Piaty diel série Duny z pera Franka Herberta má za sebou statočných predchodcov. Kým sa tri úvodné knihy blížia ku akémusi pomyselnému vyvrcholeniu deja okolo rodu Atreidesovcov, štvrtá kniha vrhá mohutné svetlo na samotného Imperátora. Práve Božský Imperátor Duny mi z hľadiska koncepcie a príprav predošlých kníh prišiel ako zenit, za ktorý už sám Herbert zrejme ani nechcel ísť.
Ale máme tu piatu časť, ktorá sa po období galaktického temna, alebo stredoveku, vyberá na známe planéty a predstavuje zápletky mocných aktérov.
Aktéri a kontext
Kacíri Duny (orig. Heretics of Dune) uzreli svetlo sveta v roku 1984. Autorova nedozerná predstavivosť narazila na zdanlivý múr fantazijného sveta, ktorý sa snažila preklenúť novými krízami a zvratmi. Ocitáme sa tak v svete, ktorý povstáva v renesanciu a necháva za sebou obdobie úpadku, ktoré spôsobila vláda a pád Leta II, Atreidesa, Tyrana z Arrakisu.
Čitateľ má tak pred sebou sesterstvo Bene Gesseritu, alebo aj Ctihodné Matky, ktoré sa v boji o holú existenciu chytajú slamiek a vedú svoje genetické inžinierstvo za jasnými cieľmi.
Zároveň sa Herbert vracia k detailom Ixiánov, no hlavne Bene Tleilaxu a mysterióznym tvárotanečníkom. Práve Tleilaxania už milénia generujú nových a nových Duncanov Idahov a práve ten posledný, vrchol ich zdĺhavých procesov, spĺňa požiadavky na spustenie novej krízy.
Ingrediencie, z ktorého sa dá spraviť celkom slušný guláš.
Kam sme sa to dostali?
Hlavná dejová os v Kacíroch je Herbertovsky typická. Na Rakise (Arrakis alebo Duna) sa zjaví nový potenciálny mesiáš, ktorý komunikuje s červami – mladá potomkyňa Fremenov, Šiána. Práve ona vzbudzuje v náboženských sektách strach a rešpekt. Pre cirkev totižto nie je nič horšie ako narušenie paradigmy, alebo popretie základných princípov ich viery.
Ako mužský protipól sa na scénu vracia aj spomínaný Duncan Idaho, ktorého nová verzia je pre Ctihodné matky veľkou záhadou. Myšlienka spárenia týchto dvoch mocných symbolov sa javí ako nevyhnuteľná.
Autor však prekvapivo odbáča do vedľajších ciest, ktoré vedú cez stratencov z Rozptylu, ovládajúcich fanatickú sexuálnu mágiu, armádneho bašára Tega Milesa (najlepšie vykreslená postava knihy) a vždy vo vzduchu visiacu esenciu proroctva.
Aj napriek tomu, že logickosť Duny ostáva nepoškvrnená, začína to škrípať v smerovaní, odkaze a celkovom dojme.
Žiadna z kníh série sa nečíta ľahko. Čítanie si vyžaduje sústredenosť, dobrú pamäť na postavy, súvislosti a ochotu rozprestrieť predstavivosť do nových rozmerov. U Kacírov však križovatky dejových lieniek častokrát končia v opakujúcich sa a prešľapujúcich scénach, ktoré síce bavia, ale s odstupom zavadzajú.
Rovnako tak je to aj s budovaním hlavnej dejovej línie. Kým sa čitateľ pripravuje na nečakané alternatívy a zvraty vyplývajúce z deja, no zároveň extrémne tajomné, dostane sa nám možnosť, ktorá prekračuje hranice zadefinovaného vesmíru. Autor má právo si do diela zakomponovať čo len chce, no u mňa to jednoducho nefungovalo. Tieto vybočenia vo mne vzbudzovali dojem, že Herbert ohýba vlastné pravidlá a nasilo zavádza fantastické novoty.
O to viac ma mrzí, že kniha pôsobí ako predohra k ďalšej časti (Kapitula: Duna), bez uzatvoreného konca a s minimálnym uspokojením poznania osudu hlavných protagonistov.
Summa Summarum
Poviem to narovinu, Kacíri Duny sú pre mňa zatiaľ (ku Kapitule som sa ešte nedostal) suverénne najslabším článkom série. Kým Božský Imperátor prekypoval vizionárstvom, či podprahovou romantikou, Kacíri naštrbávajú trpezlivosť čitateľa a nedovolia mu využiť svoj obrovský potenciál.
Hlavné postavy sú napísané skvelo. Každá jedna osoba neskrýva pred čitateľom svoju motiváciu, sleduje svoje mocenské ciele a využíva nástroje na presadenie sa v krutom svete melanže, vplyvov a galaktických intríg.
Spomínaný cliffhanger v závere knihy však ani neprekvapí. Bude to zrejme tým, že príprava vyvrcholenia knihy bola oklieštená a to práve na úkor premostenia do širšieho, zrejme lepšie fungujúceho deja nasledujúcej knihy.
V skratke – kniha žiaľ nesplnila moje očakávania, aj keď na pomery svetovej tvorby obstojí.
Vytknúť ale musím aj kvalitu korektúry – kým pri predchádzajúcich častiach som sa nad kvalitou textu nepozastavil, u Kacírov čitateľ narazí na nezvykle veľké množstvo gramatických chýb, preklepov, či zle preložených slov.
Na záver musím spomenút extrémne vydarenú grafiku celej série, ktorá uchváti a zrejme aj dvíha čísla predajov.
