Spoiler alert!
V Českej republike sa kultúra a umenie posúva v pred. Množstvo kníh, filmov, alebo kultúrnych podujatí na Slovensku môžeme len závidieť. Kto má totiž víziu, chcenie a zápal pre správnu vec, dokáže veľa. A tak vznikol u západných susedov sci-fi snímok, ktorý svojím trailerom rozpálil srdcia nadšencov vedeckej fantastiky.
Veľmi som túžil tento film vidieť už v kine, no okolnosti mi to nedovolili. A preto velebím streamovacie služby, ktoré ma zakaždým, skôr či neskôr, spasia.
Vizuálny Hollywood
Od prvého momentu tvorcovia (režisér Robert Hloz) nastoľujú ťaživú atmosféru budúcnosti. Nádych žánrových veľdiel ako Blade Runner alebo Minority Report je nepopierateľný. A vskutku to aj funguje. Honosné zábery na post-industriálne komplexy, megalomanské a funkcionalistické budovy veľkomesta a digitálny život obyvateľov spĺňajú aj tie najnáročnejšie žánrové požiadavky.
A to sa musí pochváliť. Kým mnohé filmy trpia na neautentickosť vizuálu, Bod obnovy je v tomto smere plynulý a dokonalý. Človek by až neveril, že je film výsledkom rýdzo stredoeurópskej spolupráce.
S technológiou budúcnosti musela byť ešte väčšia zábava. Obrovské obrazovky na námestiach a digitálne noviny napodobňujú predstavy cyberpunkovej Ázie. Retrofuturistické škodovky navodzujú dojem spomienkového optimizmu, no zároveň šokujú svojim dizajnom. A samotná kľúčová technológia obnovy života človeka stavia na istote – nádrž s ľadovou tekutinou a mysteriózne hadičky napojené na obeť evokujú lacný underground.
A keď je reč o postavách – odťažitá Andrea Mohylová (Em Trochinowska) hrá na istotu kamennej tváre hlavnej hrdinky, detektívky. Aj keď hrá svoju postavu dobre, je niekedy na škodu, že ju scenár nevystavil dramatickejším scénam. Jej partnerom na ceste príbehom je Matej Hádek (David Kurlstat), ktorý sa ako jedna z obetí vraždy vracia späť na svet, aby objasnil záhadu vlastnej vraždy. Antagonista Václav Neuzil (Agent Mansfeld) ako agent Europolu pôsobí sterilným dojmom a Milan Ondrík (Viktor Toffer) si v role rebela odohrá svoj štandardný výkon.
A scenár..
Kým je veľkým pozitívom a prekvapením obraz a kamera, prekvapivo to vo filme škrípe na scenári. A to vzhľadom na množstvo nadšencov science ficton v Českej republike bolí pri srdiečku.
Dej sleduje detektívku Trochinowsku, ktorá vyšetruje vraždu Kurlstatovcov. A keďže je v roku 2041 už bežné vrátiť človeka späť k životu za predpokladu, že má dostupnú zálohu svojho vedomia, naskytá sa problém vymazania tejto zálohy obetí. Kým obnova aj starších záloh funguje na dnešných aplikáciách bez problémov, má však horší dopad na samotného človeka. Preto je viac ako dvojdňová záloha problém (údajne kvôli bunkovej pamäti).
Ako sa však dej zamotáva, stráca pomaly na súdržnosti logiky a vierohodnosti postáv. Mnohé udalosti, ktoré vystupujú vo filme ako kľúčové (vražda Trochinowskej manžela a neschopnosť jeho oživenia, alebo oživenie Kurlstata z polročnej zálohy), prestávajú zapadať do skladačky a rúcajú tak filmový zážitok.
Ako správne sci-fi, aj Bod obnovy hrá na naratív skrytého motívu. A tým je schopnosť firmy, ktorá poskytuje služby obnovy ľudí, rozšíriť svoje pole pôsobnosti do šíreho sveta a na oživenie mŕtvych z takmer neobmedzene starých záloh. Vzťah hrdinov a ich motivácie sú však v konflikte s príbehovou osou a pôsobia rozpačito a neuveriteľne.
A čo je horšie, dialógy postáv znejú ako čítanie textu priamo z papiera, bez autentickej emócie, bez hovorovej improvizácie a naopak, evokujú až encyklopedickú sterilnosť. Ak by boli na postavy vyvinuté väčšie nároky a réžia sa povenovala viac citu pre dej, mohla z toho byť ozaj veľká lahôdka.
Summa Summarum
Kým som sa tešil na nadupaný dej a lacnejšie pozadie, dostal som pravý opak. Nemôžem povedať, že som nespokojný, no ako fanúšik sci-fi sú moje očakávanie predsa len niekde inde.
Ak sa v budúcnosti niekto chystá odraziť od Bodu obnovy a spracovať ďalšiu cyberpunkovú tému, budem len rád. Určite si má z čoho zobrať ako pozitíva, tak aj ponaučenia. Na to, že však ide takmer o lokálny film, je Bod obnovy jasným svetielkom na pódiu hranej vedeckej fikcie.
