Gothikana
Autorka píšuca pod pseudonymom RuNyx pripravila čitateľkám ero-romancí príbeh zostavený z tých najlákavejších ingrediencií: zmiešala tajomný hrad (nie v Karpatoch) so záhadným, no ...
Autorka píšuca pod pseudonymom RuNyx pripravila čitateľkám ero-romancí príbeh zostavený z tých najlákavejších ingrediencií: zmiešala tajomný hrad (nie v Karpatoch) so záhadným, no nesmierne sexy učiteľom, chladnými nocami, hrdinkou, ktorá počuje hlasy, a desaťročiami starou záhadou. Že to znie dobre? No jasné, veď preto som si knihu darovala ako darček za istý počet napísaných strán. Gothikana toho sľubuje naozaj veľa; dostanú však čitateľky všetko, čo očakávajú?
Corvina Clemmová vyrastala s matkou schizofreničkou, ktorá napokon skončila v ústave. Corvina sa už tri roky stará sama o seba, keď dostane list oznamujúci jej, že môže nastúpiť na štúdium na hrade Verenmore (podobnosť s Rokfortom čisto náhodná; alebo žeby nie). Keďže sa túži trochu viac socializovať a je zvedavá, ponuku príjme. Hneď od prvého dňa ju prenasledujú myšlienky na mladého doktoranda, ktorý učí literatúru, Vada Deverella. Pôsobí neprístupne, nebezpečne a povráva sa o ňom všeličo. Vzťah medzi vyučujúcim a študentkou je však nežiaduci, preto sa od neho bude musieť držať ďalej. Okrem toho ju znepokojujú záhadné hlasy, ktoré občas počuje. Snaží sa s ňou niekto spojiť? Alebo sa u nej len začína prejavovať rovnaká psychická choroba, ktorou trpeli obaja jej rodičia?
Vyše tristopäťdesiatstranový e-book sa dá zhltnúť dosť rýchlo – trvalo mi to čosi vyše štyroch hodín. Prispel k tomu ľahký rozprávačský štýl autorky. Dokáže dobre dávkovať záhady a stupňovať atmosféru. Práve strašidelné príbehy obklopujúce hrad Verenmore boli vykreslené zaujímavo a celkom ma táto časť príbehu bavila. Záver dopadol celkom v pohode, záhada bola vyriešená uspokojivo a k atmosfére knihy sa rozhodne hodí upršané jesenné počasie.
Názov samotného hradu našťastie nebol preložený do slovenčiny ako v prípade českej verzie, kde dostal meno Nikdyvíce. To v Česku hrozia prekladateľom gulagom, že neustále prekladajú slová, ktoré to nepotrebujú? Prečo? Prečo? Prečo?! Nikdyvíce – to znie ako z Grincha alebo rozprávky o slonovi Hortonovi a hodí sa to do tejto knihy asi ako toaletný papier k vianočnému prestieraniu. Gothikana nie je rozprávka a toto je zlý prekladateľský kiks.
Corvina ako hlavná ženská postava bola celkom sympatická svojou snahou prvýkrát v živote niekam aspoň trochu zapadnúť. Počas mesiacov strávených na univerzite trochu dozrieva, hľadá samu seba a odvažuje sa správať prirodzene pred cudzími ľuďmi. Dávam plus za to, že nebola prehnane sentimentálna ani nedramatizovala. Trošku excentrické dievča, ale inak v pohode. Netypické bolo aj to, že autorka obom jej rodičom pridelila psychické choroby. Pokiaľ ide o Vada, tak je to klasický záhadný učiteľ, neustále oblečený v čiernom, ktorého chce dostať množstvo dievčat. Mal svoje svetlé stránky, na rozdiel od mnohých nedotiahnutých hrdinov v tomto žánri dokázal Corvinu podporiť a získať si jej dôveru.
