2084
Rok 2084. Európu pretína nová železná opona. Oddeľuje strednú a východnú Európu od mocného islamského kalifátu, ktorého oblúk sa tiahne od Škandinávie až po Blízky východ. Západná Európa zanikla ...
Rok 2084. Európu pretína nová železná opona. Oddeľuje strednú a východnú Európu od mocného islamského kalifátu, ktorého oblúk sa tiahne od Škandinávie až po Blízky východ. Západná Európa zanikla a s ňou sa skončil informačný vek. Nastal čas izolovanosti, krutostí, bezprávia, vyhladzovacích vojen, hladomoru, technologického i morálneho úpadku. Demokracia sa zo sveta ako politický systém vytratila nadobro. Západná civilizácia prišla o zvyšok rešpektu a prestala existovať. Aj jej pomenovanie sa postupne vytratilo zo slovníka nového sveta…
Spisovateľ, novinár, publicista a prekladateľ Martin Jurík napísal dystopický román, ktorý budúcnosť Európy maľuje v tých najtemnejších farbách. Predstavuje čitateľovi alternatívu, v ktorej západná spoločnosť dovolila tisícom moslimov integrovať sa do každej jej vrstvy. Neznášanlivosť, útoky na pôvodných Európanov, radikálne vyhlásenia – všetko sa ospravedlňovalo a prehliadalo, aby náhodou Európa nebola obvinená z rasizmu a xenofóbie… až do dňa, kedy moslimskí extrémisti nabrali takú moc, že prevzali vládu a ten obávaný rasizmus a xenofóbia sa rozhoreli naplno pod vlajkami džihádu. Ali Almání je mladý zubný technik, ktorý žije sám, pretože jeho rodičov pred rokmi odviedli extrémistickí strážcovia poriadku. Má šťastie na relatívne dobrú prácu, no zároveň musí neustále čeliť nátlaku dvoch susedných rodín, ktoré sa mu snažia nanútiť svoje dcéry. Ali má však záujem o krásnu Lajlu, ktorá jeho city opätuje. Mladík túži po pokojnom rodinnom živote, no Lajla a jeho bratia ho stiahnu so sebou na nebezpečnú misiu – chcú svetu odhaliť existenciu prvej verzie koránu, ktorá by mohla posilniť umiernené krídlo moslimov a pomôcť kultúrnej revolúcii.
Medzitým, za novou železnou oponou, dostane bývalý boxer Chris ponuku od ruského agenta, ktorá sa neodmieta. Majú preniknúť hlboko do moslimského územia a získať vzácnu prvú verziu koránu. V bývalom socialistickom bloku je nedostatok všetkého a o rozšírenie sfér vplyvu spolu súperia hlavne silné Poľsko a Rusko. Chris potrebuje peniaze, aby synovi zabezpečil vzácne inhalátory. Predstierajúc, že je nemý otrok, sprevádza majora Korovjeva na riskantnej misii.
Kniha 2084 rozhodne nie je ľahké ani príjemné oddychové čítanie. Autor opisuje desivú dystopickú budúcnosť, v ktorej je globalizácia a spolupráca po mnohých vojnách a atómových útokoch minulosťou. Ľudia sa snažia prežiť, ako najlepšie vedia. Medzi západnou a východnou Európou vládne status quo: východ bedlivo pozoruje moslimov a ich činnosť, zatiaľ čo bežní vyznávači Alaha veria propagande, že na východe sú len monštrá a pustiny. Človeku je pri čítaní miestami naozaj ťažko, hlavne pri opisoch každodenného života na moslimskej strane. Predpokladám, že si autor rok 2084 nevybral náhodou. Musím však povedať, že Juríkova realita bola horšia ako tá Orwellova; minimálne zo ženského pohľadu. V knihe sú drsné a krvavé scény, ktoré boli skutočným hororom. Čokoľvek autori hororov vymyslia, nikdy to nebude hrôzostrašnejšie ako to, čo dokáže spraviť človek inému človeku.
