Druhá polovica dvadsiateho prvého storočia bola časom rozkvetu v oblasti osídľovania cudzích planét. Bol rok 2092 a ľudstvo slávilo úspech v podobe založenia dvoch nových útočísk pre väčšinu pozemských tvorov. Napriek všetkému bolo nutné ísť ďalej a blížil sa čas začať s prácami na tretej planéte – tmavom púštnom mieste s názvom Calliope. Na opustenej stanici tejto planéty však došlo k výpadku spojenia so Zemou a vesmírna spoločnosť DSS potrebovala daný problém čo najskôr vyriešiť. Samuel Lepsner – jeden z jej najskúsenejších zamestnancov – sa podujal na misiu s cieľom situáciu preskúmať a následne sa aj postarať o jej nápravu. Mal na to vystačiť sám, sprevádzaný len svojím verným psom Dingom, no len málokto predvídal nebezpečenstvo, v ďalekom vesmíre vyčkávajúce na svoj prvý stret s ľudskou rasou. Do rúk sa mi dostala druhá kniha (aj napriek tomu, že táto kniha je prvotinou) nádejného autora Lukáša Kordiaka a ja som sa s radosťou pustila do čítania. Na začiatok musím povedať, že kvalita knihy ma nesmierne potešila. Či sa jedná o veľkosť knihy, ktorú si človek vezme so sebou všade, kde sa len dá, alebo o kvalite väzby. Autor knihu vydal ako samovydavateľ a je vidieť, že do nej vložil mnoho času aj prostriedkov. Ale poďme sa spoločne pozrieť knihe pod zúbok. Dej knihy Dej knihy sa mi zo začiatku zdal pomalším. Miestami som mala pocit, že sa do knihy neviem začítať. K hlavnej postave som si nevytvorila vzťah. Mala som menšie obavy, ako to pôjde s čítaním ďalej. Ale napokon musím povedať, že kniha ma niesmerne prekvapila. V určitom bode sa to vo mne zlomilo a ja som sa nevedela odtrhnúť. Pretáčala som jednu stránku za druhou a chcela som vedieť, kam bude kniha smerovať. Dej knihy je zameraný predovšetkým na psychologické aspekty hlavnej postavy, čo mi vôbec neprekážalo. Brala som to ako plusový bod. V niektorých okamihoch mi správanie hlavného hrdinu prišlo zvláštne, miestami až nelogické. Možno pri dvoch veciach som si pomyslela, či to myslí vážne. Ale aspoň ma toto správanie rozosmialo. Ide len o subjektívny názor na vnímanie postavy, ktorá si musela prechádzať samotou len v doprovode svojho štvornohého priateľa. Aj napriek tomu, že kniha sa zdá na prvý poľhad ako kratšie dielo, nemusíte sa báť. Nachádzalo sa tam dosť akcie a druhá polovica knihy išla dostatočne svižne na to, aby som knihu prečítala do pár hodín. Nevedela som sa odtrhnúť, prežívala som niektoré veci s postavami. A presne tieto vlastnosti vo mne vždy evokujú, že sa jedná o dobrú knihu. Takže ak by som mala zhrnúť stvárnenie deja a celého sveta, v ktorom sa kniha nachádzala, znelo by to takto. Dej sa zo začiatku zdal pomalší, neskôr sa to rozbehlo a naladila som sa na správnu vlnu. Psychická stránka postáv bola v niektorých veciach dominantejšia ako vyobrazenie sveta. Nejedná sa o negatívum. Postavy Ako som už na začiatku písala, nevedela som si vytvoriť vzťah k hlavnej postave. Ale keď začali vznikať nové interakcie s postavou, ktorá sa tam následne objavila, páčilo sa mi to. Autor nezabúdal ani podstatnú vec, ktorá je pre mňa osobne dôležitá. Zameral sa na vykreslenie psychiky postáv. Zvládanie ťažkých situácií. Nič nebolo ružové, kedy by to postava zvládala hravo bez jedinej zlej myšlienky. Nemôžem zabudnúť na tú najdôležitejšiu postavu pre mňa, ktorá sa v knihe nachádzala. Mám obrovskú slabosť, ak niekto použije zviera. V tomto prípade išlo o psa menom Dingo. Od prvého momentu som vedela, že to bude láska na prvý pohľad. Ale ako to býva, okamžite prišli obavy, či sa mu niečo počas knihy náhodou nestane. Prežije to? Nerozhodne sa ho autor zabiť? Niekedy mám pocit, že je mi vyslovene jedno, či zomrie postava alebo nie. Ale ak sa má niečo stať zvieraťu, moje srdce krváca. Romantická linka? Tú by sme v knihe našli len ťažko. A práve tento fakt sa mi na knihe nesmierne páčil. Autor vedel ukázať, že napísať knihu sa dá aj bez toho, aby sa tam nachádzala nejaká romantická linka. V momente, keď sa na scéne objavila ďalšia postava, prišli aj chvíle smiechu. Interakcia medzi Samuelom a novonájdeným spojencom bola príjemná na čítanie. Cudzia rasa. Ako by som mohla na tento fakt zabudnúť. Miestami mi tam chýbalo viac opisov. Viac pozornosti, ktorá by bola na nich upriamená. Vyobrazenie boja medzi nimi a ľudmi bolo príjemným spestrením a dokonca príšlo aj na prelievanie krvi! Moja temná stránka duše bola uspokojená. Pár slov na záver Chcela by som sa v prvom rade poďakovať autorovi za poskytnutie knihy na recenziu. Jedná sa o autorov debut a ja musím povedať, že odviedol dobrú prácu! Kniha sa mi páčila, štýl autora mi bol sympatický a stránky sa pretáčali jedna radosť. Chcela by som autorovi popriať veľa úspechov v jeho ďalšej tvorbe a dúfam, že všetci o ňom budeme ešte mnoho dobrých vecí počuť a hlavne čítať! Ak by ste si chceli prečítať recenziu na druhú knihu od autora, môžete si ju prečítať tu.
