Dumasov klub (El Club Dumas)
V roku 1999 mal premiéru dnes už kultový film Deviata brána (The Ninth Gate) s Johnnym Deppom v hlavnej úlohe. Režíroval a produkoval ho Roman Polanski. Film bol natočený ...
V roku 1999 mal premiéru dnes už kultový film Deviata brána (The Ninth Gate) s Johnnym Deppom v hlavnej úlohe. Režíroval a produkoval ho Roman Polanski. Film bol natočený podľa medzinárodného bestselleru Dumasov klub, ktorý napísal španielsky spisovateľ a novinár Arturo Pérez-Reverte. Hlavnou postavou príbehu (toho knižného; vo filme má iné krstné meno) je Lucas Corso, obchodník so vzácnymi knihami. Hľadá a vykupuje stredoveké zväzky a prvopisy, ktoré potom predáva zanieteným bibliofilom. Jedného dňa príjme zákazku na preskúmanie jediných troch zachovalých exemplárov knihy Deväť brán Ríše tieňov. Corso má určiť, ktorý z nich je ten pravý, pretože výtlačok má údajne moc privolať Diabla. Zároveň má overiť pravosť jednej z kapitol Troch mušketierov. Corso sa zapletie do temného sveta intríg, smrti a symbolov, v ktorom sa stierajú hranice medzi reálnom a nadprirodzenom.
Spomínam si na dobu pred mnohými rokmi, kedy bol preklad Dumasovho klubu bestsellerom aj v našich končinách. Často som si vravela, že by som si mala knihu prečítať. Videla som totiž film s Johnnym Deppom a nezdalo sa mi to zlé (to už bolo tiež dávno). Napokon som sa ku knihe dostala až teraz. Čakala som niečo na štýl Anjelov a démonov, len s trochou nadprirodzena a s menším množstvom divokých naháňačiek. S Brownovými knihami však Dumasov klub veľa spoločné nemá; možno len to, že hlavný hrdina pátra po pravde na základe informácií datovaných do ďalekej minulosti. Inak tam americkú akčnú bombastickosť rozhodne nečakajte.
Corso bol zaujímavý hrdina. Po všetkých tých mladých, dokonale sexy Xanderoch, démonoch, študentoch a neviem akých fešákoch bol hlavný mužský protagonista na prvý pohľad trochu nudný a neatraktívny. Ani sa mi vôbec nespájal s Johnnym Deppom. Dobre mi však taká zmena padla – čítať o niekom, kto pôsobí naozaj obyčajne, a tým pádom aj reálne. Napriek tomu ma postavy v knihe príliš neoslovili. Dá sa povedať, že okrem Corsa boli ostatné postavy iba epizódne. Nedokázala som si k nim vybudovať vzťah.
To súvisí možno aj s tým, že dôraz bol celý čas kladený na vzácne zväzky a tajomstvo Deviatich brán. Ak máte radi históriu a prplanie sa v najmenších detailoch, tak by vás táto kniha mohla osloviť. Detailov tam bolo skutočne veľa. Prevažná časť textu sa venuje histórii zberateľských zväzkov, technikám tlače, posadnutosti bibliofilov po origináloch… Dumasov klub je plný odbočiek a opisov, ktoré, bohužiaľ, spomaľujú dej. Príbeh bol akýsi nemastný-neslaný, rozvláčny. Hoci ma niektoré pasáže a diskusie o knihách celkom bavili, miestami bolo tých analýz priveľa. Vložiť do knihy zoznam všetkých Dumasových diel publikovaných v novinách, dlhý na tri strany, možno poteší pár znalcov, ale bežný čitateľ to preskočí. Dlho som nechápala, čo má Alexander Dumas spoločné s Deviatimi bránami a hoci to nakoniec bolo pekné prepojenie (autor naznačil, čo sa mohlo skrývať za Dumasovým pestrým životom), to objavovanie sa postáv z Troch mušketierov mi už ku koncu prišlo ako poriadne pritiahnuté za vlasy, navyše keď to ani nemalo výrazný vplyv na dej. Iba to Corsa spomaľovalo pri pátraní.
Spočiatku sa mi páčilo, ako sa autor pohrával s mojou predstavivosťou a snažil sa ma presvedčiť, že Irena nie je obyčajná žena. Vo filme sa o nej čo-to dozvieme, ale v knihe sú len nejasné detaily a autor jej postavu doslova nechal vypariť sa do stratena. Takže z pravidelných náznakov, že sa v knihe udeje niečo záhadné alebo to bude dokonca temná fantasy, nakoniec nič nie je. Toto ma dosť sklamalo. Po všetkých tých nekonečných opisoch a analýzach kníh a Dumasa sa mi záver zdal narýchlo zbúchaný a niečo mi tam chýbalo. Zostalo mnoho nezodpovedaných otázok, ktoré znižujú moju čitateľskú spokojnosť.
Nemôžem povedať, že by bol Dumasov klub zlá kniha, no nijako ma nenadchol. Autor to mal rozbehnuté dobre, no dej sa potom začal zbytočne zamotávať absurdným roleplayom v Corsovej hlave. Vôbec sa mi moje očakávania nesplnili, pripisujem to hlavne autorovmu rozvláčnemu štýlu. Kniha má však prevažne dobré hodnotenia, takže ak vás táto téma baví, smelo do toho.
