Keď plukovník Michálek obsadí Brno, hrdo sedí na tróne, na ktorý aj králi chodia pešo, a sprchuje sa teplou vodou v protiatómovom kryte, je čas na akciu. František Kotleta na nič nečaká a v druhom dieli série Spád bombuje staré známe recepty na čitateľov, okorenené štipľavými scénami.
A cigarami.
Kde Spád neskončil, pokračuje Polčas rozpadu
Pre mnohých už známy postapokalyptický svet strednej a východnej Európy neostáva pokojným. Aj zdanie prosperity a technického, či spoločenského napredovania Nového Brna preruší nečakaná vojenská udalosť.
Kotleta ma svojím úvodom jemne unavil. Čakal som, že to na mňa vybalí vo veľkom štýle a unesie do nových dobrodružstiev od prvej strany. Ale nie. On si ma pekne spracovával ako pomaly pečenú roštenku a popri tom si spokojne odfukoval z cigary.
Dobrodružstvo tak pokračuje, v takmer rovnakom zložení, no do cesty sa stavajú nové postavy, ktoré vychádzajú z náznakov spoločností prvého dielu.
Japonka Nacumi, oslobodená vojačka, ktorá mala za úlohu dohliadnuť na existenciu jadrového arzenálu. Grabieczi, skupinka fanatických machomanov, ktorých sen, zničiť planétu Zem a popri tom zmrzačiť a pozabíjať čo najviac ľudí, sa začína pretavovať v realitu. Alebo Divokí, skupina žien, ktoré sa snažia chrániť si svoju česť a brániť pred nekompromisnými grabieczi.
Vyberáme sa tak na cestu z Brna, cez Krakow, až do bieloruského Homelu, s jasným cieľom – zistiť, či psychopatická skupinka s enormnou silou naozaj vlastní bohatý jadrový arzenál. Ak áno, je s ním schopná definitívne pochovať ľudskú civilizáciu pod hustými oblakmi jadrovej zimy.
Surovosť a exhibicionizmus
Kniha oproti svojmu predchodcovi pôsobí o dosť surovejšie. Niežeby bol jazyk prostejší, alebo dialógy korenistejšie. Je to spôsobené priamočiarym ľudským masochizmom a krutosťou, ktoré dodávajú deju povestný šmrc. Zároveň Kotleta odkrýva temnú stránku ľudskej duše a ukazuje nám, ako by sa skutoční delikventi správali vo svete, kde niet mravnosti, či empatie.
Došlo aj na romantickú linku, tentokrát v plnej možnej miere a plukovník Michálek sem tam vymenil cigaru aj za atletický ženský jazyk. Dočkáme sa ale aj intríg, závisti, nenávisti a starej známej pomstychtivosti.
Samotná cesta, po ktorej sa hrdinovia vydávajú, je strastiplná, aj keď jej samotný cieľ sa počas deja párkrát zmení. Geograficky však musím vytknúť označovanie svetových strán – aby sa vojaci z Brna prezentovali v Krakowe ako vojaci z juhu – to chce prižmúriť oči, ako praví Inuit. Alebo možno bolo zámerom autora poskytnúť čitateľovi japonskú optiku.
Vykreslenie lokalít, dedín, no najmä Krakowa ma celkom dostali. Priestory, spoločenské usporiadanie, „budovy“ a všadeprítomná krv, smrť a fanatizmus nakúkali dokonca až do hororových komnát. A práve fanatické mantry, kruté fyzické tresty a mizogýnia, ktorá definuje grabieczi, vyvoláva strach a zimomriavky pri každom stretnutí.
Vyvrcholenie celého dejového oblúka gradovalo poslednými stranami exponenciálne. Kotleta to usekol v tom najlepšom. Neostávalo mi nič iné, iba s plným nadšením listovať stránkami hore-dolu a premýšľať nad tým, aký osud čaká Michálkovu skupinu.
Summa Summarum
Polčas rozkladu je rozhodne podareným nasledovníkom Spádu. Musím podotknúť, že sa nehrá na šablónovitú dvojku, ktorá chce vykračovať vo vychodených šľapajach. Nové prvky, dynamickejší dej, vzdialené zeme, ale aj posledné kusy cigár okorenili toto skvelé post-apo tým správnym spôsobom.
Ale nie, len srandujem. Vždy sa nájde dobrá duša, ktorá nekonečnú zásobu cigár doplní. S tými sa predsa najlepšie sleduje odpaľovanie interkontinentálnych balistických rakiet Satan 2.