Poďme sa spoločne vydať na cesty hrdinov!
Humorná fantasy o sile priateľstva, viery a odhodlania a o presvedčení, že osud je vlastne iba výsledkom prílišnej kreativity bohov! O čom môže byť príbeh, ktorého hlavný hrdina umrel skôr, ako sa vôbec začal? Baltar sa vďaka ľsti vracia z podsvetia, odhodlaný vziať svoj život do vlastných rúk. Vlastne iba jednej, pretože tá druhá mu ostala nehmotná. Čo je to za bojovníka, ktorý nemôže používať jednu ruku? Aby sa Baltar opäť stal celým človekom, musí sa vydať v ústrety výzvam, aké si dovtedy nedokázal ani predstaviť, ale predovšetkým musí niesť následky za svoje činy. Pretože oklamať démona asi nebol najlepší nápad. Po tŕnistej ceste našťastie odvážny bojovník nekráča sám. Zvládne sa tvárou v tvár fantastickým tvorom, hordám nepriateľských armád či miske s kláštornou obilnou kašou zachovať vždy správne a zlomiť tak démonovu kliatbu? Zistí jeho verný spoločník Kail, ako to v skutočnosti bolo s Veľkým hlodavcom, a dokáže Tarja získať trón Klaaspenu pre právoplatného dediča? Začítajte sa, určite nájdete svoje odpovede. Kniha už na začiatku sľubovala humorné fantasy a ako mám vo zvyku, začala som sa na knihu tešiť ešte viac. Napísať niečo, čo by človeka rozosmialo, skutočne rozosmialo, je podľa môjho názoru ťažké. Neprešvihnúť hranicu, kedy by sa dielo mohlo zdať ako tlačenie na pílu. To, či sa dielo v mojich očiach skutočne stalo humorným, sa samozrejme dozvieme v recenzii. (Recenzia môže obsahovať dôležité udalosti z deja!) Dej Hlavným hrdinom knihy je Baltar, so zaujímavou minulosťou a so vzácnou krvou kolujúcou v žilách. Vyviaznutie smrti mu zobralo ruku a v podobe prekliatia ju premenilo len na prízrak. Do jeho života sa dostane mních Kail a nebojácna lukostrelkyňa Tarja. Spoločne sa vydajú na dobrodružstvá hrdinov, pri ktorých sa začne budovať ich priateľstvo, láska a nové pohľady na svet. V knihe sa nenachádza ani jedno hluché miesto. Ba naopak. Kniha je tak povediac nabitá napätím, dobrodružstvami, mágiou a rôznymi netvormi. Bolo pre mňa zaujímavé stretnúť sa napríklad s baziliškom alebo s vlkodlakmi. Kniha bola písaná pútavo. Vďaka zaujímavému štýlu autorky sa mi kniha čítala rýchlo a strany s ľahkosťou odsýpali. Bola som prekvapená, koľko akcie vedela dať autorka do knihy. To bolo pre mňa obrovské plus. Ale nebolo to len o tej akcii. Páčilo sa mi, ako sa postavy postupne otvárali, vysporiadúvali sa s okolitým svetom a okolnosťami a v niektorých momentoch sa menili. Čo sa týka humornej stránky knihy, bola z môjho pohľadu mierená hlavne na postavy. Na ich rozhovory, charakteristické znaky alebo myšlienkové pochody. Vytváralo to príjemnú atmosféru a kniha nespadala do kategórie, kedy by humor bol len silenou formou. Autorke sa mnohokrát podarilo mi pri čítaní navodiť úsmev na tvári. Postavy Vykreslenie postáv bolo pre mňa na knihe najzaujímavejšie. Mních Kail si ma získal od prvého momentu a vedela som, že to bude postava, ktorej sa ústa nezatvoria. Nesklamal ma. Jeho presvedčenie a viera vo Všemohúceho Hlodavca ma mnohokrát vedela pobaviť. Jeho nevedomosť o živote mimo kláštora bola vykreslená milým spôsobom a zabavila som sa v okamihoch ako napríklad ochutnanie alkoholu. Pri Baltarovi som nepochybovala, že mi vojde pod kožu. Postavy, ktoré mnohokrát odpovedajú ironicky, ktoré sú väčšinu času namosúrené alebo s takzvaným ľadovým srdcom, sú mi veľmi blízke. Nedá sa hovoriť, že by bol zápornou postavou. To rozhodne nie! Veď kvôli kliatbe dokázal urobiť mnoho dobrých skutkov. Ale určite to nie je postava, ktorá by si hľadala priateľov niekde pri