Čepel entropie
V roku 2018 vyšla v Česku kniha Viléma Koubeka Čepel entropie, zaraďovaná do žánru splatterpunk až bizarro. Ku knihe som sa dostala vďaka výpredaju v českom kníhkupectve, kde som ...
V roku 2018 vyšla v Česku kniha Viléma Koubeka Čepel entropie, zaraďovaná do žánru splatterpunk až bizarro. Ku knihe som sa dostala vďaka výpredaju v českom kníhkupectve, kde som hľadala fantasy a sci-fi knihy, ktoré nie sú súčasťou žiadnej nekonečnej série. Skončila v mojom nákupnom košíku vďaka anotácii sľubujúcej drsný, ale hlavne sarkasticko-vtipný príbeh:
Tonda Vořezálek otevře oči do světa, v němž zemřel. Znovu potká svou milující ženu i přátele z útulného domova důchodců — a vzápětí je všechny pozabíjí. Démon, kterého si přinesl z podsvětí, má totiž hlad a chce si užívat. Záhy však démon zjistí, že svět lidí není tak idylické místo, jak ho líčí legendy a cestovní kanceláře v pekle. Na paty se mu nalepí lovci, smůla a možná i prastaré mocnosti. Ne přede všemi se mu podaří utéct, a jeho bezstarostné vraždění pro radost se změní v boj o přežití. Změří tak síly se Satanem, zjistí, že z earl greye se dá vylouhovat pořádně silný odvar, a na vrcholu šílenství se projede po zcela průjezdné dálnici D1. Nakonec se kolem něj rozpoutá celoplanetární apokalypsa.
Anotácia teda sľubovala parádnu šialenú jazdu, a tak som sa pustila do čítania. Čo sa deja týka, príbeh originálne kombinuje viacero prvkov. Drvivá väčšina kníh je o obdivuhodných, krásnych postavách vo vrcholnej forme, ktoré majú navyše nejakú špeciálnu vlastnosť alebo schopnosť (ak sa pohybujeme v žánroch fantasy/sci-fi). Tonda Vořezálek a Earl sú špeciálni tiež – obaja sú démoni z pekla, ktorí zdrhli na Zem a užívajú si jej pohostinnosť, ale v ostatných atribútoch sa od klasických knižných hrdinov líšia. Tonda je starý dôchodca a Earl by súťaž Mr. Fantastic asi tiež nevyhral (jedine že by odstránil všetkých ostatných kandidátov vrátane poroty). Práve to ich ale robí pre čitateľa originálnymi – a za to dávam autorovi plus. Častokrát sa v knihách stretávam s tým, že pôvodne zlí démoni akosi zľudštejú a niekedy sa dokonca postavia na stranu dobra; títo dvaja hrdinovia ale ostávajú verní svojím podstatám a aj na konci knihy šliapu po mŕtvolách rovnako nezaujato, ako to bolo na začiatku. Základom ostáva mať sa dobre a užívať si. Čo tam po ostatných alebo Satanovi.
Príbeh je prešpikovaný sarkazmom a cynizmom. Krv strieka, budovy sa rúcajú, ľudia padajú ako muchy po zapnutí generátora ozónu. Príbeh je naozaj drsný, nedáva si servítku pred rozškľabené ústa, a preto nemusí každému sadnúť. Zároveň ho však sarkastický humor trochu zjemňuje – pripomína, že knihu netreba brať prehnane vážne, ale treba sa občas zasmiať – a dodáva mu tak celkom iné tempo. Metafory a prirovnania v knihe sú častokrát skvelé a aj som sa na niektorých pochechtávala, ale musím autorovi vytknúť jednu vec: je ich strašne veľa, predovšetkým v prvej polovici knihy. Odvádzalo to moju pozornosť od deja a musela som si niektoré odseky čítať niekoľkokrát, aby moja po pracovnom dni vyčerpaná myseľ dokázala zachytiť celú pestrosť autorovho spisovateľského štýlu. Dalo by sa povedať, že menej je niekedy viac, ale zase tie metafory boli častokrát fakt dobré! Takže mám tak trochu čitateľskú dilemu.
Záver knihy je obrovský šialený apokalyptický výbuch a tu tiež musím autora pochváliť, že sa nebál napísať to tak, ako napísal, bez potreby zvrtnúť dej do tisíckrát omieľaného klišé s univerzálnym záchrancom na čele davu. Čepel entropie je v tejto chvíli samostatná kniha a podľa toho, čo som mala možnosť prečítať na internete, autor neplánuje pokračovanie – pôdu však na to nachystanú má. Všetky záležitosti nie sú celkom uzavreté; predpokladám, že Satan z knihy nie je nadšený tým, čo dvaja démoni povyvádzali, takže je na čo nadväzovať. Kniha však funguje celkom dobre ako samostatný román.
Na záver si dovolím vyhlásiť, že Čepel entropie nie je kniha pre každého. Tí, ktorí hľadajú epický hrdinský príbeh, dojímavé životné osudy alebo jednoduché oddychové čítanie, budú možno v tomto prípade riskovať, že sa im kniha páčiť nebude. Bizár je jednoducho bizár a hoci v tomto románe našťastie dáva (akýsi zvrátený) zmysel, podľa mňa kniha nie je určená pre široké masy. Hoci tiež nečítam tento žáner často, Čepel entropie ma pobavila celkom dobre. Je vhodná na večery, kedy si chce človek nejakou šialenosťou zresetovať mozog utopený v korporátnej hantírke. Dekel síce neodstrelila, ale čítanie to bolo slušné. Odporúčam tým, čo by sa radi zoznámili so žánrom splatterpunk či bizarro.
