Šiesty diel ságy o Dune, sesterstve Bene Gesserit, melanži a mocných autokratoch, ovládajúcich celé hviezdne sústavy a galaxie, uzatvára prácu Franka Herberta. Ten sa už k pokračovaniu nedostal, no jeho myšlienku prebral a rozvíjal syn Brian, ktorý spolu s Kevinom Andersonom napísal desiatky kníh s najrôznejšími námetmi.
Ako ale dopadla Kapitula: Duna?
Čo oči nevidia, to srdce nebolí
Celkom výstižný nápis kapitoly, čo poviete? Presne takto by som charakterizoval prehryzovanie sa prvými dvoma stovkami strán tohto populárneho diela. Aby som sa však neutápal v sarkazme, prikladám úryvok z knihy, ktorý sa mi zaryl hlboko pod kožu:
Potom nasledovalo popoludňajšie stretnutie s Murbellou – slová, slová, slová. Murbella bola zamotaná vo filozofických otázkach. Odradová mala pocit absolútne slepej uličky.
Frank Herbet, Kapitula: Duna
I feel you, Odradová.
Masochizmus, do ktorého prerástol štýl Franka Herberta, vyciciava z čitateľa všetku radosť z literatúry a unáša ho na vzdialené planéty, kde týra nielen myseľ, ale aj sekundovú ručičku hodín. Z povestných vojen slov, ktoré okrášľovali prvé knihy Duny, sa stal nástroj skazy a neporozumenia.
Slepé uličky, do ktorých sa autor uberal, nachádzali tajné dvierka do svetov, ktoré končili v gravitačných studniach čiernych diel. Nekonečné, nikam nevedúce dialógy, vnútorné prežívanie postáv, konštantne sa opakujúce potešia ozaj len až slepo zarytých fanúšikov.
Ako správny milovník science-fiction sa neukájam iba bohapustými strielačkami, ale aj vkusnou a inteligentnou rečou postáv a autora. Kde ale absentuje dej, na úkor šialených filozofických premís, nepomôže ani vymyslené božstvo, alebo hoc aj návrat samotného Mojžiša.
Koniec Duny
Po nevýrazných Kacíroch Duny Herbert pochoval svoj odkaz v hrubom nánose neoriginality a zatratenia. Pripravil si scénu na veľkolepý cyklus, ktorý mal znovu vzkriesiť legendy okolo červov a Kwisatza Haderacha, no namiesto toho si vybral cestu do neznáma.
Možno práve on bol praotcom všetkých režisérskych škôl, ktoré dnes píšu scenáre sérií bez konca. Každopádne v Kapitule čakáte rozuzlenie okolo Tleilaxanov, Duncana Idahoa, Ctených matre, Bene Gesseritského sesterstva, no dočkáme sa len ďalšieho kroku vedľa.
Keď sa po tristo stranách dej začína znenazdajky rozbiehať, vkráča do vôd, z ktorých niet úniku. Teda okrem ďalšieho pokračovania, série, ktorá už bohovsky nudí a nemá konca.
Kapitula: Duna je preto pre mňa poslednou knihou, ktorú som vo vesmíre Duny ochotný čítať. Nestoja mi za to moje nervy, ani čas.
Summa Summarum
Ak raz niekedy nastane ten deň, keď budete chcieť niekoho utýrať takmer až k smrti, neváhajte a siahnite po tejto knihe. Opísal by som ju ako „totálne zbytočná“.
Paradoxne je najzaujímavejším a najdojímavejším kúskom tejto publikácie Doslov Franka Herberta, ktorý venoval svojej zosnulej manželke. A s vrelou láskou v srdci rovnako spomínam na krásne zážitky z čítania Duny, Mesiáša Duny, Detí Duny a sčasti aj Božského Imperátora Duny.