pive alebo pri hre s kartami. Romantická linka zasadená do deja bola vykreslená zaujímavým, jednoduchým a prirodzeným spôsobom. Páčilo sa mi, že postavy si nepadli do náručia pri prvej záchrane, nepozreli sa do tmavých očí a nezamilovali sa do poslednej bunky svojho tela. Nebola tam láska od prvého momentu až za hrob, žiadne nezmyselné sľuby manželstva. Všetko to prebiehalo pomalým tempom. A to beriem ako veľké plus. Mám pocit, že v tomto sú pre mňa knihy z Vydavateľstva Hydra ako stvorené. Ich romantické linky zasadené do príbehov sú môjmu srdcu aj oku sympatické a doposiaľ som sa nestretla pri čítaní s nejakou zlou skúsenosťou. Ale nič sa nezmenilo, nie som romantický typ! Musím povedať, že vzťah medzi Kailom a Baltarom sa mi páčil viac ako romantická linka! Neviem si pomôcť. Stále ma vie baviť kombinácia dvoch postáv, ktoré u mňa hrajú na istotu. Na prvý pohľad dve rozdielne osobnosti, ktoré by sa nikdy za normálnych okolností nestretli, sa vydávajú na spoločné dobrodružstvo. Páčilo sa mi vidieť správanie Baltara ku Kailovi. Aj keď nechcel, aj tak sa medzi nimi vytvorilo puto ozajstného spojenia. Ich rozhovory mi prišli na knihe najkomickejšie a zároveň aj najlepšie. Je len škoda, že knihu som dočítala a nemám možnosť vidieť viac z ich životov. Môžem len dúfať, že jedného dňa sa niečo skomplikuje a možno sa ich životy opätovne stretnú v novom dobrodružstve! Pár slov na záver: Chcela by som sa veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu Hydra za možnosť prečítať si túto knihu vo forme spolupráce. Kniha vo mne zanecháva milé myšlienky a rozhodne sa mi páčila. Na blogu nájdete recenziu aj od Bašky, ktorú si môžete prečítať tu!
Z krajiny tieňov
Zbierka Z krajiny tieňov predstavuje súbor znepokojivých atmosférických príbehov. Uvedie nás do nich mladá žena, ktorá návštevou ranného parku a nálezom starej knižky spustí sled zdanlivo nesúvisiacich udalostí. Tie nás vtiahnu do podivných a tajomných svetov, vznikajúca mozaika nás postupne dovedie k desivému poznaniu…Hrôzostrašné príbehy provokujú svojou bizarnosťou a ohurujú imagináciou. Neraz sa obratne pohrávajú s fantastickými žánrami a ich hranice sa nápadito prepletajú. No svoju podstatu nezaprú. Spĺňajú všetky atribúty nefalšovanej hororovej zábavy. Sú desivé, mrazivé a autentické. Na začiatok svojej recenzie by som chcela upriamiť pozornosť na spracovanie obálky. Samotná obálka má svoju atmosféru a pri čítaní poviedok si človek uvedomí, že to nie je len taká obyčajná fotografia. Musím taktiež povedať, že ilustrácie, ktoré boli vytvorené ku každej poviedke, ma vedeli navnadiť na príbeh. Ilustrácie sú v tmavých odtieňoch s pridanou červenou farbou, čo okamžite upútalo môj pohľad a pohladilo po duši. Kniha je tvorená desiatimi poviedkami, ktoré v sebe ukrývajú temnotu a prekypujú napätím. Začiatok je tvorený úvodom v ktorom sa stretávame s dvoma hlavnými postavami a ich spoločným osudom, ktorý bol vytvorený zaujímavými okolnosťami. Už pri čítaní úvodnej scény sa mi naskytol pohľad na štýl autorky. Sľubovalo mi to zaujímavý zážitok z čítania. Ale, ako to v zbierkach väčšinou býva, aj v tejto som si našla poviedky, ktoré sa mi páčili viac a ktoré sa mi páčili menej. Pozornosť by som chcela najskôr upriamiť na poviedky, ktoré sa mi páčili. Hladné jazero Hladné jazero je prvou poviedkou. Milujem prevedenie morskej panny a iných morských príšer trocha iným spôsobom, ako to poznáme. A keďže táto poviedka mi ponúkla pohľad na morskú pannu, tajuplné jazero a boj o vlastný život, zaradila sa určite medzi moje najobľúbenejšie. Nevedela by som