Kristína Ježovičová napísala alebo sa autorsky podieľala na osemnástich knihách a patrí medzi najobľúbenejšie súčasné autorky. Vo svojich knihách často rieši vážne témy a traumy a autenticky zobrazuje životy tínedžerov a mladých žien. Prečítajte si rozhovor o písaní, knihách a prekladoch, z ktorého vyžaruje Kristínkina radosť z tvorivej práce.
V knihách sa venuješ náročným a nepríjemným témam: zneužívanie, sexuálna orientácia, poruchy príjmu potravy, zanedbávanie rodinou, šikana… Prečo si sa rozhodla písať takýto typ príbehov a nie „čisté oddychovky“ pre tínedžerov, resp. starších čitateľov?
Nájdu sa ľudia, ktorí práve aj moje knihy nazvú oddychovkami. Veď ja ich tak aj píšem, náročná téma spracovaná ľahšie čitateľným spôsobom. Veľmi rada píšem o rôznych kontroverzných názoroch a postojoch, neľahkých témach avšak z perspektívy vymyslených postáv. Môžem tak vyrozprávať veľa príbehov a prepašovať do nich aj kus seba. Rozhodnutie písať o náročných témach vyplynulo jednoducho, čítala som podobné knihy a chcela som také písať, a aj preto, že takých kníh zo slovenského prostredia je u nás pomenej.
Dokážeš vytvoriť pestré postavy – každá rieši trochu iný typ problému. Ich psychické stavy a vnímanie sveta a seba samého vieš vykresliť krásne realisticky. Fascinuje ma napríklad Dominik z knihy Nelám mi krídla a jeho spôsob uvažovania. Ako tieto postavy vznikajú? Čo ti pomáha tak autenticky opísať ich duševné stavy?
Ani neviem, ťažko sa také niečo opisuje, no snažím sa vcítiť do nejakej postavy, pozerať sa na svet jej optikou, popritom si študujem rôzne články o správaní tínedžerov, psychologické knihy a fóra aj o rôznych problémoch či psychických diagnózach, o ktorých v danom čase píšem.
Tvoje knihy si našli veľa čitateľov v rôznych vekových skupinách. Ako reagujú čitatelia na takéto náročné a často tabuizované témy?
Vcelku otvorene, predsa len, väčšina čitateľov má nielen otvorenú myseľ, ale aj srdce. Ich miera empatie je vysoká. Autentickosť spracovania príbehov im vyhovuje, čo ma teší.
Autor má hlboký vzťah so všetkými svojimi postavami. Niektoré sú však trochu obľúbenejšie. Ktoré sú tie tvoje najmilovanejšie postavy?
Medzi moje najmilovanejšie rozhodne patria Frederik z knihy Nevyslovené a Boris z Nelám mi srdce, ak by som mala vypichnúť len dve, sú to také čisté duše, chalani, ktorí sú citliví a nikomu by neskrivili ani len vlások. No je ich rozhodne oveľa viac. V podstate mám rada všetky „moje decká“ z tínedžerských kníh, aj keď ma niekedy štvú a robia rozhodnutia, s ktorými nesúhlasím.
Na čom práve pracuješ? Môžeš aspoň naznačiť niečo o ďalšej knihe?
Momentálne s vydavateľstvom Venupress pre čitateľov pripravujeme jedno knižné prekvapenie. Už čoskoro sa dozviete viac… Aaach… Najradšej by som všetko prezradila, lebo nemám rada takéto tajnosti, ale verím, že čakanie bude stáť za to.
Písanie knihy je dlhodobý proces – od prvotného bliknutia nápadu až po vydanie knihy. Ktorú časť procesu máš najradšej a ktorú považuješ za nutné zlo?
Zbožňujem písanie, všetky vnuknutia, ktoré ma dosť často prepadávajú v noci, alebo vo chvíli, keď vypnem počítač, zvykla som si a asi by som pocítila obrovskú prázdnotu, keby som prišla o svoje nečakané myšlienky v tom najnevhodnejšom čase. Samotný proces písania rukopisu je ohromujúci, oslobodzujúci a prináša mnoho emócií, ktoré ma zakaždým strhnú, aj za cenu, že nie všetko sa dostane do knihy. Nuž a potom nasledujú korektúry… Naučila som sa mať rada aj opravovanie a schvaľovanie textu po opravách, pretože práve vtedy je čas ukázať, ako viem pracovať s textom. Ako viem napríklad zabiť bolov, somov, zbaviť sa opakovancov a vyriešiť nelogickosti, dopísať scény, ktoré mi pri prvotnom písaní nenapadli a chýbali by. A aj keď som často krátko po vydaní v strese, opadne zo mňa, keď sa objavia prvé reakcie čitateľov.
