Nebolo to tak dávno, čo mi napadlo, aby som zhrnul pár vybraných diel, ktoré su pre mňa nielen zábavou, ale aj inšpiráciou k vlastnej tvorbe. V aprílovom článku som tak skrátka nazrel do knižnice venovanej histórii a dielu Vojtecha Zamarovského. Teraz prišla na rad moja srdcovka – astrofyzika.
Aby som dal veci na pravú mieru hneď na začiatku, venovať sa budem knižnej tvorbe, ktorou som sa sám prelúskal. Neznamená to, že iné, nespomenuté diela s rovnakou tematikou sú menejcenné, to vôbec nie. Práve naopak a mňa zároveň teší, že ľudí, ktorí su ochotní popularizovať tento vedný odbor vo svete, ale aj na Slovensku, pribúda.
Stephen Hawking a jeho pohľad na vesmír a neznámo
Keby sa ľudí na ulici pýtali na meno vedca, ktorý spopularizoval tému čiernych dier a veľkého tresku, asi by sme ako odpoveď nepočuli iné meno. Stephen Hawking bol jedným z velikánov svojho oboru. Okrem vedeckej činnosti na Univerzite v Cambridgei ale nezabudol ani na širokú verejnosť. Zrejme cítil, že sa ľudstvo začína hýbať dopredu míľovými krokmi a bežní smrteľníci nemusia stíhať s inováciami a objavmi.
Aj napriek veľmi vážnej chorobe (ALS) bol schopný pokračovať aj naďalej v tom, čo ho baví a drží pri živote, až porazil prognózy stanovené doktormi. Aj takmer úplne paralyzovaný bol schopný vyprodukovať taký kvalitný materiál, ako je Vesmír v orechovej škrupinke (Slovart, 2002), ktorý, si dovolím tvrdiť, je azda najznámejším tematickým dielom v našich končinách.
Aj laický čitateľ sa tu dokáže odraziť od úplnych základov fyziky a postupne tak nabaľovať viac a viac informácii, až skončiť pri kvantovej mechanike. Samozrejme, Hawking v knihe nejde do úplného detailu, na to nie je bežný konzument pripravený. Snaží sa ale na princípe analógií z bežného života čitateľovi predostrieť komplikované témy ako napríklad vznik a mechaniku čiernych dier. A to všetko za pomoci pestrých obrázkov a ilustrácií.
V oveľa skromnejšej publikácii Čierne diery (Černé díry – Reithův cyklus přednášek pro BBC, Argo, Dokořán, 2017) sa zasa vraciame k obsahu cyklu prednášok, ktoré Hawking pripravil na tému čiernych dier. Čitateľ sa tak môže zahĺbiť do tohto neznáma zľahka a nenáročným jazykom či terminológiou.
A pre tých, čo majstra Hawkinga videli v populárnom sitcome Big Bang Theory – áno, bol jeho veľkým fanúšikom. Vyššie spomenuté knihy odporúčam všetkým, ktorí sú zvedaví, sú takzvané vizuálne typy, alebo tiež mladej generácii, ktorá chce jednoducho lepšie pochopiť svet, v ktorom žije.
Neil deGrasse Tyson a veda s humorom
Nie, nie je to brat Mikea Tysona. Neil deGrasse Tyson je pre mňa azda najsympatickejší popularizátor vedy vôbec. Charzima, aká vyžaruje z tohto nadaného astrofyzika, je spolu s dávkou humoru nezameniteľná. Okrem daru rozumieť hviezdam a kozmu nad nami, je Tyson aj skvelý rečník a riaditeľ Haydenovho planetária v New Yorku, kde dokázal k vesmíru pritiahnuť milióny zvedavcov a nadšencov.
A rovnako sa mu to so šírením vedeckej osvety darí aj na poli literárnom. Jeho dielo Astrofyzika pre zaneprázdnených (Tatran, 2017) sa vás podobne ako Hawkingov vesmír snaží vtiahnuť do nepredstaviteľne komplikovaného kolotoča faktov, hypotéz a vtipu. Ako už samotný názov naznačuje, nemusíte mať doktorát z jadrovej fyziky, aby ste knihy zľahka prelúskali. Uznávam, niekedy to trvá, ale pozorným čítaním človek spracuje informáciu, ktorú chce. Keď už rozlúsknete prvý oriešok, ten ďalší bude o to chutnejší.
