Aký je význam mýtov alebo ľudových príbehov pre súčasnosť? Čo nám prinášajú a čím nás obohacujú? Túto tému už jemne načrtol Jemiplano vo svojom príspevku o Vojtechovi Zamarovskom. Pravdou je, že mýty, legendy, ľudové predstavy či piesne predstavujú nevyčerpateľnú studnicu inšpirácie pre súčasnú pop-kulturu. Filmy, knihy, komixy…historické, upírske, vlkodlacké, nadprirodzené. A mohla by som pokračovat.
Priznám sa, že keď pozerám film alebo čítam knihu, tajne si sama pre seba hodnotím, čo sa zhoduje s originálom, v čom sa to líši, čo je pridané navyše a čo naopak odobrali. Na druhú stranu, nejde len o ďalšie variovanie a evolúciu tradičných predstáv, ktoré žijú v našich hlavách? Tak ako sa počas histórie príbehy prerozprávali, prepísali, upravili pre konkrétnu dobu, tak sú nám podávané aj v súčasnosti – upravené pre dnešného človeka a za 100, 200, 300 rokov budú mať zase inú formu?
Dosť ale o filozofovaní, poďme sa pozrieť na konkrétny prípad, ktorý som si vybrala. Keď už moja inšpirácia vychádzala zo Zamarovského, zvolila som klasický antický príbeh.
Príbeh Tróje, Achila, či krásnej Heleny pozná snáď každý. Predpokladám, že väčšina z nás Homérov Ilias nečítala ale skôr videla film s Bradom Pittom a Orlandom Bloomom. Veď prečo aj nie. Na Imdb dosahoval slušných 7,3 boda. Priznám sa, tiež som Ilias nečítala, teda aspoň nie celý, ak nerátam niektoré state počas vysokej školy. Ale keď som zistila, že rádio Devín vysiela každý deň jednu časť, vypočula som si každý spev v úžasnom podaní Dušana Jamricha (pán Jamrich naozaj odviedol majstrovský kus práce, klubuk dole). A ak máte radi audio knihy ako ja, resp. nestíhate čítať, ako ja popri dieťati a praci, audio verzia je skvelý spôsob ako knihu vstrebať. Všetky spevy aj s komentármi sa nachádzajú v archíve. Ak sa odhodláte, želám krásne počúvanie. Je to úžasný zážitok a relax.
Poďme trošku do histórie. Toto takmer 3000 rokov staré veľdielo sa skladá z 24 spevov a zachytáva posledných 51 dní desaťročnej vojny medzi Grekmi a Trójou. Retrospektívne sa dozvedáme o tom, ako vojna prebiehala ale domnienky sú, že Homér predpokladal, že čitatelia príbeh Tróje budú poznať. Preto sa venuje len krátkemu časovému úseku.
Tu vidíme základný rozdiel medzi Homérom a novodobým spracovaním. Kým filmy začínajú romantickým únosom krásnej Heleny Trójskym princom Parisom, Homér sa týmto udalostiam venuje len v spomienkach. Následne urazený spartský kráľ Menelaos požiada svojho brata Agamemnona, kráľa Mykén, o pomoc a s ostatnými gréckymi vládcami sa vydajú na dlhú vojnu proti Tróji.
Ak si odmyslíme rozdiel v časovej rovine, do očí nám padnú bohovia. Ako určite všetci poznáme z tretotriedneho seriálu Herkules z 90 rokov, už úvodná znelka hovorila: “Toto je príbeh z dávnych čias. Z čias mýtov a legiend, keď boli Bohovia malicherní a krutí a zoslali na ľudstvo osud utrpenia.” A aby sme antickým bohom len nekrivdili, okrem toho, že boli malicherní a krutí, tak ľuďom aj pomáhali. Samozrejme podľa toho, ako sa im to hodilo, ako ich kto uctil alebo naopak urazil.
Kým vo filme sa objaví iba Thethis, morská nymfa a matka Achilla, čiže nižšia bohyňa, Homér nám opisuje samotného Dia, ktorý chce byť neutrálny ale nakoniec pomôže Trójanom.
Na druhej strane pri Grékoch stojí Héra s Aténou. Obe urazené na Parisa. Možno si spomínate na príbeh, kedy mal Paris (ešte ako pastier oviec, kedže podľa veštby mal priniesť skazu Tróji) zvoliť jednu bohyňu spomedzi Héry, Atény a Afrodity a tej dať zlaté jablko s nápisom “tej najkrajšej”. Každá mu niečo sľubovala (Héra sľúbovala moc, Aténa zas, že bude najslávnejším vojvodcom a vyhrá každú vojnu). Paris si však vybral Afroditu, ktorá sľúbovala lásku a krásnu ženu – tou bola samozrejme krásna Helena. Neboli by to antickí bohovia, keby Helena nebola už manželka Menelaa a nerozpútalo by to vojnu, všakže? Takže máme tu Aténu a Héru na strane Grékov a Afroditu na strane Tróje.
Ďalej sa stretneme s Apolómom na strane Tróje a Poseidónom, ktorý zas Trójanov nemá rád. Nezaplatili mu totiž za pomoc pri stavaní Tróje, tak pomáha Grékom.
Posledného spomeniem Hefaista, ktorý Achilovi vyrobí brnenie, a tiež ho zachráni v boji proti bohovi Skamandrosovi, riečnemu bohovi, ktorý ho chcel utopiť vo vlnách rieky.
Ak by sme si spravili jednoduchú súvahu:
- Grékom pomáhali: Aténa, Hefaistos, Héra, Poseidón
- Trójanom pomáhali: Afrodita, Apolón, Artemis, Léto, Skamandros, Zeus
- Neutrálni ostali: Ares, Hádes, Helios, Hermes
Snáď mi antickí bohovia odpustia ak som na niekoho zabudla a nezošlú na mňa svoju pomstu.
Zaujímavosťou je, že časť s Trójskym koňom ukrývajúceho gréckych bojovníkov, ktorú všetci poznáme sa v pôvodnom epose vôbec nenachádza. Do príbehu bola pridaná až neskôr pri prepisoch Homérovych diel. A napriek tomu veľkého dreveného koňa považujeme za symbol trójskej vojny. Toto je nádherný príklad “života” tohto príbehu, kedy sa doň pridáva nová, neoddeliteľna súčasť.
Ako som už spomenula v úvode, Homér predpokladal znalosť príbehu a aj samotný Vojtech Zamarovský hovorí, že dokonalý pôžitok z Homérových basní predpokladá určitú prípravu. Ak by ste si chceli spraviť dokonalú prípravu, vrátane všetkých bočných príbehov a postáv, ktoré s eposom Ilias súvisia, pozrite na knižku Objavenie Tróje. Táto kniha sa skladá z 3 častí.
- Kniha o básňach, ktorá rozoberá samotný príbeh
- Kniha o objavoch, ktorá sa zaoberá archeologickým výskumom
- Kniha o otázkach, ktorá rieši, hypotézy, či sa vôbec trójska vojna odohrala alebo či Homér vôbec žil?
Druhou možnosťou je pozrieť si vybrané časti knihy Bohovia a hrdinovia antických bájí a vyhladať si heslá ako Paris, Helena, Hektor, Menelaos, Agamemnon, Achiles, Patroklos, Nestor, Odyseus, či iných hrdinov.