vybrať presne jednu, na ktorú by som ukázala prstom a povedala, že áno! Je to táto. Z toho dôvodu som sa rozhodla vyjadriť sa ku každej samostatne. Poviedka bola nabitá akciou v podobe boja o život, boja proti morským príšerám a ich rodiacim sa potomkom. Vôbec by mi nevadilo, ak by sa v poviedke nachádzalo ešte viac krvi a bolo to drastickejšie. Ale aj napriek tomu sa mi poviedka naozaj páčila. Pre mňa osobne to bola dobrá voľba pre začiatok. Dievča číslo jedna Jedna z poviedok, ktorá ma do posledného momentu nechávala v napätí. Musí sa uznať, že Naďa vie vytvoriť atmosféru a v tejto poviedke to je naozaj cítiť. Mám rada príbehy a poviedky, kde si človek celý čas myslí, že na niečo prišiel, no autor mu na konci zoberie vietor z plachiet. Páčili sa mi aj tie brutálnejšie časti v poviedke. Hlavy naložené vo fľašiach vytvárali zaujímavú atmosféru. Rovnako aj ako strach o vlastný život. Kufor Jedna z najlepších poviedok v celej knihe. Prítomnosť záhadného cestujúceho s obrovským kufrom vás dostane od úplného začiatku. Mladý muž otvára kufor, v ktorom určite nenájde nejaké staré oblečenie alebo balík peňazí. Poviedka bola od začiatku naladená dobrým tempom. Nenašla som tam ani jedno hluché miesto. Atmosféra sa držala po celý čas a napätie sa dalo krájať. Vôbec by mi nevadilo, ak by sa z poviedky stal komplexne rozsiahlejšie dielo a ja by som mala možnosť nahliadnuť do prostredia o čosi detailnejšie. Jedným slovom, geniálne! Požierač Už od názvu poviedky som si sľubovala veľa! Chcela som temnotu. Chcela som napätú atmosféru. A dostala som presne to, čo som chcela. Bola som spokojná už od prvej vety. Postavy boli vykreslené zaujímavým spôsobom a príbeh celej poviedky bol veľmi pútavý. Koniec ma prekvapil. A to rovno dvakrát! Musím podotknúť, že sa jednalo o skutočne zaujímavú, pútavú poviedku. Ale ako som už na začiatku recenzie písala, našli sa poviedky, ktoré boli pre mňa oproti tým ostatným slabšie. Mohla by som tam zaradiť poviedku Netvor, Zberateľ úsmevov, Matka. Nemôžem povedať, že boli napísané zle. Napríklad poviedka Netvor v sebe niesla dobrú myšlienku. Ale prevedenie poviedky mi oproti tým ostatným nesadlo a niečo mi tam chýbalo. Rovnako to bolo aj pri poviedke Zberateľ úsmevov alebo Matka. Aj napriek tomu, že poviedky by sa u mňa nachádzali na posledných miestach v rebríčku poviedok v tejto knihe, kniha sa mi sama o sebe čítala veľmi dobre. Pár slov na záver Chcela by som sa poďakovať vydavateľstvu Hydra za možnosť si prečítať knihu. Taktiež by som chcela poďakovať Naďke za to, že mi knihu podpísala.
Časonauti
Časonauti, tajomní a neohrození cestovatelia v čase. Existujú mimo bežného času a priestoru, čím tak trochu popierajú jeho základné pravidlá a z pohľadu vesmíru sú možno nepochopiteľnou anomáliou. Ich poslanie je však dôležité. Strážia nemennosť základného časového prúdu a konzistentnosť časovej línie. Krehká kauzalita časových väzieb sa môže narušiť veľmi ľahko, a to by mohlo mať na ďalekú budúcnosť nedozerné následky.V našej minulosti sa nachádza pár pozoruhodných, neraz nevyjasnených záhad a historických udalostí, ktorým sa časonauti rozhodli pozrieť na zúbok. Pri riskantných cestách časom skúmajú, či neboli nejako ovplyvnené a či nebola narušená autenticita pôvodného časového prúdu. To nemusí byť jednoduché, pretože sa neraz dostanú do osudovej dilemy: očistiť časový tok od umelých zásahov aj za cenu rizika, že sa drasticky zmení budúcnosť, alebo do toho záhadného ladenia nezasahovať, pretože je celkom možne, že bez neho by ľudstvo dávno neexistovalo.Lenže aj časonauti sú len