmä v závere prechádza do pomerne abstraktného sveta, ktorý balansuje na hranici Oortovho oblaku a nekonečného vesmíru.
