Čas beží jak splašené kone, na streamy a do kín sa valia nové a nové tituly s cieľom uchmatnúť svojho diváka a my, úbohí konzumenti, len tápavo vyberáme z takmer bezodného koša. Preto som sa spätne pozrel na dva filmy a dva seriály, ktoré posledné mesiace preleteli našimi končinami. Či viac, alebo menej úspešne – prečítajte si.
Kozmonaut z Čiech (Spaceman, 2024, Netflix)
V našej geografickej šírke sa správa o sci-fi filme, s námetom z Českej republiky, šírila ako lesné požiare v letnej gréckej destinácii. Otázkou bolo, či vypália všetku vegetáciu až do tla, alebo pripravia úrodnú pôdu pre niečo pozerateľné a na žánrové očakávania aj náležite kvalitné.
Spaceman lákal okrem zaujímavej premisy cestovateľa do kozmu vcelku zaujímavým obsadením. Hlavnú postavu Jakuba Prochazku si zahral Adam Sandler a jeho manželku Lenku Carey Mulligan. To sú herci, na ktorých sa dá vcelku pozerať.
Čo však vo filme škrípe, je balans vytvárania atmosféry a manažovania tempa príbehu. Johan Renck sa vo svojich skorších počinoch (napríklad Černobyľ, Breaking Bad) vytiahol na kvalitného režiséra, ktorý vie pracovať s hercami, príbehom aj kulisami. Pri Spacemanovi ale narazil na hrádzu vlastnej vízie, ktorá čerpá zo svetovej sci-fi filmotéky ako Kubrickova Vesmírna Odysea alebo Jonesov Moon.
A ono to miestami ozaj bolí. Príbeh sa vlečie, namiesto dramatizácie sa ponárame do hĺbky vzťahu hlavných hrdinov, ktorí si prechádzajú ťažkou krízou, a sekunduje im pritom gigantický pavúk vo vesmírnej rakete. Akokoľvek bizarne to znie, akokoľvek akceptujem aj ťažkú psychologickú drámu a la Tarkovsky, šepkajúci pavúk a statický dej vo mne vyvolávali iba nechcený reflex zívania a nudy.
Hodnotenie: 50%
Duna – Časť druhá (Dune – Part two, 2024, Warner Bros. Pictures)
Hádam najočakávanejší film roka a zároveň najhorúcejšie ohnivko súčasnej science fiction s geniálnou výpravou. Denis Villeneuve si drží svoj štandard najvyšších kvalít a neopúšťa sa ani pred masami, ktorým už prestali chutiť okukané komiksovky bez nápadu.
Druhá časť príbehu odokrýva detailný prerod Paula Atreida (Timothée Chalamet) vo vyvoleného, ktorý má vyviesť ľud Arrakisu, Fremenov, z područia galaktického impéria. Aj keď sa dejová línia stopercentne nedrží námetu prvej Herbertovej Duny, filmárske remeslo, umenie držať príbeh pokope a rozprávať ho svojským jazykom sa Villeneuveovi nemôže uprieť.
Film je to epický, plný krásny autentických scén, s vynikajúcou hudbou Hansa Zimmera a presvedčivých výkonov skvelých hercov. Veľkolepé sci-fi tak dostalo ten správny obal aj formu, ktoré ho predávajú aj divákom, ktorí sa ťažším filmom vyhýbajú.
Nečakal som žiadnu vernú kópiu knihy a som spokojný. Herbert toho priamo aj podprahovo povedal príliš veľa na to, aby jeho myšlienky znieslo aj filmové plátno. Preto odporúčam vrhnúť sa na knižný originál a predstaviť si svet, a to najmä Shaddama IV, Imperátora Padišaha, podľa svojho. Christopher Walken nám žiaľ zostarol a ja tento fakt skrz Dunu odmietam prijať.
Hodnotenie: 85%
Problém troch telies (Three body problem, 2024, Netflix)
Scenáristi zrejme vymreli, alebo ich nahradila umelá inteligencia. Alebo zleniveli natoľko, že sa obzerajú výhradne po literárnych námetoch. Netflix ulovil v roku 2023 veľkú rybu a podchytil si práva na sfilmovanie jedného z najväčších sci-fi románov 21. storočia – Problém troch telies od Liu Cixina.