Kniha obsahuje množstvo informácií, citátov z koránu a myšlienok na zamyslenie. Obdivujem autora, ako to všetko dal dokopy. Na napísanie podobného príbehu treba mať dopodrobna naštudovanú literatúru a históriu, ako aj mať kontakt s danou kultúrou. Som zvedavá, ako kniha vznikala a ako dlho trvalo, kým ju autor dopísal. Naozaj klobúk dole pred všetkou tou detailnosťou.
Hoci sa od istého momentu v knihe rozbieha napínavá akcia a hra kto-z-koho, hlavne prvá polovica sa môže zdať čitateľovi zdĺhavejšia a príliš prepchatá informáciami. Autor si doprial čas a popísal život moslimov prostredníctvom Aliho naozaj bravúrne. Mňa to bavilo – dalo mi to dobrý obraz o stave moslimskej spoločnosti, o rôznych názoroch a prúdoch, ktoré so sebou súperili. Úvodné kapitoly z Aliho života boli potrebné preto, aby čitateľ pochopil význam existencie pravého koránu a aké nebezpečenstvá hrozili každému, kto sa vydal po jeho stope. Chrisove časti sa mi zdali trochu akčnejšie a so záverom som bola spokojná. Na konci to bola slušná jazda!
Chválim aj prehľad historických udalostí v závere knihy. Martin Jurík si pozadie svojho románu pripravil naozaj poctivo. Čo sa týka kalifátu z knihy, zaujímalo by ma, odkiaľ mal zdroje a príjmy. Išlo o zriadenie, ktoré sa rozprestieralo na významnom kúsku Zeme a udržať ho v chode nebolo jednoduché. Kalifát bol nesmierne chudobný, no zbrane sa tam vždy našli, údajne mali v zásobe aj atómovky. Takže na jednej strane uvažujem nad tým, z čoho vlastne kalifát žil (vzhľadom na jeho biedny stav sa o nejakom efektívnom daňovom systéme nedalo hovoriť), na druhej strane ma kniha nútila premýšľať nad tým, koľko rokov by ešte vydržal pred tým, než by sa zrútil sám do seba. Podľa mňa to bolo nevyhnutné – skôr či neskôr by sa kalifát rozpadol, alebo by ho zničili občianske vojny, keďže silneli rozkoly medzi rôznymi prúdmi a frakciami.
Jedna vec sa mi nezdala – a to rýchlosť, s akou západná Európa kapitulovala. Žiadne významné a dlhé boje; iba zodvihla ruky a nechala sa zotročiť. Vzhľadom na to, ako sa zase v spoločnosti šíri všelijaký extrémizmus a vyznávanie „čistej krvi“, mi to prišlo príliš jednoduché a rýchle. Niekde bolo, tuším, aj napísané, že moslimovia zneškodnili vládu a krajina sa celá hneď vzdala. Znelo mi to trochu pritiahnuté za vlasy, pretože ak padne vláda, ešte stále je tu armáda, a minimálne nejaká jej frakcia sa ihneď nevzdá. Takže mi chýbalo trochu viac toho tvrdého partizánskeho boja na území nového kalifátu. Celkovo však kniha predčila moje očakávania. Síce som dostala trochu iný príbeh, ako som čakala, ale nesklamal. 2084 má navyše tú vlastnosť, že núti človeka uvažovať a premýšľať nad udalosťami. Podobne ako 1984, otvára rôzne dôležité témy a podporuje diskusiu. Ak máte radi tento typ kníh, 2084 neprehliadnite. Nečakajte však klasickú kaboom-bang lineárnu akciu. Kniha má mnohé vrstvy a budete sa musieť na ňu poriadne sústrediť. Odporúčam teda skôr náročnejším čitateľom.
Recenzie na ďalšie dystopie, i keď z trochu iného súdka:
Vox – svet, v ktorom ženy prišli o hlas
Svedectvo o skutočnej dystopickej spoločnosti