ľudia a môžu sa mýliť. Kniha je tvorená desiatimi poviedkami, ktoré sú obohatené krásnymi ilustráciami od Jakuba Šimjaka. Musím pochváliť jeho prácu na každej ilustrácii a taktiež aj na prevedení obálky. Na dvoch poviedkach sa k spolupráci podujala aj autorka Naďa Vojteková. Musím sa priznať, že na začiatku knihy som mala menšie obavy. Sci-fi ako žáner si ku mne stále hľadá cestu a ja mu utekám tak ďaleko, ako sa len dá. Bude to zjavne dlhotrvajúci boj, pri ktorom sa ani jedna strana nebude chcieť vzdať. Ale v momente, kedy som zobrala túto knihu do rúk, nevedela som sa odtrhnúť. Aj napriek tomu, že dej knihy bol tvorený poviedkami, dokázali na seba nadväzovať. Možno nie úplne harmonicky a ľahko, ale nič mi nebránilo v čítaní pokračovať. Ba naopak. Poviedky som brala ako ucelené časti. Každú poviedku som si vedela vychutnať. Mala určité napätie, ktoré ma nútilo prevracať jednu stránku za druhou a hltať slovíčka. Niekedy som si priala, aby som vedela čítať rýchlejšie, inokedy pomalšie, aby som sa s knihou nemusela rozlúčiť. Prišlo aj na momenty, kedy som chcela vstúpiť do knihy, prežívať tie dobrodružstvá s nimi. Vyskúšať si skafander a skákať z jednej časovej línie do druhej. Povedzme si pravdu, kto si aspoň raz za život neprial skákať v čase? Pozrieť sa do minulosti na rôzne krásne miesta. Alebo prostredníctvom skoku do minulosti zažiť nejaké zaujímavé udalosti. Štýl písania mi prišiel sympatický. Bolo jednoduché sa do textu začítať. Bolo cítiť, že autor sa v žánri pohybuje ako ryba vo vode. Páčili sa mi technologické prvky, ktoré knihe nemohli chýbať. Rovnako aj výber časových udalostí, čo predstavovalo skoky časonautov. Hneď prvá poviedka, ktorá otvárala príbeh Časonautov, sa u mňa zaradila medzi najobľúbenejšie. V poviedke sa prvýkrát stretávame s hlavným hrdinom príbehu, ktorého meno nám nie je doposiaľ známe, pri nemilej udalosti. Hirošima zmenila životy mnohých ľudí, ale taktiež zasiahla aj časonautov. Neznámy sa prvýkrát stretáva s kadetkou Ayumi. Ich spoločné dobrodružstvá sa mohli začať! V prvom rade chcem povedať, že vykreslenie postáv sa mi veľmi páčilo. Hlavná mužská postava (naozaj mi vadí, že nepoznám jeho meno!) mi bola od začiatku sympatická. Vykreslenie priateľstva a následne romantickej linky medzi ním a Ayumi mi prišlo jednoduché a plynulé. V tomto prípade mi romantika neprekážala (keďže pri niektorých iných knihách jej plytké vyobrazenie nedokážem predýchavať). Ich vzťah sa budoval postupne, v mojich očiach sa medzi nimi nachádzala správna dynamika a nič nebolo uponáhľané. V knihe máme možnosť nahliadnuť do života aj iných časonautov. Spoznať ich ale nebolo pre mňa dostačujúce a pevne verím, že príde ešte ich čas a budem mať možnosť prežívať s nimi jedno dobrodružstvo za druhým. Ako sa stránky v knihe míňali, uvedomovala som si, že sa nechcem dostať z vytvoreného sveta von. Najradšej by som si knihu opäť zobrala do ruky a vnorila sa do kože časonautov. Musím podotknúť, že som počas čítania tejto knihy našla aj jedno negatívum. Bola by som rada, ak by kniha bola rozsiahlejšia a ja som mala možnosť nachádzať sa v životoch časonautov o trocha dlhšie. Taktiež moje srdce prahne po ďalších časonautoch, ich skokoch, dejových líniách, zážitkoch. Potrebujem vedieť o nich viac, chcem sa k nim priblížiť. A z toho dôvodu dúfam, že časonauti ešte dostanú hlavné slovo! Určite si pozrite aj viac vecí: Recenzia na Časonautov od Bašky Recenzia na Časonautov od jemiplano Rozhovor s autorom, ktorého vyspovedala Baška Rozhovor s Radom Kozákom, kde autora Rado vypitval v podcaste Pitevňa.
