♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦
(kapitola 7)
Lillith sa po čase s Lavim vrátila naspäť do Katedrály, kde ich už Allen a ostatní čakali. „Tak ako sa rozhodla?“- opýtal sa Bookman. „Ide s nami.“- Lavi sa spokojne usmial. „Konečne… Mimochodom Lillith, nemusíš sa báť, Michael ide s nami..“- ozval sa Bookman. Lillith nič nepovedala, iba premýšľala. „Neboj sa, sme predsa rodina.“- Lavi sa na ňu usmial a to ju upokojilo.
„Och, takže nová exorcistka. Och Lillith, konečne som ťa našiel.“- zrazu sa tam objavil Knieža Millenium. „To je…. Knieža?“- Lillith si ho všimla. „Trafila si do čierneho.“- zahundral Allen nahnevane. „Tak som sa tešil na túto chvíľu. Poď ku mne, aby som ťa zabil.“- usmial sa Knieža. Lavi a Allen sa mu postavili do cesty. „Nedovolíme aby si ju zabil!!“- zakričal Allen. „Nezastavíte ma, aj tak ju zabijem!“- knieža sa zasmial a oboch odhodil ďaleko od seba. „To nie!“- Lillith vykríkla a už len videla, ako ku nej Knieža ide. Lavi sa zrazu na Knieža vrhol, Knieža sa uhol a prepichol ho svojou katanou. „Lavi!!!“- Lillith vykríkla a vrhla sa na Knieža. „Ty!!!!! Nevinnosť, aktivovať!!“- vykríkla a aktivovala svoje Krvavé rukavice a udrela silno do Kniežaťa. Ten odletel od nej dosť ďaleko. „Si ty ale silná..“- usmial sa.
Lillith pribehla okamžite ku Lavimu, ten umieral. „To nie!!! Nesmieš umrieť!! NESMIEŠ!!!!“- hlasno vykríkla. Zrazu jej začali žiariť rukavice. „Čo to je?“- čudovala sa. Keď sa pozrela pozornejšie, zbadala že sa Laviho rany hoja. Knieža si to všimol. „Takže ty dokážeš aj liečiť. Prepáč, ale musíš hneď umrieť.“- zvolal a okamžite sa ju pokúsil zabiť. Zrazu sa na Lillithinom chrbte zjavilo svetlo a z toho svetla vyšli žiarivé anjelské krídla a okamžite s Lavim odletela od Kniežaťa. „Takže vieš toho viac, než som si myslel.“- Knieža začal zúriť, že ju nevie hneď zabiť.
Lavi zrazu otvoril oči, bol úplne uzdravený. „Lillith..“- šepol. Keď si Lillith obzrel, videl jej anjelské krídla. Pripadala mu strašne krásna, ako anjel. „Si.. krásna…“- dodal šepotom a začervenal sa. „Si v poriadku?“- opýtala sa ho. „Už áno, myslel som že umriem…Ďakujem ti, Lillith.“- usmial sa na ňu. „Hlavné je, že si v poriadku.“- aj Lillith sa usmiala a vrátila sa ku ostatným. „Teraz by som potrebovala nejakú zbraň..“- povedala si Lillith nahlas. Zrazu sa z Katedrály objavila zbraň, ktorá vletela Lillith priamo do ruky. Lillith ňou mávla a ona sa zrazu premenila na vejár. „Krásna Anti – Akuma zbraň! Presne podľa mojich predstáv.“- potešila sa a švihla vejárom a odfúkla Knieža preč. „Neuveriteľná sila!!!“- potešil sa a zmizol preč. „Nezabila som ho. On sa onedlho vráti…“- povedala neisto. „A preto musíme rýchlo odísť..“- ozval sa Bookman. „Vezmeme aj Michaela, bez neho nejdem..“- upozornila ich. „Veď som ti povedal, že Michael patrí k nám, takže pôjde aj on.“- zahundral Bookman.
Lillith si vydýchla a tak si vzala svoje veci a čakala už len na Michaela. „Ďakujem ti…“- šepol Lavi. „Neďakuj, nerada vidím človeka umierať a hlavne nie niekoho, koho mám celkom rada.“- Lillith sa začervenala a rýchlo sa od Laviho otočila. Našťastie Michael prišiel aj so svojími vecmi a napokon prešli cez portál. Okolo Lillith sa zjavili zrazu len farby a všetci sa zrazu ocitli v akokeby tuneli. Lillith sa strašne triasla, no zrazu ju Lavi chytil za ruku. „Neboj sa..“- usmial sa na ňu a ona na neho a upokojila sa. Nakonie sa ocitla v okolí, ktoré sa vôbec nepodobalo na Anglicko 21. storočia. „Takže sme už tu?“- opýtala sa. „Áno, tu je koniec 19. storočia.“- vysvetlil jej Lavi. „19. storočie?!“- Lillith sa okamžite potešila a prezerala si okolie. „Čo je to s ňou?“- Bookman sa Michaela začudovane opýtal. „Miluje históriu a hlavne túto dobu.“- Michael sa potešil, keď videl ako sa Lillith teší. Konečne sa Lillith cítila ako doma a cítila, že tu patrí.
To be continued…..
