Slovenských sci-fi sa rodí každoročne ešte skromnejšie ako šafránu. No vydavateľstvo Artis Omnis nepoľavuje vo svojej misii držať fantastiku nad vodou a v apríli tohto roka vydalo hneď dve novinky – Tristodesať kelvinov od Jany Plauchovej (pokračovanie románu Nula Kelvinov) a Elpis od Rolanda Oravského.
Od autora je to moja prvá kniha do ktorej som sa pustil. A na moje prekvapenie ide o román zasadený do autorovho vesmíru, v ktorom sa odohrávajú ďalšie príbehy Hypnos (2014) a V tieni Zeme (2018).
Príjemne ma prekvapilo do akého prostredia je dej knihy situovaný. Vzdialená ľudská kolónia Elpis, v sústave Proxima Centauri, si žije svojím životom, spoločnosť rieši svoje žabomyšie vojny a technológie napredujú míľovými krokmi. Knihu otvára práve scéna míľnika, ktorý by mal civilizácii priniesť revolúciu. Chaznati Amrita, vizionár a technologický magnát, predstavuje svetu recept na nesmrteľnosť, no stáva sa terčom atentátu. A v tomto momente sa rozbieha divoký kolotoč zvratov, detektívneho vyšetrovania a rozpitvávania hlavných postáv.
Na rad prichádza plnohodnotná detektívka a s ňou dvojica vyšetrovateľov Anastacio Kimairikos a Liu Mingová. K čitateľovi sa dostávajú informácie o pozadí súperenia dvoch technoobrov – spomínaného Amritu a antagonistu Antidea, kým postupne odhaľujeme, čo môžeme od dvojice detektívov vlastne čakať.
Postavám a ich motiváciám sa musím povenovať. Pri pomalom rozjazde, kde autor postupne vťahoval čitateľa do problematiky, zistíme, že takmer všetky postavy stoja jednom alebo druhom charakterovom póle. Beriem to ako autorský úmysel, s cieľom ukázať, na akom polarizačnom rázcestí momentálne naša spoločnosť stojí.
V istom zmysle slova je to dobre, no silená extrapolácia môže byť aj na škodu. A v prípade Elpisu je to miestami dosť cítiť. Aj zaujímavé témy, ktoré okorenia príbeh, ako právo ženy na potrat, alebo väzobné tresty pre páchateľov trestných činov, potom z postáv robia bábiky v rukách rozprávača, ktoré sa nechovajú rozumne, ale silovo, podľa toho, aké hodnoty majú na základe svojho skill a mind-setu zastávať. A to ma vzhľadom na futuristický svet a spoločnosť, ktorú autor vytvoril, mrzelo hádam najviac.
Dej začína gradovať zhruba od polovice knihy. Akcia strieda akciu, dostáva sa nám jedna teória za druhou a množia sa čiastkové vysvetlenia. Dostávame sa až do detailu, ktorý je možno zaujímavý, no nie nevyhnutný. Objavujú sa tak malinké dejové trhlinky, s ktorými sa musí čitateľ popasovať. A práve v kombinácii s postavami, ktoré žijú svojim predurčeným naratívom, sa vysvetľovanie a posúvanie deja vpred cez dialógy hýbe neochotne.
Vyvrcholenie detektívneho rébusu tak nakoniec pôsobilo tak nejako neslano, aj napriek tomu, že sa k nám dostali otázky na mnohé odpovede, ktoré autor čitateľovi nachystal.
Summa Summarum
Elpis je román dvoch protipólov. Dej plný výborných nápadov, ale takisto plný nerealistického správania sa postáv. Vie určite prekvapiť dejovým zvratom, no zároveň zahltí čitateľa množstvom nepotrebného textu. Roland Oravský sa v detektívnom žánri vyzná, vie ako čitateľa zaujať, no na môj osobný vkus by na to stačilo pokojne aj o tretinu menej textu.
Odporúčam všetkým, ktorí sa radi nechajú prekvapiť, topia sa v krimi románoch alebo filozofujú nad možnou budúcnosťou.
