Tohtoročná poviedková súťaž Martinus Cena Fantázie je už uzavretá. Poznáme mená všetkých ocenených a ich poviedky si môžete prečítať v novom zborníku. Naše vydavateľstvo oslovilo piatich finalistov a prinášame vám prvý exkluzívny rozhovor – Peter Janoviček prezradil, ako oslávil postup do top 5, na akých knihách sa podieľal ako autor a napríklad aj to, prečo si zvolil v súťaži žáner sci-fi.
V tohtoročnej Martinus Cene Fantázia ste sa so svojou poviedkou RUŽA Z TIVOLI dostali medzi päť finalistov a v internetovom hlasovaní Vaša poviedka obsadila 4. miesto. Blahoželám Vám k úspechu! Aké boli Vaše očakávania, keď ste posielali poviedku do súťaže?
Ďakujem. Snažil som sa nemať očakávania, aby som potom nebol sklamaný. Mojím snom bolo dostať sa do zborníka. O finále som určite nesníval. Zúčastnil som sa vyhlasovania finalistov v kníhkupectve Martinus a keď zaznelo moje meno medzi nominovanými na Cenu ESETu, tak som tomu nemohol uveriť. Zistenie, že som sa stal aj finalistom, bolo malým šokom.
Aká bola Vaša prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli, že ste sa dostali medzi finalistov Ceny Fantázie?
Bol som rád, že mám pri sebe dobrú kamarátku, s ktorou som tento moment mohol zdieľať. A ako prvým som písal správy mojim dvom betareaderkám, že ich pomoc priniesla ovocie. Úspech som oslávil dobrou večerou v pizzerii (úsmev).
Povedzte nám niečo bližšie k poviedke – čo Vás inšpirovalo k jej napísaniu? Ako vznikala?
Námet na poviedku „Ruža z Tivoli“ mi napadol počas tohtoročnej Veľkej noci nadránom v polospánku. Premietol sa mi v hlave a ja som vstal a išiel si ten nápad rovno zapísať. Veľmi rýchlo som vymyslel charakteristiku hlavnej postavy a dotiahol detaily príbehu. V tom čase som žil s tým, že mi bolo diagnostikované ADHD, preto som túto diagnózu premietol do hlavnej postavy poviedky. A práve písanie poviedky mi pomohlo zistiť, že pani psychologička sa asi pomýlila. Postavu som písal podľa seba, ale kamarátka s ADHD ma upozorňovala, že človek s ADHD by sa takto nesprával. Preto sme postavu spolu menili viac podľa nej. A ja som sa dal opäť diagnostikovať a ADHD to nakoniec nebolo (smiech). Príbeh som zasadil do môjho obľúbeného mesta Kodane a rodnej Bratislavy, ktorej dejinami sa pracovne zaoberám. Aj preto pre mňa nebol problém využívať v príbehu dobové reálie 80. rokov, kedy sa časť príbehu odohráva.
Čím je pre vás Kodaň výnimočná?
Kodaň vnímam ako optimistické, otvorené, priateľské a kozmopolitné mesto, ktoré by mohlo byť vzorom aj pre moju rodnú Bratislavu.
Vrátim sa ešte k Cene Fantázie – zúčastnili ste sa aj predchádzajúcich ročníkov súťaže?
Áno. Tento rok to bol môj štvrtý pokus. Doteraz som sa umiestnil vždy zhruba niekde v polovici bodového hodnotenia porotcov. Tento rok som bol v ich hodnotení štvrtý. Takže oplatí sa skúšať to, písať a nevzdávať sa.
Umiestniť sa vysoko v takejto poviedkovej súťaži – to si vyžaduje roky písania. Kam až siahajú Vaše autorské začiatky?
Prvé knihy som si písal a vydával v náklade jeden kus už ako chlapec. Niektorí spolužiaci chceli byť letcami, kozmonautmi a ja som vždy vedel, že chcem byť spisovateľom. Iba to trvalo dlhšie, než som si myslel. Prvá kniha mi vyšla v roku 2014.
Takže čo sa týka vydávania a písania kníh, nie ste v tejto oblasti nováčikom. Priblížite nám Vašu tvorbu?
Prvé tri knihy som spolunapísal s mojím rakúskym strýkom Robertom Hofrichterom, ktorý je veľmi plodný autor. Dve knihy nám vyšli v Rakúsku a jedna pod názvom Z Prešporku do Soľnohradu na Slovensku. Týkali sa dejín Strednej Európy. Potom som nadviazal spoluprácu s Občianskym združením Bratislavské rožky a pre nich som zostavil dve publikácie a napísal historickú rozprávku Mozart, Vĺčikove Vianoce, ktorá nedávno vyšla. Ako som to teraz rátal, prispel som už do desiatich kníh a jedenástu mám vo forme rukopisu a hľadám pre ňu vydavateľa. Ide o detskú knižku prasiatkach.
História Vás očividne baví. Ktoré je Vaše obľúbené historické obdobie?
Mňa najviac baví prelom 19. a 20. storočia v Rakúsko–Uhorsku. Obdobie veľkých zmien, pokroku a nádejí. Všetko to, za čím dnes veľa ľudí cíti nostalgiu. Uvedomujem si, že zďaleka všetko nebolo ideálne. Ale je to obdobie do ktorého by som asi svojím zmýšľaním zapadol.
Jednou z tém Vašej poviedky bolo cestovanie v čase, obľúbený sci-fi námet. Predpokladám teda, že ste fanúšikom sci-fi. Ktoré sú Vaše obľúbené knihy a filmy z tohto žánru?
Moja najobľúbenejšia sci-fi kniha a film je Kontakt Carla Sagana. Z autorov sci-fi mám rád ešte Isaaca Asimova. Z filmov Frekvenciu, Interstellar, Počiatok, Znamenia a skoro všetko, čo obsahuje tému cestovania v čase.
Prečo ste si vybrali práve sci-fi žáner? Čím Vás oslovil?
Je to jednoduché. Sci-fi je jediné, ktoré mi ide písať. Fantasy rád čítam, ale písať ho neviem. A hororov sa bojím. (smiech) Milujem fantastiku, preto som sa vrhol na rozprávky. Aj v štyridsiatke mám detskú dušu a baví ma písať pre deti.
Čo Vás ešte baví okrem písania?
Mojou prácou a zároveň hobby sú dejiny Bratislavy. Okrem iného aj zbieram staré pohľadnice Bratislavy. Rád sa bicyklujem, chodím do prírody, fotím a objavujem nové miesta. Ale písanie je pre mňa pioritou. Chcem sa zlepšovať a pracovať na sebe. Mám veľa nápadov, už ich len všetky napísať! (smiech)
Ďakujem za rozhovor a v mene vydavateľstva Príbeh želám veľa úspechov a inšpirácie k písaniu!
O autorovi:
Peter Janoviček (1982) z Bratislavy, pôvodne pracoval ako knihovník, až kým sa nerozhodol, že knihy bude radšej písať sám, než ich iba požičiavať. V súčasnosti pôsobí ako publicista a autor na voľnej nohe, spolupracujúci s Občianskym združením Bratislavské rožky, v ktorom sa venuje dejinám Bratislavy.
Prvá kniha mu vyšla v roku 2014. Napísal ju so svojím rakúskym strýkom Robertom Hofrichterom a na Slovensku vyšla v roku 2018 pod názvom Z Prešporku do Soľnohradu. Zostavoval tiež trojjazyčnú publikáciu My sme starí Prešporáci a knihu História na zjedenie. V októbri 2022 so svojou poviedkou Svätojánsky zázrak vyhral Cenu Gustáva Reussa v kategórii Rozprávka. Jeho skutočne prvou samostatnou knižkou je rozprávka Mozart, Vĺčikove Vianoce, ktorá vyšla na jeseň 2023. V tom čase sa stal finalistom Martinus Ceny Fantázie.
Viac info o autorovi nájdete na jeho webe alebo na stránke OZ Bratislavské rožky.
Rozhovory s finalistami MaCeFa 2023:
Tomáš Slobodník
Anastasia Sebastian
Mária Hanusková