Kto čítal predlohu, musel byť do istej miery skeptický. Román nie je žiadna jednoduchá science fiction malinka, no práve naopak, vcelku komplikované hard scifičko s odkazmi na environmentalizmus, xenofóbiu a jemne znásilnenú exaktnú vedu kvantovej mechaniky.
Avšak voila! Prekvapenie! Double D, slávne aj neslávne známa dvojica Benioff a Weiss zasa raz ukázala, že dokáže spracovať príbeh pútavo, vizuálne nápadito a poriadnou dávkou napätia. Producenti si na pomoc zavolali niekoľkých starých známych zo seriálu Hra o tróny a pripravili tak vcelku šikovne vypracovanú príbehovú skladačku, ktorá sa drží Cixinovej myšlienky.
Pôvodné postavy sú metamorfované, rozštvrtené, alebo upgradnuté do štandardu dnešnej populárnej kinematografie. Mohol by som namietať, no vo svojej podstate, každý jeden protagonista splnil svoj účel. Z očividného eye candy v podobe Augie Salazar som však zrejme chytil zápal spojiviek (nie, to bolo fakt nasilu).
Každopádne – hlavná premisa dávala zmysel. Konflikt jednotlivca a moc odovzdať ľudstvo do rúk spasiteľom/tyranom fungovala. Popieranie humanizmu takisto. Kvantovému previazaniu sa síce povenovali pomenej, ale veď pochopila by to netflixovská fan-base? Počiatky čínskej kultúrnej revolúcie boli vykreslené ozaj drsne a autenticky. S určitými výhradami proste musím konštatovať, že sa Netflixu po Bodies podaril ďalší poriadny sci-fi seriál a my sa už aj oficiálne môžeme tešiť na druhú sériu.
Hodnotenie: 80%
Fallout (2024, Amazon Prime)
Toto prekladať do slovenčiny nebudem. Ešte by sa František Kotleta oháňal autorskými právami. End of joke.
Herných fajnšmekrov musela správa o sfilmovaní ich obľúbenej post-apo RPG zdvihnúť z gamerských stoličiek a nechať ich chvíľku nasávať realitu streamovacieho biznisu. Ja som sa o tomto projekte dopočul neuveriteľný týždeň pred samotnou premiérou. Netuším, či som bol znechutený z toho, ako táto informácia okolo mňa presvišťala, alebo z toho, že som svoj herný príbeh vo Fallout 4 nechal vyhniť niekde uprostred a už sa k nemu nikdy nevrátil.
Hernú značku Falloutu som poctivo sledoval. Môžem poctivo povedať, že ide o originálny svet, vizuál aj postavy, ktoré jednoducho musia zaujať každého, kto akokoľvek chorobne sníva o svete po jadrovej vojne. Trailer na seriál vo mne vzbudil obrovské očakávania. A ja som vedel, že to nie je dobrý signál.
Casting hodnotím na výbornú. Lucy v podaní Elly Purnell síce pôsobí príliš sladko a prvoplánovo, no jej postave sa to dá prepáčiť. Rovnako tak aj postava Ghoula, ktorú stvárnil charizmatický true Američan Walton Goggins , dotvára atmosféru divokého západu a krutého sveta v relatívnom bezpráví.
Atómové výbuchy, protiatómové kryty s absolútne sebestačným habitatom a striktná disciplína preživších bola tým autentickým zlatom nesúcim odkaz vynikajúcich a originálnych hier. Preafektované scénky a hlavná zápletka sa ale niesla na rozprávkovej vlne, ktorá mi svojou infantilnosťou miestami liezla na nervy. Áno, to dnešný divák očakáva. Nechce žiadne hlboké psychologické domýšľania, no toľko náhodných stretnutí uprostred mŕtveho sveta, deus ex machina a prechodov z dokonalých post-apo scenérií do lacných kulís mi proste liezlo na nervy. A to som popri sledovaní aj párkrát zaspal. No zabite ma, keď som unavený.
Drvivá väčšina jasá blahom, ja len nepochopene krútim hlavou.
Hodnotenie: 70%
