Spisovateľka Lucka Olrinková vydala päť úspešných kníh a nedávno oznámila, že šiesta je na ceste. Jej hlavné hrdinky nemajú ľahké osudy a inšpiráciu na ich príbehy nachádza autorka v skutočnom živote. Recenziu na knihu Keď rozkvitnú čerešne si môžete prečítať tu. V rozhovore pre náš portál nám Lucka prezradila, o čom bude nová kniha, ktorí sú jej obľúbení autori a napríklad aj to, aký vzťah má k tancu.
Vyšlo Vám niekoľko kníh, ktoré si našli množstvo spokojných čitateliek. Kde nachádzate námety na príbehy?
Námety na moje knihy prichádzajú z rôznych situácii, ktoré som buď zažila ja, alebo moji blízki. V každej jednej mojej knihe je opísaná situácia, ktorá sa skutočne stala.
Väčšinou mi v hlave vznikne pár scén a okolo nich sa potom 2-3 roky dotvára celý príbeh, a až potom ide na “papier”.
Čo musí podľa Vás obsahovať dobrý príbeh, kniha?
Príbeh musí obsahovať dobrú zápletku. A teda ja konkrétne mám rada, keď sa v knihe stále niečo deje, keď je v nej veľa dialógov, keď postavy stále niečo riešia. Nie som ten typ, čo baží po opisných knihách.
Vaša kniha Keď rozkvitnú čerešne rozpráva príbeh Olívie – najprv sa odohráva počas leta, keď len vstupuje do puberty, potom už je dospelá žena a matka a musí sa poriadne obracať, aby uživila seba a svojich synov. V rámci fantastiky je veľmi vzácne objaviť knihu s matkou v hlavnej úlohe. Najčastejšie sú hlavné hrdinky tínedžerky alebo čerstvé dvadsiatničky a riešia celkom iné problémy. Ako vnímate tento dlhodobý trend vy? Prečo ste sa rozhodli vytvoriť práve takúto hlavnú hrdinku?
Keď rozkvitnú čerešne je moja prvá kniha, kde je hlavná hrdinka mama a má po tridsiatke, no moje predchádzajúce knihy mali hlavné hrdinky tesne po dvadsiatke, ale tento príbeh si pýtal práve takúto hlavnú postavu. A myslím, že to bola celkom pozitívna zmena v mojej tvorbe.
Hlavná hrdinka Olívia z knihy Keď rozkvitnú čerešne som vlastne z polovice ja. Miesto, dedinu Vistu, ktorú som opisovala, je vlastne moja rodná dedina Vištuk, v ktorej som prežila pekné detstvo a v ktorej celý život žijem.
Ja síce našťastie nevidím duchov, ale verím v liečivú silu prírody a v duchovné bylinkárstvo. Sama si z byliniek vyrábam rôzne sirupy, či tintkúry a milujem žiť na dedine. Keď som si v hlave vytvárala Olíviu, tak som videla dievča – ženu s ohnivými vlasmi, niektorí by ju možno nazvali divožienkou, ktorá behá po lese a objíma stromy, ale do tohto príbehu sa hodila presne taká, ako je tam opísaná, aj keď to je možno pre niektorých cez čiaru…
Nadviažem ešte na Olíviu a na to, ako je silno spätá s prírodou. Miluje ju a rešpektuje. Autor do hlavných postáv väčšinou vkladá časť seba; má teda aj ona autobiografické prvky? Aký je Váš vzťah k prírode?
Kniha Keď rozkvitnú čerešne má najviac autobiografických prvkov spomedzi všetkých mojich kníh. Aj čo sa týka prostredia, v ktorom sa odohráva (väčšina miest skutočne existuje), aj niektorých situácií, ktoré sú v nej opísané, sa skutočne stali. Dala som do tejto knihy veľký kus svojho srdca.
Ako som spomínala v predchádzajúcej odpovedi, mám rada prírodu. Mám k nej rešpekt, a v podstate ju považujem za formu božstva. Fascinuje ma jej duchovný svet, ktorí my ľudia akoby sme nechceli vidieť a pripustiť, že čosi také existuje.
V knihách využívate aj fantastické prvky. Čo Vás priviedlo k tomu vložiť ich do príbehov a nepísať len „čistú beletriu“?
Chcela som, aby hlavná hrdinka mala tak trochu “nadprirodzené schopnosti” – vidieť duše zosnulých, nebáť sa ich, pomáhať im. Ja sama mám rada, keď majú postavy v knihách nadprirodzené schopnosti, tak som si povedala, že to vyskúšam aj ja a vytvorím takúto postavu.
V knihách sa venuteje vážnym témam. Napríklad Hana, hlavná hrdinka knihy Spoločníčka, má na krku kvôli dlhom nepríjemného úžerníka a stáva sa luxusnou spoločníčkou. Ako vznikol tento príbeh?