Bazár démonov
Petrakis je zamestnanec farmaceutickej firmy žijúci v malom meste v strednej Európe. Jeho život vyzerá idylicky až do momentu, kedy sa mu začnú v byte zjavovať mytologické bytosti. Táto skutočnosť, spolu so zúriacim vírusom v uliciach, mu začína výrazne narúšať psychické zdravie. Napriek počiatočnému skepticizmu pochopí, že prapodivné bytosti sú reálne a on musí využiť všetok svoj um, aby ich opakované návštevy prežil. Jeho jedinou nádejou je vyslanec Najvyššieho, ktorý má v našom svete uchovávať rovnováhu. To mu ale značne komplikuje Kráľ v žltom. Ten ako prevádzkovateľ Bazáru démonov za sebou umne zametá stopy a privádza na svet stále viac nechceného chaosu. Stihne vyslanec zachrániť aspoň niekoho? V prvom rade musím povedať, že v momente, kedy som videla zaradenie tejto knihy do hororu, začala som sa tešiť. Bola som zvedavá, či dokáže autor prepojiť fantasy s hororom, alebo to bude len nálepka na knihe. Ale to všetko sa dozvieme postupne. (recenzia môže obsahovať udalosti z deja) Dej knihy: Musím uznať, že sa mi páčilo, že bolo zvolené Slovensko. Neviem si pomôcť, ale poslednú dobu mám naozaj dobrý pocit pri čítaní kníh, kedy sa autor rozhodne dej zasadiť do slovenskeho alebo českého prostredia. Už len týmto počinom si u mňa kniha svojím spôsobom dokázala šplhnúť. Aj napriek tomu, že kniha má niečo cez 200 strán, začiatok bol tvorený štyrmi prológmi. Na jednej strane by sa dalo povedať, že to bolo zaujímavé rozhodnutie, ale v mojom prípade to bolo len naťahovanie strán. Dej knihy mal pomalší začiatok. Prvých sto strán som si hovorila, kde sa nachádzajú tie hororové prvky, ktoré boli knihe sľubované. Ale potom sa to rozbehlo a ja som nevedela pustiť knihu z ruky, pretože som chcela vedieť, ako veci dopadnú. Musím povedať, že druhá polovica knihy a celkovo druhá polovica deja sa mi páčila oveľa viac ako tá prvá. Keď na scénu prišli démoni, na tvári sa mi objavil úsmev. Okamihy s nimi sa mi natoľko páčili, že som si medzi nimi našla aj obľúbenca. Ich moc bola rafinovane opísaná. V knihe sa mi páčilo vyváženie prvokov fantasy a napokon som sa dočkala aj mierne strašidelných okamihov. Dej knihy sa odohráva v niekoľkých líniách, ktoré na seba nadväzujú. Aj napriek tomu, že kniha sa spočiatku zdala ako pomaly rozbiehajúca, dokázala ma dejom zaujať natoľko, že budem netrpezlivo čakať na nasledujúcu časť. Druhá polovica deja bola natoľko rozbehnutá, že sa odohrávala jedna udalosť za druhou a nechávala čitateľa v napätí. Jedno telo padalo za druhým a ja som sa dočkala vecí, na ktoré som čakala. Najviac ma ale bavilo strhávanie z kože alebo uväznenie do fotografií. Vôbec by som sa nebála zájsť pri krvilačných veciach viac do detailov, deju by to neuškodilo. Ba naopak! Ale to už môže byť názor každého čitateľa. Niekomu sa to páči viac detailné, popisujúce, realistickejšie. Inému čitateľovi sa páči len načrtnutie, kde začne pracovať predstavivosť. Ja som presne ten typ čitateľa, ktorý by prevracal jednu stránku za druhou a netrpezlivo by hĺtal písmenko po písmenku, ak by sa týmto veciam pridala väčšia pozornosť. Postavy: Linda. Dievča, ktoré sa vôbec nesprávalo na svoj vek. Už od prvého momentu mi dokázala spôsobiť vrásky na tvári a ja som dúfala, že scénu opustí čím skôr. Stáva sa to pomerne často, že čitateľ si medzi postavami nájde jedného alebo viacerých obetných baránkov, pri ktorých dúfa v bolestivú a zdĺhavú smrť. V hlave sa mi tvorilo toľko nápadov, pri ktorých by som sa jej vedela zbaviť, že som sa dostávala do fázy, kedy mi to robilo nesmiernu radosť. A musím povedať a možno aj prezradiť, že s jej životom som bola napokon spokojná! Ako som spomínala vyššie, jeden z démonov si ku mne našiel cestu. Je niekedy vtipné, ako si čitateľ nájde cestu k záporákovi a aj napriek tomu, že drží druhej strane palce, jeho život sleduje so zatajeným dychom. Aj v tomto prípade som nebola výnimka. Jeho charakter, správanie, rozprávanie, dialógy boli pre mňa natoľko pútavé a zaujímavé, že by som bola schopná prečítať si nejakú novelu, ktorá by bola venovaná len jeho životu. Možno minulosti, jeho vzniku, zážitkom a podobne. Moje srdce prahne po tejto udalosti! A ak je toto prvý diel série, tak očakávam, že v ďalších častiach bude jeho prítomnosť. Hlavná postava príbehu, Sarantos si postupne ku mne nachádzal cestu. Na začiatku som mu nevedela prísť takpovediac na chuť, ale postupne, keď sa mu život začal rúcať pred očami, sa začal otvárať aj jeho charakter. Idylický život, v ktorom mu nič nechýbalo, kedy mal všetko po čom túžil už od detstva, sa začal meniť v okamihu, kedy do bytu zavítali nevítaní hostia. Bolo pre mňa zaujímavé vidieť v ňom strach, obavy, úzkosť. Momenty, kedy si musel prejsť osobným peklom. A ako by som mohla zabudnúť na Kitsune! Jej vykreslenie, správanie a následne aj ukážka, ako sa dostáva do tela nového “hostiteľa”, ak to tak môžem nazvať, boli pre mňa len čerešničkou na torte. Pár slov na záver: Rada by som poďakovala autorovi za poskytnutie knihy na recenziu. Som rada, že sa mi kniha dostala do rúk a netrpezlivo očakávam druhú časť! Dúfam, že sa jej dočkáme čoskoro.
