To najkrajšie, čo môže každý milovník science fiction literatúry spraviť, je, keď siahne po overenej klasike zlatého veku tohto žánru. Nedostane len originálne nápady, dych berúci príbeh a napätú atmosféru, ale aj hlboké posolstvo, ktoré svojím rozmerom zvysoka zatieňuje súčasnú fantastickú tvorbu.
A takým autorom bol práve Sir Arthur Charles Clarke. Písal originálne príbehy, ktoré berú ohľad na humanizmus a vyššie princípy našej civilizácie.
Kde sú všetci?
Keď sa človek pozrie na hviezdnu oblohu, žasne nad priestorom, v ktorom je planéta Zem len malou bezvýznamnou bodkou. Ale čo ak by sa v našich končinách objavil neznámy objekt, ktorý na svojom mieste nemá čo hľadať? Čo ak sme našli prvé zrnko inej civilizácie? Dostane meno „Ráma“, na počesť hinduistického božstva, s ktorým má nemálo spoločného.
A podarilo sa. Sir Clarke vystaval okolo vesmírneho artefaktu, v podobe gigantického valca letiaceho priestorom slnečnej sústavy, nádhernú cestu za poznaním. Do deja sa ponárame z rôznych perspektív. Sledujeme vedecké a filozofické diskusie krízového manažmentu, pozostávajúceho z intelektuálnej elity ľudstva, ktorý si pokladá tie správne otázky okolo Rámu. Gro príbehu je však venované kozmickej lodi Endeavour a skúmaniu neznámeho telesa.
Keď sa posádke lode podarí pristáť na povrchu Rámu, ide o veľkú vec. Zvedavosť je však vlastnosťou ľudstva, ktorá ho ženie ku hviezdam. Netrvá dlho a prví ľudia úspešne vchádzajú do útrob neznáma. A v tom sa začína dobrodružstvo, ktoré svojím spôsobom definovalo kozmické habitaty žánru science fiction.
Našej civilizácii sa podaril prvý kontakt. Už sme neboli vo vesmíre sami.
Pestrofarebný svet Rámu
Musím spomenúť, že odhaľovanie tajomstiev a fascinujúceho sveta Clarkeovho Rámu mi pripomenulo úžas spojený s „Cestou do stredu Zeme“ od Julesa Vernea. Obe diela od seba delí vyše storočie a je to cítiť. Kým Verne v roku 1864 opisoval neuveriteľný svet podzemia pomocou fantastiky, Clarke využíva hlboké poznatky fyziky, astronómie a astrobiológie štýlom, ktorý aj dnešnému čitateľovi môže vyraziť dych.
Vplyv slnečného žiarenia, odstredivá sila vytvárajúcu slabú gravitáciu, pohyby vzduchových hmôt v izolovanom systéme. Autor toho nadávkoval na jednu knihu ozaj pozoruhodne veľa. No spôsob, akým informácie podáva čitateľovi, je mimoriadne citlivý a nenásilný. Množstvo analógii s pozemskými podmienkami a jasné opisy vzbudzujú dôveru k textu a jeho obsahu.
Nosnou časťou príbehu je priebeh expedície v interiéroch Rámu. Postavy čelia problémom s dynamicky sa meniacou silou gravitácie, vzdušných prúdov a objavovaním predmetov neznámeho pôvodu a určenia. Človek, ktorý sa stretáva s autorom prvýkrát, musí nad jeho predstavivosťou krútiť hlavou. Dobrodruhovia z lode Endeavour totiž objavujú architektúru miest, ktorá sa vymyká ich predstavám, no stretávajú aj mechanizmy, ktoré nesú znaky vyššej inteligencie, no predsa nie sú živé.
Otázky okolo pôvodu Rámu visia vo vzduchu. Je krásne, koľko priestoru dostáva čitateľ na to, aby si daný svet, a jeho účel sám vykreslil. Okrem odhaľovania čara nepoznaného sa do deja zakrádajú aj najrôznejšie filozofické smery. Dostane sa na spiritualistické myšlienky, pacifistické prístupy, ale aj na drsný xenofóbny útok, ktorý eskaluje strach z neznáma do agresie.
Summa Summarum
Z hľadiska štandardov science-fiction je Stretnutie s Rámom majstrovské dielo, ovenčené vesmírnou poetikou. Účelovo potláča akciu a sústreďuje sa na zážitok z odhaľovania nepoznaného a prekračovania prahu ľudských limitov.
Mimoriadne ma teší, že táto kniha vyšla aj v slovenskom preklade vo Vydavateľstve Mamaš a približuje majstrovské diela zlatej éry sci-fi bežnému človeku. Odporúčam všetkým, ktorý sa neboja otvoriť skryté dvierka do nových vesmírov.
