Suzette sa nedarí nadviazať vzťah so svojou sedemročnou dcérou, ktorá nemôže – alebo nechce – hovoriť. Už od jej najútlejšieho detstva cítila, že ju Hanna odmieta. Suzette pripadá, že ju jej dieťa nenávidí, a tá myšlienka ju desí. Alex by chcel veriť svojej manželke, že sa ich dcéra chová kruto a nenormálne, lenže s ním predsa normálne hovorí! Je Hanna len neposlušné dievčatko, ktorého správanie pramení z vysokej inteligencie, kreativity a snáď aj osobného kúzla? Alebo sa naozaj snažia svoju matku zabiť? Silný a britký psychologický román novej talentovanej autorky Zoje Stage ponúka viac otázok ako odpovedí – a podrží si svoje tajomstvo až do šokujúceho konca.
Kniha nám predstavuje príbeh rodičov s dievčaťom, ktoré je už na prvý pohľad iné ako jej rovesníci. Hanna, sedemročné dievča, ktoré nerozpráva, bolo za svoje zlé správanie vyradené z niekoľkých materských škôl. A aj z toho dôvodu sa rozhodla Suzette malú dcéru učiť doma. Ale všetko sa komplikuje, kedže Hanna možno nerozpráva, no jej inteligencia siaha pomerne vysoko. Na prvý pohľad dokonalá rodinka sa musí pasovať s novými problémami. Suzette s Hannou nevie nadviazať harmonický vzťah, ktorý by sa mal objaviť medzi matkou a dcérou, a otec, hlava rodiny, nemôže uveriť svojej manželke, že ich dcéra má niekoľkokrát myšlienky ublížiť vlastnej matke.
Na knihe sa mi páčilo, že bola z dvoch pohľadov. Mali sme možnosť sledovať pohľad matky Suzette, ktorá si nevedela rady so svojím dieťaťom, a taktiež aj pokľad malej Hanny. Mám rada podobné príbehy, ktoré sú písané aj z pohľadu takzvanej chorej mysle nejakého dieťaťa. Atmosféru to vedelo týmto pádom vybudovať takmer okamžite a chytilo ma to od úplného začiatku. Štýl autorky bol príjemný, čitateľný a stránky v knihe sa míňali jedna radosť. Tempo knihy je rýchle, svižné. Ak by som sa mala na knihu pozrieť, ako na celok povedala by som, že hlavným znakom všetkých postáv bolo sebectvo. Sebectvo voči karérie, sebectvo voči láske alebo sebectvo voči nutnosti samoty.
Postavy
Niekedy mám pocit, že tieto knihy vychádzajú z rovnakej šablóny. Otec rodiny je ten, kto ju má zabezpečiť, doniesť peniaze a všetko pred ním je dokonalé a krásne. Matka je tá, ktorá si všimne prvé náznaky toho, že sa niečo deje. Ale to je len môj názor.
Páčilo sa mi vykreslenie hlavnej ženskej postavy. Mala som možnosť v nej vidieť narastajúci strach a obavy. Dokonca aj boj, ktorý sa nachádzal v jej vnútri. Čo sa týka Hanny, tak sa mi na nej mnoho vecí páčilo. Nebolo ľahké určite pre autorku vytvoriť postavu, ktorá sa neprezentuje slovami. Sústrediť sa prevažne na gestá alebo myšlienky bolo určite náročné. Ale zvládla to veľmi dobre. Hanna bola presne tým dieťaťom, ktoré by sa mohlo objavovať v reklamách ako účinná antikoncepcia.
No aj napriek tomu sa mi jej charakter páčil. A musím povedať, že poslednú dobu mám rada knihy, v ktorých sa nachádzajú zlovestné deti. A skonbinovať to ešte s niekým, kto nerozpráva? Áno, prosím!
Pár slov na záver
Kniha možno nebude pre každého čitateľa, ale aj napriek tomu musím povedať, že sa jedná z mojej strany o pomerne vydarený thriller. Môžem len odporučiť.