Votrelci v našich hlavách
Vyčisti si zuby! Ještě jednou! To je málo! Ty bakterie se množí každou vteřinu! Učitel Petr žije s obsedantně-kompulzivní poruchou, vetřelcem v jeho hlavě. Chvilková úleva je střídána nesnesitelnou úzkostí a frustrací. Trpí nejen Petr, ale i jeho okolí, které mnohdy netuší, co prožívá. Těm z vás, kteří tento hlas znáte, chci říct: Netrpíte sami. Někde na světě existuje minimálně jeden další člověk, který si také myje ruce pětkrát za sebou, který se také bojí Slunce, bakterií, kouře nebo třeba aspartamu. Dostala sa mi do rúk kniha vo forme ebooku, ktorá bola napísaná netradičným spôsobom. Keďže kniha sa venuje problematike obsesívno-kompulzívnej poruchy (ďalej už len OCD) a patrí medzi témy, ktoré sú môjmu srdcu blízke a o ktorých sa chcem dozvedieť čo najviac vecí, bola som rada za možnosť prečítať si práve túto knihu. Kniha má len necelých 80 strán a je písaná vo forme dialógov. Nebolo to niečo, čo by ma zastavilo. Ba naopak! bola som zvedavá, ako sa s tým autor popasuje a či bude vedieť vo mne prejaviť nejaké emócie. Kniha sa mi už od začiatku čítala veľmi ľahko. Dá sa hovoriť, že to je malá čerešnička na torte, ktorú čitateľ zvládne prečítať na jedno posedenie. Hlavná postava, učiteľ Peter, ktorý sa musel vyporiadavať s každodenným bojom s vnútorným hlasom vo svojej hlave, mi prirástol k srdcu. Bolo pre mňa zaujímavé čítať spoločný boj medzi ním a vnútorným votrelcom, ktorý mu dával chvíľku pre seba len v okamihu spánku, ako spoločne prežívajú krok za krokom. V knihe som mala možnosť nahliadnuť do obyčajných dní mladého učiteľa, ktorý sa musel so svojím votrelcom v hlave vysporiadávať pri každej bežnej príležitosti. Bolo zaujímavé vidieť dialógy, ktoré spoločne viedli pri umývaní zubov, príprave dokonale vyzerajúcich raňajok alebo pri ceste do školy. Niektoré pasáže boli pre mňa komické, dokázali ma rozosmiať. Ale na jednej strane si človek povie, že to je smutná vec, ak sa s podobnymi vecami musí človek zapodievať väčšinu času svojho dňa. Myslím si, že kniha dáva dobrý príklad, ako to vyzerá u človeka s OCD. Pre niekoho obyčajné kroky po ulici, pri ktorých sa ani nepozastaví nad tým, či sa na zemi nachádzajú čiary, kocky alebo trojuholníky, znamenajú pre človeka s OCD veľký boj. Musím povedať, že knihy, ktoré sa venujú problematike psychických ochorení, si u mňa získali čestné miesto. Prečo? Pretože je pre mňa nesmierne dôležité dozvedieť sa, ako ľudská myseľ dokáže pracovať. A práve tieto knihy ma často nútia k tomu, aby som si uvedomila jednu vec. Pri pohľade na človeka, ktorý stojí pred tebou, nikdy nevieš odhadnúť, čo sa nachádza v jeho hlave. Jediná vec, ktorú by som mohla knihe vytknúť, je pasáž s najlepšou kamarátkou Petra, ktorej sa prihodila napokon rovnaká vec. Na základe vlastného votrelca v hlave urobila veci, ktoré by v živote neurobila. Ale tento menší detail je len názor čitateľa. Myslím si, že Pár slov na záver: Rada by som poďakovala autorovi za možnosť prečítať si knihu v rámci spolupráce. Kniha ma zaujala v mnohých ohľadoch a rozhodne som rada, že som mala príležitosť do nej nahliadnúť.
