♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦
(kapitola )
Vzal ju do náručia a niesol ju domov. „N-Nechaj ma..“- snažila sa od neho dostať, no nepomohlo to. „Nepustím ťa už od seba ani na krok, láska..“- šepol jej do ucha a nakoniec všetci traja odišli domov.
Nastalo ráno a Lillith sa prebudila vo svojej izbe s bolesťou hlavy. „Ja som ale krava..“- pomyslela si nahlas. Napokon sa obliekla a rozhodla sa ísť najesť. Akonáhle vošla do jedálne a zbadala Laviho, podlomili sa jej kolená a radšej sa skryla. Nemohla sa mu pozrieť do očí po tom, ako ju videl opitú. „Bože, to je hanba.“- pomyslela si nahlas pre seba. Chcela odísť do izby, no narazila do Kroryho. „Och, konečne si tu.“- povedal nahlas. „Pšššt, nebuď tak hlasný!“- zapchala mu ústa, ale bo žiaľ neskoro a Lavi si ju všimol. „Och, konečne si sa zobudila.“- usmial sa a namieril si to ku nej. „Och! On ide tu!“- pomyslela si v duchu a snažila sa utiecť, no Krory ju nepustil. „Kam utekáš?“- zasmial sa.
„No čo? Ako si sa vyspala? Večer si sa naozaj…“- nedopovedal to a Lillith mu zapchala ústa. „Ani to nedopovedz.“- červenala sa a hanbila sa za seba. Lavi sa usmial, nežne jej chytil ruku a vášnivo ju pobozkal. Lillith skoro spadla na zem, no on ju chytil. „M-Mala by som sa najesť…“- zakoktala. Lavi ju však nepustil a vzal si ju na ramená. „H-Hej! Pusti ma, je mi už dobre.“- snažila sa dostať na zem. „Nepustím ťa, stále sa ti môže zakrútiť hlava.“- usmieval sa Lavi spokojne. Keď vošli do jedálne, všetci sa na nich pozerali a usmievali sa. „Mohol by si ma pustiť? Viem chodiť..“- zadudrala Lillith.
„Och, vy ste ale krásny pár.“- Allen sa spokojne usmieval a podrípol. Lavi ju posadil na stoličku a išiel po raňajky. „On si zo mňa robí žarty!“- Lillith zahundrala a červenala sa. „No, včera si to prehnala, tak prečo sa čuduješ?“- zasmial sa a pustil sa do jedla. Lavi Lillith doniesol raňajky a taktiež sa pustil do jedla. Napokon sa pridala aj ona.
Keď raňajky skončili, Lillith sa išla poprechádzať. Vyšla z budovy a chcela sa poprechádzať, no v tom zbadala paniku na námestí. Okamžite sa tam rozbehla, aby ľudí zachránila. „Aktivuj sa, nevinnosť!!“- zvolala a jej vejár sa aktivoval a jednú z Akúm zničil. „Užite si môj pekelný vietor!“- použila jednu zo schopností svojho vejára. Ten vypustil ohnivý vietor a trafil ďalšie Akumy. „Je ich tu veľa.“- pomyslela si sama pre seba. Nemala na výber a rozhodla sa použiť jednu zo zničujúcich útokov. „Pritlačte sa ku zemi!“- zvolala na ľudí, ktorí tak urobil. Lillith tak mohla vypustiť z vejára hurikán, ktorý zničil aj ostatné Akumy. Pribehli tam ostatní exorcisti a našli už len Lillith oddychovať. „Prišli ste neskoro, všetky Akumy sú preč.“- spokojne si sadla. „Lillith! Tak tu si!“- Lavi sa ku nej rozbehol.
Lillith teraz musela počúvať Laviho výčitky. „Lavi, upokoj sa. Nič sa mi predsa nestalo.“- usmievala sa na neho. „Ale mohlo sa! Čo nevidíš, že sa o teba bojím?!“- rýchlo ju schmatol za ruku a začal ju bozkávať. Lillith sa jemne začervenala, nežne si chytila do rúk jeho tvár. „Neboj sa o mňa, nič sa mi nestane.“- pozrela sa mu do očí a nežne ho pobozkala. „Nechcem ťa stratiť…“- šepol zúfalo. Lillith ho pevne objala a pritísla sa na neho tak pevne, ako len vedela. „Som tu a žijem.“- šepla.
Napokon sa všetci vrátili do sídla a Lavi si Lillith viedol na rukách. „Dnes ťa nespustím z očí. Len tak ľahko sa ma nezbavíš.“- šepol. „Ani nechcem…“- ozvala sa s úsmevom.