Príbeh Spoločníčky som mala v hlave dlhé roky. Túžila som napísať romantický príbeh, kde hlavná hrdinka bude ťažko skúšané a v podstate bezbranné dievča a hlavný hrdina bude taký ten princ na bielom koni, ktorý jej pomôže a postará sa o ňu. Prvý rukopis tejto knihy som celý vymazala, pretože bol veľmi presladený, a začala som písať verziu, ktorá dostala aj knižnú podobu. Hana a Sebastian je moja najobľúbenejšia dvojica, ktorú som vytvorila.
Na instagrame ste nedávno spomenuli, že ste dokončili ďalší príbeh. Môžete o ňom prezradiť viac?
Áno, dokončila som knihu č. 6 a mala som pri nej pocit, že ju asi ani nedopíšem. V istom momente som sa akosi zasekla a nevedela som ju dokončiť. Kniha by mala vyjsť na jeseň a bude to vianočný príbeh. Celý dej sa bude odohrávať v období Vianoc. Hlavná hrdinka bude opäť mama, tesne pred štyridsiatkou, ktorú rôzne okolnosti donútia, aby ten starý život, v ktorom bola roky nešťastná, nechala za sebou a prijala to nové, pekné, čo jej život ponúka. V knihe sa objaví aj téma sebalásky a odpútania sa od starých zaužívaných vzorcov, ktoré nám vštepila rodina či spoločnosť.
Kto Vás ako autorku inšpiroval? Ktoré sú Vaše obľúbené príbehy a autori?
Čítam prevažne slovenských autorov, ktorí píšu úžasne. Mojou obľúbenou autorkou je Miška Ries a M.E. Hajduková. Po dlhej dobe som v zime siahla po zahraničnej autorke Adalyn Grace a jej knihe Belladona a bola som veľmi milo prekvapená. Za mňa to bola úžasná kniha a nevylučujem, že po nej ešte raz nesiahnem.
Ako ste sa dostali k písaniu? Vedeli ste od detstva, že chcete byť spisovateľkou?
Už na základnej škole som si písala všelijaké rozprávky a prispievala som do školského časopisu, no potom som dlhé roky nenapísala ani písmenko. Až keď som sa vydala a často som trávila večery sama, lebo manžel býval na poľovačkách, tak som si začala krátiť dlhé chvíle písaním. Bolo to len tak z nudy, pre mňa. Vtedy mi vôbec nenapadlo, že raz z toho bude môcť byť reálna kniha a nájde si toľko spokojných čitateľov a zo mňa sa stane autorka niekoľkých kníh.
Dočítala som sa, že rada varíte, pečiete. Občas uverejníte aj nejaký recept. Ako ste si našli cestu k tomuto hobby?
Áno, v podstate rada varím a pečiem a hlavne keď vidím, že mojim chlapom chutí, tak radosť z toho je znásobená. No pred pár rokmi sa mi situácia zmenila v tom, že synovi zistili veľké množstvo alergií na potraviny a histamínovú intoleranciu, a pre mňa to znamenalo povinnosť variť čerstvé jedlo každý deň z veľmi obmedzeného množstva surovín, ktoré môže. Takže mala som vtedy aj chvíle, kedy mi to varenie išlo naozaj na nervy. Ale pochopila som, že musím tú situáciu prijať a nerobiť veci s odporom, a potom z toho dokáže mať človek opäť radosť.
Ktorý je váš obľúbený recept či jedlo?
Uf, tých je veľa. 🙂 Ja som človek, ktorý má rád jedlo, takže nemám jedno konkrétne obľúbené. Ale veľmi rada pečiem chlieb, v tom sa fakt vyžívam a ešte radšej ho potom taký čerstvý jem. 😀
Vraj máte rada tanec. Ktorý druh tanca máte najradšej? Aj ste sa mu venovali profesionálne?
Ja naozaj zbožňujem tanec, keď som bola teenager, tancovala som súťažne latinsko-americké tance a láska k tancu a pohybu mi zostala až dodnes. Obľúbený druh tanca nemám, zatancujem si rada na hocičo.
Čo rada robíte, keď si chcete oddýchnuť?
Ja keď si chcem oddýchnuť, tak musím vypadnúť z domu, lebo tým, že mám veľký dvor a záhradu a veľa si pestujeme, tak na mňa pozerá robota z každého rohu, takže si skutočne oddýchnem, až keď ideme niekam na dovolenku a nemusím vôbec nič robiť.
Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa inšpirácie a úspešných kníh!
Odkazy na stránky autorky:
Instagram: luciaolrinkova_autor
Facebook: Lucia Olrinkova_autor
Prečítajte si aj ďalšie rozhovory:
