Cesty hrdinov
Akú knihu je najťažšie napísať? Čo sa týka deja a využívaných prvkov, považujem za najnáročnejší žáner science-fiction. A pokiaľ ide o typ rozprávača, tak jednoznačne humorné príbehy. Rozplakať ...
Akú knihu je najťažšie napísať? Čo sa týka deja a využívaných prvkov, považujem za najnáročnejší žáner science-fiction. A pokiaľ ide o typ rozprávača, tak jednoznačne humorné príbehy. Rozplakať niekoho zobrazením tragického osudu je neporovnateľne ľahšie, ako rozosmiať. A aj to je dôvod, prečo je vtipných kníh vo všeobecnosti tak málo. Ivanka Molnárová Dubcová sa pustila do veľmi ťažkej úlohy – priniesť milovníkom príbehov zábavné hrdinské fantasy. Jej kniha Cesty hrdinov nedávno vyšla vo vydavateľstve Hydra a ja sa v tejto recenzii pozriem bližšie na to, čo sa Ivanke v príbehu podarilo, prípadne nepodarilo dosiahnuť.
Hlavný hrdina Baltar sa vďaka spletitým chodníčkom lásky dostane až do samotného podsvetia, z ktorého unikne len vďaka ľsti. Vysileného ho nájde v záhrade kláštora bobritov mladý mních Kail, ktorý sa rozhodne pridať sa k Baltarovi na výpravu. Zatiaľ čo sa Baltar bude snažiť nájsť spôsob, ako zhmotniť svoju pravú ruku, Kail chce pátrať po pravde o Veľkom Bobrovi. Na ceste plnej dobrodružstva sa k nim pridá záhadná Tarja, ktorú prenasledujú muži z jej domoviny. Trojica bude musieť čeliť najrôznejším prekážkam počnúc baziliškom a armádou mŕtvych končiac.
Keďže kniha Cesty hrdinov je prezentovaná ako humorné dielo, od začiatku som k nej pristupovala bez akýchkoľvek očakávaní. Humorná kniha vás totiž môže buď milo prekvapiť, alebo častejšie úplne sklamať. Ivanka má ľahký, čitateľný štýl, ktorý plynie pekne dynamicky a vďaka tomu sa mi kniha výborne čítala. Podarilo sa jej udržať humor v tých správnych medziach, kedy vyvolá úsmev a nie je to bláznivá paródia a là Hollywood. Najviac sa tento prvok prejavuje v opisoch – autorka necháva krásne vyznieť svoj sarkazmus, zároveň je však stále láskavý a nie prehnane tvrdý. Vďaka tomuto sviežemu rozprávaniu je kniha vhodná naozaj pre všetky vekové kategórie. Na svoje si prídu mladí čitatelia, ktorí sa s fantastikou práve zoznamujú, ale pobaví aj dôchodcu.
Postavy v knihe sú pestré a vzhľadom na humor a jednotlivé udalosti zostávajú uveriteľné. Nájdeme tu rôzne archetypy – zamračeného hrdinu, ktorý sa oháňa magickým mečom, naivného mladého mnícha, krásnu a chytrú hrdinku, démona z podsvetia, bohov a priadky osudu… Mnohé prechádzajú vývojom, ich názory a náhľady sa vplyvom prežitých udalostí menia. Postavy nie sú statické; majú svoje silné aj slabé stránky, vďaka čomu zostávajú ľudské. V ich správaní vidíme absurditu života. Či už je to mŕva kráľovná matka, babi bojovníčka alebo nájazdníci, ktorí vlastne ani nechcú byť nájazdníkmi – kniha jemne poukazuje na to, aké veľké môžu byť dôsledky našich rozhodnutí a ako nás ovplyvňujú zaužívané spoločenské stereotypy.
V príbehu nájdeme aj romantiku – a musím povedať, že ma spôsob, akým ju Ivanka spracovala, potešil. V poslednej dobe sa ku mne od ženských autoriek (zahraničných) dostávalo iba samé literárne porno, zamaskované akože fantasy prostredím. Autorky vytvoria zaujímavé prostredie a hrdinov, a potom to celé zmietnu zo stola, pretože od istej strany ide už len o to, kde a ako si to hlavní hrdinovia rozdajú. V Cestách hrdinov je romantika dôstojná, pekná a jemná. Dobre, mne ako žene by sa páčilo o nejakú tú scénu-dve viac, ale po tých nevydarených NY Times „bestselleroch“ sa mi toto čítalo veľmi príjemne. Aj tu medzi ústrednou dvojicou dôjde k nedorozumeniu, ale nie je to ťahané do extrému – nikto sa vyslovene nehádže o zem, nerobí scény, naschvály ani sa kvôli tomu nerúcajú svety. Romantika má konečne pridanú hodnotu.
Knihu by som charakterizovala ako klasické hrdinské fantasy – áno, čakala som, že to dopadne dobre a nejakým spôsobom sa dopracujem k šťastnému koncu, ale cesta, akou sa tam hrdinovia uberajú, bola vďaka sarkazmu a humorným prvkom už menej predvídateľná. Ivanka jednotlivé scény pospájala veľmi dobre a darilo sa jej udržiavať ma v čitateľskom napätí.
Vyzdvihnúť musím ďalšie plus – chválim vtipnú obálku aj pekné ilustrácie Jiřího Dvorského, pri ktorých ma mrzí iba to, že ich nebolo viac. Pokiaľ ide o negatíva, nespomínam si, že by mi niečo vyslovene prekážalo (možno pár chýbajúcich čiarok). Aby som to uzavrela, pre mňa sú Cesty hrdinov vydareným príbehom, ktorý ma pobavil. Rozhodne ho ponúknem na čítanie aj mojim deťom, keď už budú v tom správnom veku.
