Každý tvůj nádech (Every Last Breath)
Jennifer L. Armentrout v knihe Každý tvůj nádech ukončuje trilógiu Dark Elements. Layla, dcéra démona a strážcu, si definitívne vyberá, ktorý z dvoch mladíkov bude stáť po jej ...
Jennifer L. Armentrout v knihe Každý tvůj nádech ukončuje trilógiu Dark Elements. Layla, dcéra démona a strážcu, si definitívne vyberá, ktorý z dvoch mladíkov bude stáť po jej boku. Čaká ju aj tvrdý boj o záchranu sveta – lilin, nebezpečná bytosť, začína vystrájať v Laylinom meste a ak ho rýchlo nezastavia, mocné Alfy spustia celosvetovú apokalypsu. Chytiť lilina však nebude jednoduché; a bude si to vyžadovať isté ťažké rozhodnutia.
Trilógia sa rozbehla celkom slušne – Armentrout vymyslela pútavý svet s pre mňa originálnou rasou strážcov. Layla bola tiež celkom fajn hrdinka vďaka svojim sarkastickým poznámkam. Bavilo ma čítať hlavne scény, v ktorých sa objavil jej dlhoročný priateľ Zayne. Celkom som sa tešila na finále série, hoci druhý diel už nebol taký dobrý ako prvý. Dúfala som, že autorka zapne motory naplno a prinesie veľkolepé uzavretie príbehu, no ttretí diel skĺzol do nevýraznej šedej zóny plnej hlúpych klišé.
Základným problémom knihy bola Layla. Áno, stratiť najlepšieho kamaráta je tvrdé, ale s niektorými vecami sa v živote treba vyrovnať. Layla robí trápne sľuby o tom, že ho určite zachráni, hoci netuší, či je to vôbec možné. Vyťahovať niekoho z podsvetia len preto, že je kamoš hlavnej hrdinky, mi prišlo strašne pokrytecké. Čo všetky tie zástupy oveľa nevinnejších duší? Autorka túto tému vôbec nezvládla a nepohrala sa s jej morálnou hĺbkou. Uzavrela to tým, že je to Laylin kamoš a to stačí. Nuž, nestačí. Aby čitateľovi nebolo ľúto, autorka v treťom dieli nakopila neskutočné množstvo Mary Sue prvkov, ktoré skombinovala s Laylinou kulminujúcou hlúposťou. Vytvorila z nej tak veľmi otravnú hrdinku, ktorú som ku koncu nemohla ani cítiť. Čerešničkou na pokazenej torte bol jej spasiteľský syndróm a zase scéna zo sekcie „tínedžer ide zachrániť svet, hoci sa ani nezamyslí nad tým, ako to má spraviť“. Do toho sa neustále ospravedlňuje za každé svoje rozhodnutie niečo spraviť alebo nespraviť. A o tom, ako ona ani Roth zase nepoužívajú mozog, radšej pomlčím.
Milostný trojuholník medzi hlavnými hrdinami sa vyriešil relatívne skoro. [su_spoiler title=”spoiler” style=”fancy” icon=”arrow-circle-2″]Ako sa dalo predpokladať, Layla si vybrala badguya Rotha, hoci doteraz neviem, čo mali vlastne spoločné a čo bolo okrem jeho vzhľadu na ňom také oslňujúce. Zayne so svojou dospelosťou, racionalitou a milou starostlivosťou by bol oveľa lepšou voľbou. Čo už, nikdy túto posadnutosť drzými chlapcami nepochopím. Výsledkom bolo to, že polovica knihy bolo samé ňuňuňu kvality tureckej telenovely, z ktorej sa mi upchávali cievy nadbytočným cukrom. Roth mi s jeho snahou kontrolovať Laylu a s prehnanými reakciami tiež pekne dráždil nervy. Ale tak ja som ho nemala rada od prvého dielu, takže priznávam, že toto je osobná záležitosť.[/su_spoiler]
Akčné scény tiež plávali na povrchu a chýbali im grády. Tu bola problémom absencia poriadneho nepriateľa. Lilith bola s tým svojím „nedostala som, čo som chcela, tak zničím svet“ strašne smiešna, až trápna. Nezvládnutá motivácia uškodila aj v lilinovom prípade – on ide zničiť svet a ani nevie, prečo vlastne to má spraviť. Ťahá ho vpred len nejaké „predurčenie“ vzhľadom na jeho rodinnú anamnézu. Veľké sklamanie, autorke to vôbec nevyšlo. Alfy ako rasa boli úplne nedotiahnutí, chýbal mi logický zmysel ich existencie, okrem toho, tí dvaja, čo sa na Zemi zjavili, sa správali ako sprostí pubertiaci, čo len čakajú na prvú zámienku, aby sa mohli pobiť. Trochu prvoplánové pre takú starú a mocnú rasu, nie?
Akcia s Abbottom aj záver boli jedno veľké klišé. Dialógy oscilovali medzi napínaním svalov a hrkútaním. Sklamalo ma aj riešenie otázky Rothovho dlhu voči čarodejníkom. [su_spoiler title=”spoiler” style=”fancy” icon=”arrow-circle-2″]On aj Layla sa zosypali, keď zistili, že Bambi sa ako odmena za záchranu Laylinho života musí presťahovať do nového domova. Armentrout očividne zabudla, že má v knihe démonov – démonov z pekla, z toho jeden je princ! Od démona by som čakala, že uzatvorí takú zmluvu, ktorá bude pre neho vždy výhodná. Nejaká na prvý pohľad nepostrehnuteľná drobnosť v dohode, tzv. šedá zóna; napríklad, že sa nedohodlo, na ako dlho Bambi k čarodejniciam odíde. Démoni a Layla sú na rozdiel od čarodejníc nesmrteľní a Bambi je bytosť s vlastnou vôľou. Po pár desiatkach rokov by sa mohla zodvihnúť a vrátiť sa s k Rothovi. Ale to by postavy museli využívať mozog, že?[/su_spoiler]
Celý tento tretí diel na mňa pôsobil, ako by bol napísaný rýchlo iba preto, aby sa mohol čo najskôr vydať. Logika kríva, rozprávanie sa sústreďuje na nepodstatné veci a hromadenie klišé. Všimli ste si, koľkokrát v celej sérii prišli hlavné postavy domov z boja, pokryté krvou a špinou, a namiesto očisty len hneď zaliezli do postele? Uff. Autorka sa namiesto všetkého toho prázdneho hrkútania a nekonečného sebaobetovania mohla sústrediť viac na ich osobnú hygienu.
Jedinou zaujímavou postavou v knihe (okrem Zaynea), ktorú som nemala chuť poslať kopancom priamo Smrťákovi, bol Morris, ktorý sa zjavil na niekoľko krátkych sekúnd a na úplnom konci vyvolal zopár zaujímavých otázok. Kniha ma väčšinou nudila alebo iritovala a veľakrát som seriózne premýšľala nad tým, že sa na čítanie vykašlem. Ale dúfala som, že v závere autorka predsa len prekvapí. Nestalo sa tak, veľkolepé finále sa nekonalo. U mňa to nefungovalo ani ako priemerná oddychovka, ale na internete sa nájde dosť spokojných názorov. Ktovie, vám sa možno páčiť bude. Základom je nemať žiadne očakávania.
