♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦
(kapitola 3)
Nastal krásny večer a Spln krásne osvetľoval mesto. Lillith milovala dni, keď na oblohe svietil spln a tak sa rozhodla, že sa po Londýne poprechádza. Keď sa po meste pozerala, bola trochu neistá, nemala 21. Storočie rada. Občas mala pocit, že tu ani nepatrí.
Zrazu ale zbadala, že sa v meste usporiadala nočná galéria obrazov z 18. a 19. Storočia. To ju ihneď potešilo, pretože milovala históriu. Neváhala ani minútu a napokon tam utekala. Po pár hodinách sa vrátila domov a videla už len nahnevaného Michaela. „Kde si bola?!“- zakričal na ňu. „Bola som vonku!! To už nemôžem ísť ani na čerstvý vzduch?!“- Lillith mu krik oplácala krikom. „Takto večer nie!!“- Michael buchol po stole. „Poviem ti len jedno!! Nebudeš ma obmedzovať!!“- zakričala a odišla do izby, pri tom zabuchla dverami tak silno, že sa vázy, ktoré boli v blízkosti dverí otriasli.
Nastalo ráno a vonku pršalo. Michael slabo zaklopal na dvere izby, kde bola Lillith. „Priniesol som ti raňajky, otvor mi..“- šepol. Lillith napokon vyšla z izby. „Mohol si mi ich nechať v kuchyni…“- zahundrala Lillith a v župane vyšla z izby. „Ja len… Odpusti mi to..“- šepol Michael. „Nevadí, nič sa nestalo..“- Lillith si od neho vzala tácku s jedlom a išla s ňou do kuchyne. Michael tam išiel tiež a obaja spolu jedli. „Mimochodom, chcem sa ťa na niečo opýtať…Nenahnevaj sa prosím..“- šepla Lillith. „Najprv mi ty povedz, kde si včera bola a ja ti odpoviem tiež.“- Michael sa usmial. „Tak dobre, prechádzala som sa po Londýne a potom som zbadala, že sa v meste konala umelecká galéria, boli tam obrazy z 18. a 19. Storočia, tak som neodolala a išla som tam.“- vysvetlila mu to. „Dobre, a teraz sa pýtaj..“- Michael sa spokojne usmial.
„Kto je Millenium Earl?“- na rovinu sa ho opýtala. „Neviem, kto to je..“- Michael znervóznel. „No dobre..“- Lillith dojedla a chystala sa odísť do izby, aby sa mohla osprchovať. „Mimochodom… Nenos tu nijakých úchylákov, idem sa totiž sprchovať.“- dopovedala a odišla do izby. Michael sa musel zasmiať a vzal zo skrinky kvalitné víno. „Tak, konečne ste tu. Lillith nevie, že ste tu…Išla do izby, máme chvíľku čas.“- Michael sa ku Komuimu otočil. „Prišiel som sa porozprávať. Myslím, že už je čas, aby sa dozvedela, kto vlastne je a odišla s nami. Samozrejme, vezmem aj teba, ak by si chcel.“- Komui si sadol na gauč. „21. Storočie je zvláštna doba…“- dodal Komui s úsmevom. „Áno, a tak isto aj veľmi moderná.“- usmial sa Michael. „Súhlasím… Ale vráťme sa k téme. Čo na to vravíš?“- opýtal sa Komui. „Je ešte veľmi skoro, aby sa to dozvedela. Neviem ako na to zareaguje, nemá ešte 18 rokov..“- Michael nalial Komuimu víno. „Pozri, v Temnom ráde sú mladí exorcisti, takže myslím že sa jej nič nestane. Lenalee má napríklad tiež iba 17 rokov, alebo Allen. Ten nemá ešte ani 16.“- vysvetlil mu Komui. „Ale to je iné, Lillith totiž vyrastala v tomto storočí a nie v tom tvojom..“- Michael bol čoraz viac nervóznejší.
„Len sa upokoj Michael, dobre vieš že aj ty k nám patríš.“- Komui sa na neho usmial. „Ešte chvíľku počkaj Komui.“- Michael zrazu započul buchot v izbe. „Už sa dosprchovala.“- s úsmevom Michael dodal. „Chcel by som ju vidieť..“- Komui túžil vidieť, ako Lillith vyzerá. Ešte nikdy ju nevidel, iba o nej počul. Lillith vyšla z izby a namierila si to do haly, kde bol klavír a nakoniec začala hrať na klavíri pieseň od Yirumi – River flows.
Komui to počul. „Kto to hraje na klavíri?“- páčilo sa mu to. „To Lillith…. Vie krásne hrať a vždy mi tým spríjemňuje dni.“- Michael bol na ňu pyšný. „Dokonca nemala ešte ani chlapca. Je to slušné a zásadové dievča. Je vidieť, že nie je z tohto storočia..“- dodal s úsmevom. „To áno, ale bol by som šťastný, keby sa vrátila…“- Komui trochu zosmutnel a postavil sa, aby sa na ňu išiel pozrieť. „Tak poď, ukážem ti ju..“- Michael ho odprevadil. Keď ju Komui zbadal, začervenal sa. „Je naozaj krásna… Mimochodom, počul som o tom probléme s Lavim a ospravedlňujem sa.“- zasmial sa Komui a počúval a sledoval Lillith.
Počas toho, ako hrala na klavíri, myslela aj na meno Millenium Earl. „Kto je to? Čo je to? Musím to zistiť.“- v duchu si pomyslela. Keď sa chystala odísť do knižnice, narazila na Komuiho a Michaela. „Kto je to?“- opýtala sa. „Je to priateľ.“- usmial sa Michael. „Šťastie, že mi nevliezol do sprchy.“- zahundrala. Michael sa zachichotal a Komui sa červenal. „Nie som úchyl.“- zahundral červenajúc sa Komui. „Ak sa nenahneváte, pôjdem do knižnice.“- usmiala sa a okamžite odišla dúfajúc, že niečo nájde.
To be continued…..