A teraz pár slov ku vzťahu Corviny a Vada (inak, Vadovo meno podľa knihy znamená „divoký, nespútaný“. Inšpirovala sa autorka v maďarčine…?). Tróp študentka-učiteľ mám dosť rada. Príbeh zaznieval ako temnejšia verzia harrypotterovských fanfiction – akoby niekto vzal Snapa, omladil ho, ubral trochu z jeho nespoločenského správania a nahodil mu zo dvadsať instagramových filtrov. Hrdinku si už doplňte podľa preferencií. Zatiaľ dobre… ale potom začnú erotické scény. Tie sú kameňom úrazu celej knihy. Autorka zachádza dosť hlboko do sféry literárneho porna a nijako sa nezdržiava nejakým slow-burnom alebo postupným zbližovaním, čo je škoda, pretože na tomto trópe je to tá najzaujímavejšia časť. Vad hrdinku „prehne“ doslova pár dní po jej príchode na hrad. A použitý slovník dosť traumatizoval moje oči (asi profesionálna deformácia po štúdiu diplomacie…). V každej jednej scéne medzi nimi čítame o stvrdnutých bradavkách – človek sa potom viac sústredí na rátanie tohtho slovného spojenia ako na samotné čítanie. Autorka bola na to tak strašne fixovaná, až to po čase liezlo fakt na nervy.
Priam morbídne by ma zaujímalo, ako znel text v pôvodnej verzii, pretože jedným z najčastejšie používaným slovom v knihe je „vagína“. Autorka as nedávala pozor na hodinách biológie – nedokážem si totiž predstaviť, ako sa dá reálne „plesnúť po vagíne“, keďže ide o ženský rozmnožovací orgán nachádzajúci sa vo vnútri tela (face-palm). Je to rovnako absurdné, ako povedať, že mi manžel pošteklil pankreas alebo premasíroval žlčovody. No jedným slovom hrôza. Buď som sa pri erotických scénach chechtala na plnú hubu, alebo to bol čistý cringe. Takže čo sa tohto týka, s autorkou sme si veľmi nesadli. Chýbala mi tu rafinovaná elegancia. Vadov spôsob vyjadrovania v daných scénach pripomínal produkciu priemerného porno kanála, čo zbytočne ubralo na celkovej kvalite. Aj takéto scény sa dajú napísať štýlovo.
V príbehu vyskočilo aj zopár ďalších detailov, pri ktorých som nadvihovala obočie – napríklad to Corvinino neustále pobehovanie po vonku len vo svetri. Keď si už aj chalani natiahnu bundy, lebo im od úst ide para a sťažujú sa na zimu, tak je fakt ZIMA. A žena má vtedy už riadne navrstvené oblečenie, nie len svetrík, šál a sukňu. Celý ten záhadný ples bol… ja neviem, divný? Trápny? Záver ohľadom Vadovej práce bol prehnane a zbytočne dramatický. A to, že Vad hrá na klavíri stále predklonený a zhrbený? Možno som ešte po niekoľkých rokoch hrania priveľký začiatočník, ale neviem si to dobre predstaviť. Vystretý chrbát má pri hraní na klavír praktický zmysel – znižuje napätie svalov, umožňuje hrať dlhšie, hladšie a precíznejšie. Vad by si tým svojím akože „cool“ dramatickým sedením, odkukaným z romantických filmov, akurát tak odpísal chrbticu pri dlhodobom hraní. A ešte by som mohla pokračovať. Pri neustálom čítaní počas dlhých rokov sú to práve takéto najmenšie detaily, ktoré dokážu priemernú knihu zmeniť na výbornú… alebo naopak.
Nuž, keby autorka menej tlačila na pílu, mohla to byť fakt dobrá kniha, lebo postupné odhaľovanie tajomstiev bolo pútavo napísané, aj vedľajšie postavy boli celkom fajn, hoci nedostali extra veľa priestoru práve kvôli častým erotickým scénam vedúcej dvojice. Takto u mňa ostáva Gothikana v kategórii lepšieho priemeru. Zábava na jedno popoludnie, ale milovníčkam žánru bude mať čo ponúknuť.
Tipy na šteklivé/romantické príbehy:
Keď hrdinke prevráti život naruby Diablo
Káva každé půlnoci: o anorexii, havranoch a učiteľoch
Ten ľavý dokazuje, že aj romantika môže mať vysokú úroveň
Stříbrná labuť: Keď New York Times bestseller prerazí dno
Kráľovstvo Hriešnych podľahlo hriechu klišé
Ali Hazelwood x2:
Love, Theoretically je príbeh pre každú romantičku
Love on the Brain – kde zostal mozog?