Pracuješ ako prekladateľka – s akými textami pracuješ? Prekladáš aj beletriu?
V minulosti, ešte počas vysokej školy, som pracovala na prekladoch rôznych typov textov – od dokumentov, faktúr a zmlúv až po návody na použitie. V poslednom období som však presunula svoje zameranie na literárne preklady a venujem sa výlučne prekladaniu kníh – beletrii pre mládež a deti, no prekladala som aj dievčenský zápisník, dokonca aj únikovku. Každý preklad mi priniesol nové skúsenosti a výzvy, pričom v niektorých z nich som mala možnosť naplno využiť svoju kreatívnu stránku. Prekladanie beletrie ma napĺňa, pretože mi umožňuje spájať cit pre jazyk s umeleckým prejavom, čo je pre mňa nesmierne obohacujúce.
Keďže sa aj ja venujem občas prekladom, mám pocit, že kvalita preložených textov v poslednej dobe výrazne klesla aj napriek tomu, koľko nástrojov má dnes prekladateľ k dispozícii. Ako vnímaš preklady zahraničných kníh ty?
Možno je to spôsobené časovou tiesňou, ktorú prekladateľ má. Rovnako ako autor necháva odležať svoje dielo, mal by to urobiť aj prekladateľ, no deadliny niekedy tlačia a nepustia. Na druhej strane pri veľkom počte prekladov a neustálej práci s textami hrozí vyhoretie. Mnohí prekladatelia prekladajú popri inej práci. Preto je potrebné nájsť určitú rovnováhu.
Dokážeš vôbec pri čítaní vypnúť svoju profesionálnu stránku? A keď už sme pri tom čítaní, ktoré knihy na teba v poslednej dobe zapôsobili?
Samozrejme, že… nie. Nedokážem len tak vypnúť a nevšímať si vety, ktoré škrípu a nelogickosti. Ak vypnem, znamená to, že príbeh ma natoľko pohltil, prípadne ma zaujal štýl autora, vtedy ani neriešim prípadné nezrovnalosti.
V poslednom období na mňa zapôsobil biografický román o Jane Austenovej a umení slov a napríklad kniha Frankie – vyrozprávaná z pohľadu kocúra.
Vyštudovala si germanistiku na pedagogickej fakulte UK. Čím ťa oslovil tento študijný odbor?
Keď som bola dieťa, na strechu paneláka nám namontovali satelit a odrazu sa mne aj mojim súrodencom otvoril nový svet, pozerali sme množstvo vtedy zaujímavých seriálov v nemčine, hoci sme jej spočiatku nerozumeli. Neskôr sme sa začali nemčinu učiť a vynikali sme v nej. Myslím, že som si zvolila jednoduchšiu cestu, s nemčinou, ktorá ma bavila som išla, takpovediac, na istotu, keďže som rok predtým nezvládla štúdium environmentalistiky a v prvom ročníku som zišla z kratšej cesty.
Vydala si jedenásť kníh, ďalšie údajne máš pripravené. Ako sa to dá popri deťoch, rodine a práci dosiahnuť? Čo by si odporučila začínajúcim autorom v tejto oblasti?
Niekedy sa čudujem, ako niekto stále túži písať, ale vymenuje milión výhovoriek, ako sa k tomu nevie dostať. Chápem to, podobne som na tom bola počas strednej. Myslím si, že s písaním je to ako s cvičením, kto ho naozaj miluje, napĺňa ho a nevie bez neho žiť, si naň čas nájde, aj napriek vyťaženiu. Všetko je vec priorít a všetko má svoj čas. Aj keď nehovorím, že je vždy ľahké a psychicky a fyzicky zdravé zvládať rodinu, domácnosť, iné práce a ešte aj byť posadnutá písaním. No keď sa chce príbeh dostať z hlavy na papier, nič ho nezastaví. Inšpirácia neprichádza vždy, keď ju voláme, ale keď príde, stojí za to sa jej naplno venovať. Je pravda, že zo začiatku ma písanie doslova prevalcovalo, Mala som pocit, že sa topím v nápadoch a túžbach, ale nemám na ne dostatok času. Postupne som sa naučila nájsť rovnováhu medzi všetkými činnosťami.
Ďakujeme za rozhovor a želáme Kristínke veľa úspechov!
Odkazy na stránky autorky:
IG – kristinajezovicova
FB – kristina.jezovicova
TikTok – kristinajezovicova
Vydavateľstvo Venupress
Recenzie na knihy:
Nelám mi krídla by malo byť povinným čítaním
Emotívne kladivo s názvom Nelám mi srdce
Prečítajte si aj ďalšie rozhovory s autormi:
