Jeskyně zatracených (The Luminous Dead)
(Spoločné čítanie s Lord of Books; pozor, recenzia prezrádza dôležité časti deja!) Autorka Caitlin Starlingová nás vezme na planétu Cassandru-V, kde vo veľkom prebieha speleologický ...
(Spoločné čítanie s Lord of Books; pozor, recenzia prezrádza dôležité časti deja!)
Autorka Caitlin Starlingová nás vezme na planétu Cassandru-V, kde vo veľkom prebieha speleologický výskum. Rôzne priemyselné spoločnosti skúmajú jaskyne dúfajúc, že nájdu nové zdroje nerastných surovín. Práca je to náročná a nebezpečná, je ale tak dobre platená, že o jaskyniarov nie je núdza. Gyre Priceová je vybraná, aby pre jednu zo spoločností preskúmala jaskynný systém. Čaká ju niekoľko týždňov osamote a v tme, na mieste, kde pred ňou kráčalo len malé množstvo ľudí – a z nich mnohí v jaskyni zahynuli. Gyre si však verí, jaskyne sú od detstva jej svetom. Je presvedčená, že sa dostane až na stanovište číslo 6; doručí tam nové zásoby pre svojich nástupcov, vráti sa na povrch, zinkasuje riadnu sumu peňazí a konečne opustí nehostinnú planétu, aby mohla pátrať po svojej matke. Všetko ide ako po masle, kým nedorazí na stanovište číslo 4. Mali tam na ňu čakať zásoby, ktoré tam zniesol predchádzajúci jaskyniar, lenže na stanovišti nie je nič. Hlboko pod povrchom bude musieť spraviť ťažké rozhodnutia. Navyše začína mať pocit, že tam dole nie je sama.
Jeskyně zatracených je ten typ knihy, ktorý by som nikdy nenašla nebyť výpredaja. Anotácia ma hneď zaujala – za prvé, je to sci-fi, a za druhé si nespomínam, že by som niekedy čítala niečo podobné. Kniha ma okamžite chytila a stiahla ma do hlbín Cassandry-V spolu s Gyre. Námet je skvelý a autorka ho spracovala najlepším možným spôsobom. V príbehu nebolo jediné hluché miesto – dej je dynamický a pútavý a knihu som nedokázala odložiť, takže sa stalo, že som čítala aj do pol štvrtej ráno. A pritom sa toho prakticky dlho nič nedeje – Gyre len šplhá a lezie z jedného stanovišťa na druhé, spí, vymieňa si batérie v špeciálnom skafandri a dopĺňa živiny. Starlingová však aj toto dokáže napísať maximálne zaujímavo.
Silným plusom knihy je atmosféra. Človek priam cíti masu skál nad sebou a čiernočiernu tmu. Táto kniha nie je pre silných klaustrofobikov – mne malé priestory a jaskyne neprekážajú ani trochu, napriek tomu mi občas prebehol po chrbte mráz a necítila som sa ako čitateľ komfortne. Ale zbožňovala som, že vo mne autorka dokázala vyvolať tieto pocity. Od istého momentu začína mať Gyre pocit, že tam dole nie je sama; že ju niekto pozoruje a niekto tam musí byť, keď zásoby zmizli. Atmosféra bola miestami jemne hororová a napätie sa dalo krájať.
Kniha má v druhej polovici nadupané tempo, pretože okolnosti ani čas Gyre neprajú. Bude musieť využiť všetok svoj dôvtip, schopnosti a skúsenosti, aby s pomocou Em v riadiacom centre stihla vyjsť na povrch, než sa jej vybije posledná batéria v skafandri a ona ostane uväznená v absolútnej tme, bez možnosti prežiť. Čítala som to doslova so zatajeným dychom. V celej knihe sa stretneme len s dvoma postavami – Gyre a záhadnou Em z riadiaceho centra, ale autorka ich rozpracovala výborne. Obe boli veľmi realistické, každá so svojimi silnými aj slabými stránkami. Napriek tomu, že významnú časť knihy ide Gyre nejakým spôsobom o život, Starlingová sa vyhla prehnanej dráme. Namiesto vyplakávania na bollywoodsky štýl nechala postavy konať racionálne, hoci im každej dopriala chvíle slabosti. Zo stránok tak vystupujú charaktery žien, ktoré sú krásne realistické.
Záverečné strany boli tiež fantastické – a ja nad niektorými vecami dodnes premýšľam. Autorka totiž ukončila Gyrein výskum jaskýň tak trochu na štýl Inception. Moje logické ja tvrdí, že v jaskyni okrem Gyre určite nikto nebol – ako by tam v tme dokázal niekto dlho prežiť? Zásoby na stanovištiach sú predsa limitované. Lenže niektoré detaily mi stále vŕtajú v hlave. Čo ak predsa? Čo ak nezvestní jaskyniari našli spôsob, ako prežiť a uživiť sa aj v temnote? Všade na stanovištiach bolo predsa batérií aj zariadení dostatok… A ten prst priložený na pery, aby bola Gyre ticho, nech nepriláka tunelára? Naozaj to bol len výplod jej preťaženého mozgu? Neviem, veru neviem, ani jedna z možností sa podľa mňa nedá úplne vylúčiť či potvrdiť, a aj preto mi kniha doslova odstrelila dekel.
Jednu jedinú drobnú výčitku mám, kvôli ktorej upravujem svoje hodnotenie. Autorka do knihy natlačila aj LGBTI linku: Gyre je k Em od začiatku priťahovaná, v najťažších momentoch myslí na to, že by s ňou chcela mať vzťah, a ako sa príbeh blíži k posledným stranám, vyzerá to tak, že aj Em by mohla mať o Gyre záujem. Zdalo sa mi to však celé strašne umelé a zbytočné. Ďalšia z tých kníh, pri ktorých mám pocit, že autorka dostala ultimátum. „Buď tam dáš niečo z LGBTI, alebo si to vydaj sama!“ Jeskyně zatracených by bola úplne fantastická kniha, ak by tam nič z toho nebolo; ak by autorka nechala medzi dvoma postavami len rastúci rešpekt a možnosť budúceho priateľstva. Občas mám pocit, že tento svet začína zabúdať na takú jednoduchú a prirodzenú vec, ako je obyčajné úprimné priateľstvo medzi dvoma ľuďmi. Fakt ma to ku koncu rozladilo a podľa mňa to dosť rozbilo dovtedajšie charaktery postáv (práve pre tú jemnú nekonzistentnosť sa domnievam, že to tam bolo umelo natlačené).
Aj napriek tomuto drobnému potknutiu považujem knihu za jednu z najlepších, čo sa mi v posledných rokoch dostali do rúk. Autorka pospájala jednotlivé prvky výborne, má veľmi čitateľný štýl a jemné sci-fi prvky tam tiež dobre zapadli. K tomu výborná atmosféra a dobrý námet. Skvelé, oba palce hore!
