Dotek jako led (Stone Cold Touch)
Séria Dark Elements od Jennifer L. Armentrout pokračuje druhým dielom Dotek jako led. Po mnohých zisteniach a peripetiách z prvej knihy čakajú Laylu znova náročné časy. Zdá sa, že sa ...
Séria Dark Elements od Jennifer L. Armentrout pokračuje druhým dielom Dotek jako led. Po mnohých zisteniach a peripetiách z prvej knihy čakajú Laylu znova náročné časy. Zdá sa, že sa rituál predsa podaril a na Zemi sa zrodil Lilin. Strážcovia ho musia rýchlo nájsť, kým nenapácha priveľké škody, inak by sa Alfy mohli rozhodnúť, že zrušia celú planétu. Roth sa nečakane vracia z pekla, aby pomohol s pátraním. Aj napriek jeho odmietaniu musí Layla bojovať s jeho príťažlivosťou, navyše sa skomplikuje aj jej vzťah so Zayneom. Aby toho nebolo málo, Layla stráca svoju schopnosť vidieť duše. Pátranie po Lilinovi sa tak ešte viac komplikuje.
Po prvom dieli série som bola celkom nabudená na ten druhý. Autorkin štýl písania mi celkom sadol – nehrotí scény do totálnej drámy, píše celkom fajn postavy a Layla má občas dobré sarkastické poznámky. Toto som dostala aj v druhom dieli. Armentroutová ho vyrozprávala slušne, ale v porovnaní s jednotkou už kríval. Pribudli totiž klišé prvky a logika niekedy škrípe. [su_spoiler title=”spoiler” style=”fancy” icon=”arrow-circle-2″]Tak napríklad, ľudia v škole sa začnú zo dňa na deň správať divne, ale nikto, ani Roth, si nespojí jedno s druhým? Trvá im skoro celú knihu zistiť, ako to súvisí s Lilinom. Pritom čitateľovi to musí byť hneď jasné (aspoň mne bolo). Alebo: spolužiak sa začne správať zvláštne a Roth z toho vydedukuje, že Lilin je v škole. Len tak, bez faktov. Pritom Lilin môže byť kdekoľvek – trebárs aj v supermarkete, kam jeho rodina chodí nakupovať. [/su_spoiler]Layla má tretinu knihy obavy z konkrétnej veci. Čarodejnica jej jasne povie, že sa obáva zbytočne a že to nie je pravda; Layla si to samozrejme začne navrávať ešte viac. Akoby mala v ušiach vatu. Vážne mohli postavy zapojiť mozog viac.
Roth sa v druhej knihe stáva otravnou postavou, ktorú by som najradšej škrtla. Príbeh by tým vlastne ani netrpel, dokázal by pekne fungovať aj tak a pravdepodobne by bol oveľa lepší. Už prvá scéna – prechádzka s Rothom – je klišé jak sviňa, navyše celkom zbytočne. Každému okrem Layly je jasné, že démonský princ klame a niečo skrýva. Ak by s ňou naozaj nechcel byť, nešiel by sa s ňou prechádzať pri mesiačiku; proste by ju ignoroval a nebol by s ňou vôbec v kontakte. Ale to by neladilo s autorským zámerom, že? Scéna v démonskom bare je rovnako trápna a zbytočná. Roth ju tam doviedol a nechal ju tam, lebo išiel zohnať jedlo? Hoci vie, čo všetko tam Layle hrozí a o čom ona nemá tušenia? Je mi jasné, o čo tam autorke išlo, ale vôbec sa jej tá scéna nevydarila. Čo sa týka Laylinho a Rothovho doťahovania, tentoraz je to buď smiešne, alebo trápne. Ich dialógy mi liezli na nervy. Laylin najsilnejší moment v knihe bol, keď sa Rotha otvorene spýtala, či s ňou chce byť. Jej svetlých pár sekúnd, potom už bola len tma…
Jediná vec, čo ma na tejto knihe bavilo, bol Zayne a scény s ním a Laylou (nie tie, kde bol aj Roth; tie boli otrasné). Napätie medzi nimi bolo krásne vystupňované a autorka pekne rozvíjala ich vzťah. Dopriala im súkromie aj čas, netlačila to cez akčné scény a klišé typu „keď som si myslel, že ťa stratím, došlo mi, ako mi na tebe záleží, bla… bla…“ Celkom ma prekvapila tým, ako prirodzene to medzi nimi vyznelo. A to aj vďaka Zaynovej povahe a príjemnej zrelosti. Obávam sa však, že v treťom dieli autorka Laylu dotlačí do vzťahu s Rothom. Lebo bad guy syndróm, duh. Pamätáte si na nejaký milostný trojuholník, kde sa hrdinka rozhodla pre toho dobrého, spoľahlivého a rozumného chlapca a odmietla toho, čo robil len problémy? Nie? No vidíte, ani ja. Takže na 85-95% môžeme predpovedať, ako to skončí. Pochváliť musím ešte jeden detail – a to Bambi. So Zaynom najlepšia postava knihy, aj keď nie je veľmi akčná. Jej schopnosť ale v závere prekvapila a to, ako spávala v domčeku pre bábiky, nemalo chybu. Škoda, že takýchto drobností nebolo viac.
Záver knihy bol hrozný. Čistý marketingový ťah v štýle telenovely, kde sa dej preruší v tom najdramatickejšom momente, aby bol čitateľ čo najviac dotlačený ku kúpe tretieho dielu. Jednoducho čítate, konečne sa po desiatkach strán, kedy sa skoro nič nedeje, dozviete zásadnú vec… A zrazu koniec. Ani tam nebol náznak, že „to be continued“. Začala som čítať ďalšiu kapitolu a len som niekoľko odsekov nechápala, že čo sa vlastne deje – a ono to bola špeciálna bonusová scéna zo Zayneovho pohľadu. Síce lepšia ako ten Rothov žvást z prvej knihy, ale nemusela tam byť (a to mám Zaynea fakt rada!).
Kvalita a pútavosť druhej knihy bola teda výrazne nižšia ako pri prvom dieli. Je to škoda, veľmi som sa tešila na to, čo autorka vymyslí, lenže namiesto toho som dostala knihu, do ktorej som sa musela nútiť. Iba som rátala strany, že kruci, koľko ešte. Občas do toho prišiel svetlý moment so Zaynom, ale na dobré hodnotenie je to málo. Uzatváram to teda s tým, že ide o priemernú romantasy a budem dúfať, že tretí diel bude kvalitatívne inde.
