I mrtví prahnou po pomstě
„I mrtví prahnou po pomstě.“ To aspoň tvrdí literárny debut autora Daniela Bartáka, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Golden Dog. V tejto knihe vás čaká na prvý pohľad klasická „duchárčina“ ...
„I mrtví prahnou po pomstě.“ To aspoň tvrdí literárny debut autora Daniela Bartáka, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Golden Dog. V tejto knihe vás čaká na prvý pohľad klasická „duchárčina“ a strašidelný dom, no niektoré veci budú v skutočnosti iné, než sa zdajú.
Zdeněk je mladý farmár, ktorý sa teší zo svojho statku a mohol by byť celkom úspešný, ak by sa mu nezačala zjavovať jeho mŕtva matka. Najprv musí kvôli nej podrezať všetky svoje ovce, a potom od neho matkin prízrak žiada, aby našiel akúsi Sandru a doviedol ju na statok… pretože Marek to tak chce a ak sa tak nestane, privolá mäsožravé prasce. Medzitým, krížom cez cestu, býva mladá Monika, ktorá sa chce pokúsiť o obnovenie vzťahu s rodičmi, ktorý ťažko utrpel kvôli jej nezodpovednému a neschopnému frajerovi. Z okna má výhľad priamo na Zdeňkov dom – a ten zvláštny dom začne neodolateľne priťahovať aj Monikinu kamošku.
Kniha vyzerá byť na prvý pohľad relatívne útla, ale skrýva detailný a nadupaný príbeh, ktorý je vyrozprávaný z pohľadu niekoľkých postáv. Pre lepšiu orientáciu sú ich mená uvedené už v nadpise kapitol. Stačí sa len sústrediť na príbeh – postavy sú pestré a až na jednu konkrétnu dvojicu, pri ktorej bude treba hlavne v závere čítať pozorne, som nemala problém ich rozlišovať. Každá postava bola jedinečná a priplietla sa do deja inak. Najviac som si obľúbila práve Zdeňka, ktorý mal tak trochu smolu, že začal farmárčiť na tom nešťastnom mieste. Veľmi dobre to autor vymyslel aj so ženskými postavami – neprezradím viac, aby som nepokazila nikomu zážitok, ale rodinné vzťahy boli šikovne poprepájané.
Autor má dobrý štýl, ktorý sa príjemne číta. Dej postupne graduje a záverečné strany sú celkom slušný akčňák, pri ktorom si čitateľ nemôže byť istý tým, kto prežije, a či vôbec niekto prežije. Práve tá nepredvídavosť je plusom príbehu. Pre spisovateľov nie je jednoduché ublížiť svojim postavám, či ich nedajbože nechať zomrieť. Hoci tento literárny žáner vykazuje neporovnateľne viacej úmrtí postáv než ostatné, oceňujem, že sa autor nebál ťažkých rozhodnutí. Dodalo to príbehu na uveriteľnosti.
Čo sa týka rozprávačského štýlu, musím pochváliť ľahkú iróniu, s ktorou autor veľmi pekne pracoval a vďaka nej príbeh trochu odľahčil. Prirovnania a metafory boli v knihe výborné a dobre som sa pri nich bavila. Všetky palce hore a dúfam, že si autor tento spôsob vyjadrovania uchová aj do budúcnosti. Zároveň bola atmosféra veľmi dobre vybalansovaná. Irónia ustúpila napätiu a tajomnu, keď to bolo treba. Rozprávačský štýl neklesol do krčmového humoru a spomínaná irónia nijako neznížila kvalitu akčných scén (samozrejme, „akčných“ v zmysle „teraz sa stane niečo zásadné“).
Základná premisa príbehu bola teda poskladaná dobre a jediná moja pripomienka je asi tá, že by som prijala na niektorých miestach spomaliť tempo, pridať pár strán navyše a pritlačiť na atmosféru, aby čitateľ cítil ešte väčší tlak toho, čo sa blížilo a malo sa stať. V závere by to možno tiež pomohlo, lebo v jednej chvíli som musela jednu časť prečítať znova – v tom slede udalostí som prehliadla jednu dôležitú vec a musela som si dať krátke repete, aby som nemala v deji chaos. Jednoducho nechať to ešte trochu viac dozrieť a podusiť čitateľa o pár minút dlhšie.
Celkovo ide o kvalitne napísaný duchársky príbeh o strašidelnom dome z „domáceho“ prostredia – skôr akčnejší ako strašidelný. Prečítate ho relatívne rýchlo a teraz, s blížiacou sa jeseňou, si môžete počkať aj na ponuré počasie do pozadia. Na Halloween a Dušičky ako stvorený.
Za knihu na zrecenzovanie ďakujem vydavateľstvu Golden Dog.
