♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦
(kapitola 9)
Nastala noc a Lillith sa prechádzala po chodbe. Jediné čo bolo počuť, boli jej kroky a jej dych. Chodba bola dlhá a temná, no Lillith z nejakého dôvodu nemala strach. Myšlienkami sa sústredila na to, čo sa jej stalo. Premýšľala o tom, ako sa premiestnila v čase. Napokon zastala pri okne a keď sa pozrela cez okno, mesačný svit jej zasvietil rovno do tváre, bola naozaj krásna a vlasy jej nádherne žiarili. „Nemôžeš zaspať, kráska?“- zrazu sa niekto z tmy ozval. „Kto je tu?“- Lillith sa zľakla. Z temnoty chodby sa vynoril Lavi. „Ani ja neviem zaspať…“- usmial sa na ňu. Zrazu sa dotkol jej vlasov a do ruky si vzal niekoľko prameňov. „Tak hebké a krásne…“- povedal šepotom a začervenal sa. Zrazu sa k sebe ich tváre začali približovať, no niekto ich prerušil. „Prečo ešte nespíte?“- ozval sa hlas z tmy. Zrazu k nim prišiel Kanda.
„Tak ja idem..“- Lavi radšej odišiel a Lillith tam ostala. „Tiež nemôžeš zaspať?“- opýtala sa ho Lillith, no on nič nepovedal. „Tak ťa nebudem rušiť.“- vybrala sa preč. „Aj ty máš rada mesačný svit?“- zrazu sa jej nečakane opýtal. „Milujem mesačný svit a rada na neho v noci pozerám, ak neviem zaspať.“. „Nečakali sme, že ťa nájdeme.“- povedal. „Ani ja som to nečakala. Pred pár dňami by som neverila, že sa premiestním v čase, ale som šťastná že som doma..“- Lillith sa na neho usmiala. Kanda zrazu rýchlo odišiel a Lillith sa vybrala do izby.
Keď už bola pri dverách svojej izby, zrazu znovu počula hlas. „Vidím, že nie som jediný.“- znovu sa tam objavil Lavi. „Čakal som ťa pred dverami tvojej izby, ale nebola si tu.“- dodal. Lillith ho pustila do izby a napokon spolu prerozprávali celú noc až napokon zaspali spolu v izbe. Nastalo ráno a Lillith si prezerala Laviho a zdal sa jej roztomilý. Lavi pomaly otvoril oči a keď zbadal Lillith, zľakol sa. „K-Kde som to?!“- prezeral si okolie. „Zaspal si v mojej izbe, ale som rada, že si tu bol. Aspoň som nebola sama.“- usmiala sa na Laviho. Lavi vstal a namieril si to ku dverám. „Ďakujem, že si bol so mnou..“- Lillith sa začervenala. Lavi sa začervenal tiež a zakýval jej a odišiel.
V jedálni Lillith zaspávala, no zrazu si ku nej Allen prisadol. „Niekto tu mal dlhú a ťažkú noc.“- zasmial sa. „Ani nie, len som celú noc prerozprávala.“- zasmiala sa. Allen začal svoje jedlo jesť. „Ako dokážeš zjesť až toľko jedla?“- Lillith sa na neho prekvapene pozrela. „Mám obrovský apetít.“- zasmial sa Allen a zjedol svoje jedlo. „Kde je Lavi?“- zrazu sa ho opýtala. „Lavi išiel na misiu s Kandom, Lenalee a Bookmanom.“- odpovedal jej. „Škoda, chcela som ísť tiež.“- pomyslela si Lillith nahlas. „No, zatiaľ nemôžeš, pokiaľ ťa Komui nevyšetrí.“- vysvetlil jej. „On ma chce vyšetriť? Ako?“- bola zvedavá. „No, dozvieš sa to dnes poobede…“- Allen znervóznel a radšej odišiel odniesť taniere. „Lillith?! LILLITH!! Kde si?“- Johny zvolal. „Tu som!“- Lillith k nemu pribehla. „Komui ťa čaká.“- usmial sa na ňu a zaviedol ju tam.
Lillith opatrne zaklopala a vošla dnu. „Tak tu si! Môžeme sa do toho pustiť.“- Komui sa zatváril priamo diabolsky a Lillith z neho mala strach. Allen, Johny a ostatní len čakali na chodbe. Zrazu sa z miestnosti, kde Lillith a Komui boli, začali ozývať výkriky strachu a zdesenia a začali z miestnosti lietať veci a rozbili dvere. „Nechajte ma!!“- Lillith zrazu vybehla z miestnosti a utekala preč. „To je hrozné!!!“- vykrikovala a rýchlo sa zamkla v izbe. Niekto jej zaklopal na dvere. Lillith neodpovedala a bola ticho. „Lillith?“- ozval sa Allen, ale nepočul nič. Všetci sa o ňu strachovali, lebo nikomu neodpovedala.
Prešiel jeden celý deň a následne ráno sa Lavi a ostatní vrátili naspäť. Keď Lavi vošiel do haly, zbadal že je Allen ustarostený. „Deje sa niečo?“- Lavi nerozumel. „Áno, Komui vyšetroval Lillith a tak ju vystrašil, že od včerajška rána nevyšla z izby. Nereaguje na nikoho z nás, dokonca ani na Michaela.“- vysvetlil mu. „Mne otvorí..“- usmial sa a išiel ku dverám jej izby. Lillith mala strach a bola otrasená. Zrazu len počula klopanie na dvere. „Lillith, to som ja, Lavi. Prosím, otvor mi..“- ozval sa. Na to mu Lillith pomaly otvorila a Lavimu sa rozžiarli oči a nežne ju objal. „Konečne.. Toto nám nesmieš robiť.“- potichu jej povedal a hladkal ju. Lillith sa upokojila a uvolnila sa.
Lavi na ostatných kývol, že je všetko vporiadku. „Cítim sa trápne…“- šepla. „Nemusíš, Komui je hrozný.. Aj nás takto vystrašil. Nadvihol si jej tvár smerom k sebe, aby ju videl. Lillith sa krásne červenala a Lavi sa začervenal tiež a začalo mu divoko biť srdce. Obaja si navzájom pozreli do očí a ich ústa sa k sebe približovali. „Teraz ma už nikto nezastaví..“- pomyslel si v duchu a začali sa spolu bozkávať. Ona sa k nemu pritlačila čo najviac a užívala si to. „Si tak krásna, milujem ťa..“- šepol jej Lavi do ucha. Lillith už viac netrebalo nič vravieť a naplno sa Lavimu oddala.
