Pokračujeme v rozhovoroch s finalistami Ceny Fantázie 2023 – tentoraz vám prinášame rozhovor s Tomášom Slobodníkom, ktorý sa aj v práci pohybuje v oblasti kreativity. Prezradil viac o svojej súťažnej poviedke, aký autorský sen by si rád splnil a napríklad aj to, koľko má rozpísaných kníh.
V tohtoročnej Martinus Cene Fantázia ste sa so svojou poviedkou Ďalší všedný deň v Sodome dostali medzi päť finalistov a v internetovom hlasovaní Vaša poviedka obsadila 5. miesto. Blahoželám Vám k úspechu! Aké boli Vaše očakávania, keď ste posielali poviedku do súťaže?
V prvom rade ďakujem. Samozrejme, veľmi som túžil dostať sa do knihy, išlo by o moje prvé publikované dielo. No túžby sú jedna vec a očakávania druhá – tie som sa snažil mať realistické. Priznám sa, že som som si vôbec nečítal predchádzajúce zborníky, a tak som nevedel posúdiť, ako na tom je “konkurencia”, netušil som, kde sa kvalitou pohybujem. Vedel som však, že minimálne dostanem feedback, ktorý ma vie posunúť ďalej, a už len kvôli tomu som poviedku poslal.
Aká bola Vaša prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli, že ste sa dostali medzi finalistov Ceny Fantázie?
Bude to znieť ako otrepané klišé, ale naozaj som tomu úplne neveril – a to som bol priamo v Martinuse pri vyhlasovaní. Moje meno padlo ako posledné v poradí a musel som sa opýtať kolegu (tiež autora), či to je dobré, či sa mám postaviť a ísť dopredu.
Povedzte nám niečo bližšie k poviedke – čo Vás inšpirovalo k jej napísaniu? Ako vznikala?
Sám som nad tým premýšľal a uvedomil som si, že vplyvov za jej vznikom bolo viacero. Ten najpriamejší bol kožkár, ktorý vždy v sobotu doobeda chodí aj u nás po ulici a púšťa z auta stále dookola svoju nahrávku. Robil som práve deťom wafle, keď som ho cez pootvorené okno začul a odrazu mi to v hlave spustilo prepis jeho repliky na niečo oveľa bizarnejšie, čo ma ale bavilo. Tak vznikol prvý odstavec, ktorý sa na niekoľko mesiacov stal jediným odstavcom. Ale keď som sa k nemu potom vrátil, vedel som, že v ňom niečo je, že za tým náznakom sa ukrýva oveľa väčší svet a ja ho iba musím odkryť.
Áno, v poviedke bolo vidieť, že svet má potenciál aj na niečo rozsiahlejšie. Predovšetkým čo sa hlavného hrdinu týka – osobne mám pár nezodpovedaných otázok ohľadom jeho identity a zámerov. Aká je šanca, že sa k tomuto svetu vrátite a dočkáme sa odpovedí?
Pokračovanie alebo ďalšie rozvíjanie príbehu nevylučujem, ale ani ho nemám striktne naplánované. Snažil som sa ju napísať tak, aby bola uceleným dielom a nenechala priveľa otvorených otázok, ale miernu zvedavosť som určite zanechať chcel. Na chvíľku si dám od Sodomy voľno, no mám rozpísaných niekoľko čriepkov, ktoré by ju vedeli niekedy v budúcnosti zaujímavo rozvíjať.
Vo všeobecnosti rád siaham po súboji dobra so zlom a myslím si, že dnes je stále dôležitejšie vedieť medzi oboma rozlišovať. Najmä, keď sú v spoločnosti silné tendencie rozdiely medzi nimi stierať. A tým nemyslím, že treba svet vnímať čiernobielo, skôr je dôležité nebáť sa veci pomenovať pravými menami.
Zúčastnili ste sa aj predchádzajúcich ročníkov súťaže?
Na popud kolegu/kamaráta som sa zúčastnil aj ročníka 2022, to bola moja premiéra. Poslal som tam sotva štvorstranovú mikropoviedku Gentlemani z Yorkského jachtárskeho klubu. Tá vznikla pred mnohými rokmi, keď boli deti ešte oveľa menšie a písanie som mal ako jediné hobby, ktoré som dokázal robiť – o jednej v noci, keď všetci spali. Vtedy som vôbec nevedel, ako MaCeFa funguje, a chvíľu som bral ako krivdu, keď poviedka nikam nepostúpila. Nie preto, že by som bol arogantný alebo neskromný, ale vedel som, že to, čo som odovzdal, bol naozaj produkt vycizelovaný do posledného znaku. Výčitku o krátkom rozsahu som bral ako neopodstatnenú, nakoľko minimálny rozsah nie je daný. Po tomto ročníku už chápem, že napísať rozsiahlejšie dielo je naozaj náročnejšia úloha. Nevylučujem však, že sa niekedy k Gentlemanom nevrátim, veľmi ma bavil jazyk a charaktery, mohli by si ešte čo-to literárne odžiť.
Aby som však bol úprimný, kreatívne súťaže mi nie sú úplne neznáme – pravidelne sa s prácami, na ktorých robíme s kolegami v práci, umiestňujeme na miestnych aj medzinárodných súťažiach. Či ide o reklamu alebo literatúru, súťaž je vždy nevyspytateľná, rovnako ako individuálne kritériá a preferencie porotcov.
Umiestniť sa vysoko v takejto poviedkovej súťaži – to si vyžaduje roky písania. Kam až siahajú Vaše autorské začiatky?
Úprimne, asi na základnú školu. Miloval som písanie slohov. Aj písanie pohľadníc z dovoleniek a prázdnin. Potom som na výške písanie chvíľu neznášal pri všetkých seminárkach, bakalárkach a diplomovkách. A nakoniec som mu znova prišiel na chuť v práci. Som stelesnením klasického klišé o tom, že každý copywriter má v zásuvke rozpísanú knihu. Ibaže ja ich tam mám asi dvadsať.
To je veru slušné číslo. Kde môžeme nájsť Vaše ďalšie práce? Sú dostupné, alebo zatiaľ píšete – ako sa vraví – „do šuflíka“?
MaCeFa je moje prvé publikované dielo – ak sa teda rozprávame striktne o beletrii. No tým, že robím už vyše desať rokov v reklame, moje práce videli už asi skoro všetci v TV, na billboardoch alebo v online. Je však iné písať podľa zadania a písať bez obmedzení. Mám dojem, že pri Ďalšom všednom dni v Sodome som veľa ľudí šokoval.
Vaša poviedka bola drsné fantasy plné sarkazmu, intríg a krvavých scén. Čo Vás na tomto žánri najviac baví? Tvoríte aj v rámci iných žánrov?
Myslím, že svet, ktorý som vytvoril, nemohol byť naplnený iným obsahom. Keď som poviedku dopísal, ešte som bol na seba aj celkom pyšný, že som sa vyhol prílišným nechutnostiam alebo tým najhrubším vulgarizmom – na mieste, z ktorého sa ide rovno do pekla. Potom sa začali ozývať známi, že poviedku nedokázali ani dočítať, že je to na nich “priveľa”. A ja som si uvedomil ten ohromný paradox, ako veľmi blízko tej dystópii skutočne žijeme, len si to nechceme pripustiť. Politici na uniknutých nahrávkach sa vyjadrujú hrubšie ako postavy v mojej fikcii, a je to v poriadku… Som presvedčený, že na každú prácu existujú vhodné nástroje a ja som si vybral práve takú mieru hrubosti, násilia, explicitného chovania a bizarnosti, aby bola Sodoma neuveriteľná a skutočná zároveň. Ukázalo sa, že je až tak uveriteľná, že ju ľudia podvedome porovnávajú s našou každodennou realitou.
Žánrovo sa nechcem nijako ombedzovať, chcem tvoriť diela, ktoré budú ľudí baviť. Ale priznám sa, že napríklad detektívky nemám načítané, a nemyslím si, že by som teraz dokázal vyskladať kvalitnú detektívnu zápletku.
A ešte niečo: naozaj nemám rád, ak už v úvode knihy mám tušenie, kam sa bude uberať, alebo, nebodaj, ako skončí. Presne tomu sa chcem vyvarovať aj pri písaní.
Prezradíte, aký autorský sen by ste si chceli splniť?
Dokázať písať hlboko a inteligentne bez toho, aby to bolo elitárske čítanie. Dokázať odovzdať hlboké posolstvá bez moralizovania. Vedieť vystavať obrovský uveriteľný svet, ktorý začne žiť svojím vlastným životom. Vzorom v tomto všetkom je pre mňa Isaac Asimov.
Ktoré sú Vaše obľúbené knihy a filmy? Prípadne aké diela Vás inšpirovali ako autora?
Jediné, čomu neholdujem, sú horory. Inak si pozriem prakticky akýkoľvek dobrý film, nevadí mi blockbuster ani filmáč, ocením kvalitnú drámu aj komédiu. Mám rád poetický Crouching Tiger, Hidden Dragon, úplne neznámy Garden State, ale aj Knight and Day, ktorý ukazuje, aké príjemné je, keď sa človek prestane brať príliš vážne.
Milujem knihy od Asimova, páči sa mi romantický pohľad na budúcnosť od Raya Bradburyho, skladám klobúk pred trilógiou od Liou Cch’-sin a extrémne ma pobavil Dennis Taylor a jebo séria Bobiverse. Myslím, že tu je celkom zreteľná inklinácia k sci-fi.
Čo Vás ešte baví okrem písania?
Priestor na ďalšie klišé, no je mienené úplne úprimne – čas s rodinou. Či je to nejaká túra, ísť na huby, sadnúť na bicykle a vyraziť do prírody. A keď počasie nespolupracuje, zahrať sa spolu Catan alebo Minecraft. No a od jari do jesene premieňam náš balkón na voňavú a rodiacu džungľu.
O autorovi:
Autor si vždy pripadá zvláštne, keď o sebe píše v tretej osobe, preto má tendenciu prechádzať do prvej. Píšem rád, píšem všeličo a vždy ma poteší, keď ľudí dokážem pobaviť alebo vyvolať nejakú emóciu či diskusiu – to platí o písaní vo voľnom čase, rovnako ako aj o tom v práci. A rád sa učím nové veci, nové zručnosti, prijímam nové informácie. Nie som si istý, či absorpcia vedomostí spadá do kategórie hobby, ale ja som si ju tam zaradil.
Viac info o autorovi nájdete na sociálnych sieťach:
Facebook
Instagram
LinkedIn
Rozhovory s finalistami MaCeFa 2023:
Peter Janoviček
Anastasia Sebastian
Mária Hanusková
