Ghúl (Ghoul)
Trom najlepším kamarátom Timmymu, Dougovi a Barrymu práve začali letné prázdniny. V ich veku sa zdá, že leto nikdy neskončí. Vykopú si v zemi tajnú klubovňu pri starom cintoríne, ...
Trom najlepším kamarátom Timmymu, Dougovi a Barrymu práve začali letné prázdniny. V ich veku sa zdá, že leto nikdy neskončí. Vykopú si v zemi tajnú klubovňu pri starom cintoríne, z ktorej sa plánujú vydávať na dobrodružstvá do okolia. V tej dobe ešte netušia, že na starom cintoríne praskol náhrobok a zlomila sa tak stará kliatba, ktorá spútala kedysi dávno desivého ghúla. Ten však nebude jediným monštrom, ktorému sa chlapci budú musieť postaviť. Horor sa odohráva aj v rodinách, za zatvorenými dverami…
Brian Keene rozhodne nie je na spisovateľskej scéne nováčikom. Na svojom konte má vyše päťdesiat kníh a tristo poviedok. Vyhral množstvo cien hlavne v hororových súťažiach, napriek tomu je v našich končinách prakticky neznámy a v preklade zatiaľ vyšla iba jeho kniha Ghúl. Je to celkom škoda, vzhľadom na jeho rozprávačský talent sa určite medzi jeho dielami nájdu kvalitné príbehy. Pozrime sa teraz bližšie na Ghúla, jednu z jeho najslávnejších kníh.
V horore a trileri je dôležitá atmosféra, a tú ma Keenee zvládnutú bravúrne. Priam majstrovsky. Vlastne tak majstrovsky, že ak by mi knihu dal niekto prečítať s tým, že neviem, kto je jej autorom, úplne vážne by som predpokladala, že ide o dielo Stephena Kinga. Je to totiž rovnaká kvalita, na akú sme zvyknutí pri Kingových najlepších dielach. Príbeh je napínavý a jeho jednotlivé scény a prvky sú napísané a pospájané tak, že v niektorých chvíľach je nemožné prerušiť čítanie. V knihe sú nádherné detaily, z ktorých niektoré budú mať veľký vplyv na dej a osudy postáv.
A práve postavy sú v Ghúlovi najdôležitejšie. Paradoxne, ghúl samotný mi prišiel najslabší a iba ako dobrý doplnok na to, aby sa rozbehol zaujímavý príbeh. Autor ho odhalil príliš skoro; od začiatku vieme, čo za potvoru vyliezlo zo starého hrobu; poznáme jeho zámery a modus operandi, čím stráca akékoľvek tajomno a strašidelnosť. Práve za to trochu strhávam z hodnotenia – veľká škoda, že ho autor aspoň pár kapitol nenechal ukrytého, aby si čitateľ trochu ponamáhal mozog. Skutočné monštrá boli nakoniec celkom inde.
Traja chlapci sú skvele vykreslení a dynamika medzi nimi funguje výborne. Vyrastajú v čase a v prostredí, kedy nie je problém vyliezť cez okno von uprostred noci a tajne sa stretávať na výpravách. Páčilo sa mi, že mali každý inú osobnosť a svoje miesto v tíme. Leto opísané v knihe bude pre nich zlomovým bodom – budú musieť spraviť dôležité rozhodnutia, ktoré ovplyvnia nielen ich vzájomné vzťahy, ale aj budúcnosť. Zdvíham palec za prepracované a autentické dialógy, primeranú reč a slang. Len mi v českom preklade občas niečo doslova vypichlo oko – napríklad keď Chewieho zo Star Wars preložili ako Žvejkala. Bratři, to ho vážne tak voláte? A potom mi prišlo divné napríklad, ako Timmyho otec oslovil „kloučku“. Dvanásťročného chlapca takto nikto nenazve; celkovo si všímam, že zdrobneniny bývajú v mnohých prekladoch neprimerané. Nesedelo to s autorovým tónom. Inak český preklad výborný.
Ako som už spomínala, postava ghúla síce ovplyvní niektoré životy, ale najdesivejšie scény sa odohrávali priamo v rodinách hlavných hrdinov. Dough a Barry si každý prechádzajú krutým týraním, hoci v inej podobe. Timmy má milujúcu a relatívne stabilnú rodinu, no aj v nej príde k zlomovým situáciám a vyhroteným konfliktom. Práve tieto časti boli oveľa desivejšie – to, ako otcovia a matky bez váhania ubližujú svojim deťom a nijako ich to (väčšinou) netrápi. Strašne ma to hnevalo a je to o to smutnejšie, že sa to nedeje iba v knihách. Tisíce detí zažívajú denne to isté a toto choré správanie sa dedí z generácie na generáciu ako hrobové miesto. Táto stránka knihy bola veľmi silná a pripravte sa na to, že, podobne ako u Kinga, aj Keeneho postavy budú mať čo robiť, aby prežili. A niektorým sa to nepodarí.
Kniha mala celý čas dobré tempo, ale záver mohol mať pár strán navyše. Zdalo sa mi, že to bolo dosť useknuté a zostali mi nezodpovedané otázky. Epilóg síce nejaké odpovede priniesol, no nebola som úplne spokojná. Ešte by to tých päť-šesť strán znieslo. Aj tak ale hodnotím knihu dosť vysoko – netušila som, do čoho idem, keď som si ju kupovala, a svojou kvalitou veľmi prekvapila. Rada by som si prečítala ďalšie knihy od autora, tak sa snáď dočkáme prekladov; alebo časom skúsim anglické originály – napočudovanie vôbec nie sú drahé. Ak máte radi „kingovské“ príbehy, skúste si Ghúla prečítať, mohlo by sa vám to páčiť.
