Alexandrijské spoločenstvo stráži stratené vedomosti najväčších starovekých civilizácií a je najvýznamnejšou tajnou spoločnosťou magických akademikov na svete. Tí, ktorí si vydobyjú miesto medzi Alexandrijčanmi, si zabezpečia moc, prestíž a život v bohatstve, o akom sa im ani nesnívalo. Každých desať rokov je vyvolených len šesť najvýnimočnejšie nadaných mágov, a tí sa môžu uchádzať o zasvätenie.
Kniha rozpráva príbeh o šiestich nadaných čarodejníkoch, nazývaných aj medeiáni, ktorí sa rozhodli získať prestížne miesto v tajnej Alexandrijskej spoločnosti. Dej knihy sa nachádza v súčasnosti, pričom mágia nie je žiadnym nezvyklým úkazom. Jeden rok títo šiesti ľudia, ktorí boli vybraní na základe svojich schopností, sa nachádzajú v Alexandrijskej knižnici. Alexandrijská knižnica je miestom, ktorá im ponúka možnosť nahliadnuť do zaujímavých, starých a zvyčajne aj nedostupných kníh. Tieto knihy sú zamerané predovšetkým na mágiu. A tu prichádza prvý bod úrazu. Keďže celý dej sa odohráva v knižnici, chýbalo mi to vtiahnutie do prostredia. Aj napriek tomu, že takmer celá kniha sa odohrávala na jednom mieste, na konci čitateľ nemá jasnú predstavu, ako to miesto vyzeralo.
Dej knihy je písaný z pohľadu šiestich postáv. Pre niekoho by to mohlo byť zaujímavým ozvláštnením, ale v mojom prípade to bol okamih, kedy som sa na začiatku strácala, kto je kto. Zapamätať si ich mená, schopnosti, minulosť a všetko okolo nich bolo náročné. Už-už som sa dostávala do mysle nejakej postavy, dej skočil na druhú. V tomto prípade by som bola určite radšej, ak by sa autorka zamerala len na jeden, maximálne dva pohľady. Vata, ktorá sa medzi pomerne zaujímavými časťami nachádzala, bola aj dôvodom, prečo som sa v niektorých okamihoch do čítania musela nútiť.
Kniha nám sľubovala mágiu, možno nejakú akciu. Predsa len pod pojmom šiestich nadaných čarodejníkov, ktorí v sebe nachádzajú neuveriteľnú moc, by som čakala, že tam bude viac ukázaná mágia. V mnohých prípadoch sa autorka rozhodla mágiu predstaviť skôr slovami, kedy hovorila o ich výnimočnosti, ako o skutkoch, kedy by sa ich schopnosti ukázali. Schopnosti boli ukázané len v nejakých momentoch. Bolo to zaujímavé spestrenie a určite nie som jediná názoru, že si kniha zaslúžila viac pozornosti na mágiu.
Koniec príbehu ma zaujal. Napokon sa stal jeden okamih, pri ktorom rozmýšľam, že aj napriek nejakým negatívam siahnem aj po druhej časti.
Postavy sú mladé, atraktívne a v mnohých chvíľach si to aj uvedomujú. Nebránia sa využiť aj ženské zbrane alebo svoj šarm. Bolo zaujímavé v mnohých situáciách sledovať interakcie postáv. Niektoré boli zaujímavé. Či už svojim správaním, vystupovaním alebo samotnými schopnosťami. Bolo mi ľúto, že postava, ktorá mala naozaj zaujímavú schopnosť zeme, kedy vedela komunikovať s rastlinami, bola v skutočnosti najmenej ukázaná. Ak by sa ma v tejto chvíli niekto spýtal, v akej scéne sa použili jej schopnosti a aké mala charakteristické črty, nevedela by som odpovedať. To bolo pre mňa jedno z negatív, ktorá si kniha zobrala.
Bolo zaujímavé sledovať osudy čarodejníkov, ako sa vzdelávajú vo svojich odboroch. Boli tam aj zaujímavé okamihy, ale zdalo sa mi, že skoro všetko sa z ich pohľadu točilo len okolo teoretických vecí. Chcelo to viac akcie, viac mágie! Na záver by som chcela povedať, že dve postavy mi tam svojím spôsobom liezli na nervy. Ale bolo to len dobré znamenie, pretože autorka svojimi schopnosťami vedela vo mne vzbudiť nejaký cit k postave. Túto vec rozhodne beriem ako pozitívum. Kniha sa vo mne bije dvoma názormi. Uvedomujem si, že Atlasová šestka vedela vo svete rozdeliť jej čitateľov na dva tábory. Tí, ktorí knihu nedočítali ani do konca, a tí, ktorí ju milujú. Ja som sa postavila priamo do stredu a trvalo mi pomerne dlho povedať si, či sa mi kniha páčila alebo nie. Kniha sa mi páčila, aj napriek niektorým vyššie spomenutým negatívnym veciam, ktoré sa tam nachádzali. Možno nepatrí do mojich top obľúbencov, ale som rada, že sa mi dostala do rúk.