Listy od astrofyzika (Tatran, 2019) sú naopak úletom a nápad za sto bodov. Keďže je Tyson viac či menej celebritou, a to dokonca vzdelanou a s obrovským intelektom, ľudia majú chuť sa od neho dozvedieť tajomstvá vesmíru. Tyson tu práve odpovedá na najrozličnejšie, častokrát nezmyselné alebo metafyzické, otázky formou pre neho takou typickou. Umne vyšperkovaný sarkazmus, do toho to správne dávkovanie faktov a pre tých, ktorí si to žiadajú, aj mystéria. Takto vyzerá inteligentný humor.
Pridávam ešte vtipné video na tému prečo Pluto nie je planéta. Realita niekedy bolí. A to kvôli Neilovi deGrasse Tysonovi.
Vieme tak akurát “prd”
Ak vám mená Jorge Cham a Daniel Whiteson nič nehovoria, netrápte sa. Tiež som o nich prvýkrát počul až v momente, keď som si pod vianočným stromčekom našiel túto pekelne dobrú knižku. O čem víme prd (Práh, 2019) je ozajstným skvostom, ktorý nenápadne obsmŕda v knižnici, a až keď ho otvoríte, cítite sa ozaj malý, neštudovaný a bezvýznamný.
Častokrát si kladiem otázky na to, ako funguje, respektívne ako môže fungovať tá či oná vec. Na akom princípe môžeme zostrojiť teleport, alebo trochu skromnejšie – ako sa dostať k Plutu zo Zeme za pár sekúnd? A presne na tieto otázky sa snaží zodpovedať táto kniha. A povie vám to surovo, do otvorenej rany, s čili omáčkou a pekne presolene – zatiaľ netušíme.
Množstvo zaujímavých prístupov k riešeniu veľkých tém, nahliadanie do možných definícií temnej hmoty a hlavne citlivý prístup ku čitateľovi. A ako aj samotný názov napovedá, obsah je odvážny a racionálne vtipný, okorenený obrázkami. Mal som ozaj pocit, že som každou stranou múdrejší, až kým som nenarazil na ďalšiu kapitolu, kde som opäť len zahanbene čakal, kedy sa môj mozog znova rozbehne.
Takto vyzerá publikácia pre jemne náročných. Ozajstný šperk v knižnici!
Slovenská reprezentácia
Nakoniec tu máme aj niečo z domova. Kým som ja osobne vyrastal na relácii Okná vesmíru dokorán s pánom Jiřím Grygarom, dnešná mladá generácia má pri sebe mladú krv v podobe Samuela Kováčika. Ten si ako “Vedátor” našlapol na ozajstnú kariéru v popularizácii vedy ako takej a v diele Obyčajné zázraky (Slovart, 2021) na to ide od podlahy.
Musím sa priznať, že spočiatku som bol skeptický. Prvá kapitola knihy pôsobila tak jednoducho, až som si myslel, že pán Kováčik jednoducho podcenil slovenského čitateľa. No mýlil som sa. Ako plynuli strany a s nimi kapitoly, opäť som sa dostával do svojho bežného režimu “aha, jasné, ale nerozumiem tomu”. Autor však je trpezlivý a s umnou slovnou vatou je čitateľ ubezpečený, že všetko vedieť nemusí, aj keď by chcel. V knihe sa dozvedáme, ako fungujú pre nás bežné pozemské javy, ktoré berieme ako samozrejmé, alebo prečo sa Zem točí okolo Slnka tak, ako sa točí.
Pre svoje publikum tak Samuel Kováčik vytvoril nádherné dielo, ktoré obstojí aj popri svetových velikánoch. Okrem mňa sa tak určite aj kopec iných ľudí na Slovensku pozerá na dúhu pod úplne iným uhlom.
Outro
Na hviezdy sa rád pozerá snáď každý. Malé svetielka, ktoré nás hypnotizujú za jasných nocí, sú predsa vzdialenými svetmi, o ktorých takmer nič nevieme. Astrofyzika nám však za pomoci príbuzných vedných odborov môže povedať ozaj veľa.
Možno sa už o pár rokov nebudeme musieť vo vesmíre cítiť sami. A aj keby náhodou, je tu kopec žánrovej literatúry ako space opera alebo science-fiction, ktoré nám pomôžu priblížiť sa jednej z predstáv nepoznaných svetov.
