Osemdesiate a deväťdesiate roky sa rozhodne niesli v znamení akčných filmov. Dnes máme Vina Diesela a Dwaynea Johnsona, ale sláva a pozornosť ich akčných filmov nie je podľa mňa ani zďaleka taká veľká, akú zažívali na vrchole svojej kariéry kultoví herci ako Arnold Schwarzenegger, Chuck Norris, Jackie Chan, Jet Li, Dolph Lundgren, Jean-Claude Van Damme, Steven Seagal a samozrejme Sylvester Stallone. (Ok, dobre, Chuck Norris by nemal byť spomenutý. Chuck Norris v akčných filmoch nehrá. Len milostivo súhlasil s natočením dokumentov o svojich voľnočasových aktivitách.) Videla som mnoho filmov s týmito hercami, keďže som dieťa doby terminátorov, likvidátorov a demolátorov, ale práve Demolition Man sa mojej pozornosti akosi vyhýbal do chvíle, než som naň náhodou narazila pri prepínaní kanálov v TV. Očakávajúc ďalší klasický akčňák som sa teda pustila do sledovania a – prekvapenie! – ono to bolo čosi celkom iné!
Demolition Man nás prenesie do blízkej budúcnosti, do megalopolisu San Angeles a utopistickej spoločnosti, v ktorej sú všetci veselí, šťastní, priateľskí a dodržiavajú pravidlá, takže polícia sa stáva prežitkom. Nebezpeční zločinci, ktorí pred mnohými rokmi trápili spoločnosť, boli zmrazení a počas kryostázy prechádzajú mentálnou rehabilitáciou. Medzi zmrazenými je aj policajt John Spartan (Sylvester Stallone), ktorý pri pokusoch chytiť psychopatického zločinca Simona Phoenixa narobil viac škody ako úžitku, a vzhľadom na nedodržiavanie pravidiel si musí prejsť vlastným dlhým rehabilitačným cyklom. Jedného dňa je Phoenix rozmrazený kvôli rutinnej kontrole, no podarí sa mu z väzenia utiecť. Nová pozitívna spoločnosť si s ním nedokáže poradiť, preto sa rozhodnú rozmraziť aj Johna Spartana, policajta zo starej školy, ktorý ešte vie, ako sa používajú päste. Pri pátraní po Phoenixovi mu pomáha nadšená policajtka Lenina Huxley (Sandra Bullock) a ako Spartan čoskoro zistí, niečo je zhnité v štáte utopistickom.
Film bol natočený na začiatku 90. rokov a hoci to v tej dobe muselo byť fakt slušné sci-fi, pri mnohých veciach sa dnešný divák pousmeje. Home office, aicky riadené autá, inteligentné systémy – mnohé z predstáv tej doby sú dnes štandardom a po covidovej pandémii celkom inak vyznejú aj scény, v ktorých sa poukazuje na to, že v novej spoločnosti nie je fyzický dotyk vítaný. Veľmi zaujímavé a vizionárske, aj keď som vďačná za to, že metalické kreslá pripomínajúce strúhadlá na syr sa do dnešného štandardu nedostali.
Demolition Man nie je typický seriózny akčný film – práve naopak. Je to sarkastická komédia, ktorá sa vôbec neberie vážne, ale vďaka tomu, že sa scenáristi nesnažili za každú cenu tlačiť na pílu, je humor prekvapivo chytrý a naozaj funguje. Dej samotný je jednoduchý; netreba čakať žiadne filozovanie a veľkú drámu. Cieľom filmu je v prvom rade pobaviť a musím povedať, že sa mu to darí. Detaily do seba krásne zapadajú a majú zmysel. Naháňačky a bitky sú poctivé a realistické – dnešní scenáristi by si mohli brať príklad. Diváka potešia aj mnohé pop-kultúrne odkazy a tzv. „easter eggs“ ako napríklad plagát k filmu Smrtonosná zbraň alebo zmienka o Knižnici prezidenta Schwarzeneggera. V dobe natáčania to musel byť super vtip, pretože ani Arnold sám vtedy asi netušil, že sa dá na politiku a že skončí ako guvernér práve v štáte, v ktorom sa nachádza filmový San Angeles. Naozaj krásne detaily. A Spartanova voľnočasová záľuba, ktorá mu bola nahratá do mozgu počas kryostázy, je absolútnou čerešničkou na torte!
Na druhej strane, film nie je prvoplánový a nenásilným spôsobom divákovi podsúva aj vážne myšlienky. Spoločnosť mieru, lásky a pochopenia v San Angeles je na prvý pohľad mesto plné iskrivého optimiznu, dokonalého správania a pozitivity, ale pod ulicami žijú v kanáloch otrhaní rebeli. Otázka riešenia zločinu v budúcnosti, modifikácie povahy a prípadné zneužívanie tejto technológie, potenciálna budúcnosť a cena za dokonalú spoločnosť – tieto témy sa vynárajú postupne a namiesto moralizovania či únavného filozofovania ich film necháva otvorené.
Vo filme sa mihne množstvo známych hercov. Okrem Slya, Sandry a Wesleyho Snipesa v úlohe zločinca Phoenixa sa do filmu dostali napríklad Nigel Hawthorne, Benjamin Bratt, Bill Cobbs či Rob Schneider – samé známe tváre pre nás, čo sme sa narodili ešte v minulom tisícročí. Stallone zahral úlohu hulvátskeho policajta celkom dobre a Bullockovej rola natešenej naivnej policajtky tiež sadla. Ostatní herci im výborne sekundujú a aj keď sa niektorí mihnú iba v niekoľkých scénach, sú natoľko výrazní, že pomáhajú vytvárať kultový film. Demolition Man vie prekvapiť tým, že obchádza mnohé dnes už otrepané klišé. Je stále aktuálny, zábavný a ukazuje zaujímavé vrstvy. U mňa najlepší film so Stallonom v hlavnej úlohe, ktorý sa dá pozerať opakovane.
Tipy pre ďalšie zaujímavé stariny:
Ples upírov
The Princess Bride (Princezná nevesta)
Hancock