Šťastlivec a jeho cesta vesmírom
Humorný príbeh jedného únosu mimozemšťanmi, ktorý sa napokon ukáže byť reťazou viac či menej šťastných náhod. V snahe ujsť prenasledovateľom je hrdina vláčený vesmírom UI, ktorý až príliš často plače, že nemá čo na seba, najme si bodyguarda, ktorý nechce zabíjať, a zvedie ho krásna mimozemšťanka, ktorá sa nesmie zaľúbiť. Vo svete obchodu so šťastím, ktoré možno jediným dotykom ukradnúť či darovať, je šťastie nad zlato a niekedy aj nad zdravý rozum. Z nevedomého pozemšťana sa postupne stáva vynaliezavý chytrák, čo z každej zložitej situácie vyviazne nielen vďaka svojmu šťastiu, ale najmä vďaka priateľom, ktorých si získal. Kniha Šťastlivec vyhrala prvé miest O poklad moravského sklepa 2011. Už v anotácii je sľubované humorné dielo a ja som bola zvedavá, či to bude pravda. Kniha si ma na moje počudovanie získala hneď prvou kapitolou a ja som bola presvedčená, že ma čaká nezabudnuteľný zážitok. Dej a vykreslenie prostredia Maxim Markus Alexandri je jedna z hlavných postáv, ktorú pred vlastnou svadbou unesú mimozemšťania. Pre niekoho by to bolo katastrofálne, no napokon sa to ukáže ako šťastný krok. Na mimozemskej lodi sa stretáva s UI menom Brill, s ktorým sa následne spriatelí. Do jeho života a cesty sa mu pripletie mnoho ľudí, mnoho nových tvárí rôznych rás a Maxim nachádza aj nové priateľstvá. Celý dej knihy sa odohráva vo vesmíre, kde Maxim so svojimi novými priateľmi cestujú z planéty na planétu a snažia sa zistiť informácie, ako by sa mohol dostať domov. Nemyslela som si, že sa do takej malej knihy zmestí toľko akcie. Musím povedať, že dobrodružstvo, ktorým si prechádzal Maxim na rozličných planétach, sa mi vrylo pod kožu a na konci bolo pre mňa naozaj ťažké rozlúčiť sa s týmto svetom. Ak by som sa mala zamerať na jednu planétu a na život, ktorý tam bol vykreslený, rozhodne by to bola planéta Delfax 1. Hoci pri tom štýle, kde sa takmer celý život odohráva pod hladinou vody, by som sa po pár minútach utopila. Ale určite by to boli najkrajšie minúty v živote! Vykreslenie postáv a cestovanie vesmírom sa mi páčilo. Možno scifi knihy nie sú presne to, k čomu inklinujem, ale aj napriek tomu sa mi to páčilo natoľko, že si ma svet získal od prvého okamihu. Páčilo sa mi vyobrazenie šťastia. Možno by niekto povedal, že na jedného človeka je toľko šťastia v živote až priveľa, ale tie okamihy, ktoré sa diali Maximovi, boli niekedy vykreslené ako ten najviac katastrofický scenár. A napokon každá vec dopadla najlepšie, ako len vedela. Postavy V prvom rade musím podotknúť, že hlavné postavy sa mi páčili natoľko, že by som bola ochotná za nimi vycestovať aj do vesmíru, ak by to bolo možné. Už ako bolo spomínané, prvé stretnutie Maxima bolo s UI menom Brill. Bolo pre mňa komické vidieť ich budovanie vzťahu. Jeho správanie, reagovanie na určité veci! Niekedy som mala pocit, že mu najviac záleží len na novom oblečení, ktoré by mohol dostať. Milovala som ho. Na scénu ale neskôr pribehol DeVian a moje srdce si vybralo favorita. Čo sa týka vykreslenia postáv, nenašla som tam žiadnu, ktorá by nemala hĺbku. V knihách sa mnohokrát stretávam s tým, že postavy si ku mne nenájdu cestu. Sú ploché, nezáživné, strojené a nič mi neponúknu. Ale v tejto knihe sa tak nestalo. Za krátky čas som mala možnosť vidieť budovanie silného priateľstva, spojenectva a možno to bude aj silné slovo, ale aj rodiny. Pretože jeden pre druhého vedeli obetovať život. Nimfa! Na tú by som nemohla zabudnúť. Žena, ktorá sa k Maximovi, ako inak, dostala náhodne s prihodeným šťastím. Dalo by sa hovoriť o tom, že mi niekedy liezla na nervy, ale nie tým otravným spôsobom. Čo sa týka Maxima a jeho milostného života, bola som nesmierne rada, že tie scény sa dotýkali len okrajovo a neboli v knihe popísané do úplných detailov. Mám pocit, že by z toho mohol byť len kameň úrazu. Aspoň z môjho hľadiska. Pár slov na záver Chcela by som sa veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu Hydra za možnosť prečítať si túto útlu knihu, ktorá so mnou cestovala sem a tam. Je prispôsobená k tomu, aby si ju človek hodil do tašky a niekde vycestoval. Už keď som knihu dostala v rámci spolupráce, bolo mi “sľúbené” humorné dielo. A budem sa možno opakovať, ale stalo sa tak! Kniha ma vedela v mnohých momentoch rozosmiať. Knihu som len so smutným pohľadom odkladala do poličky s pocitom, že by som si chcela prečítať viac. Hoci! Ten koniec! Na ten by som úplne zabudla. Veď ja potrebujem ďalšie vysvetlenia!
Dozorcovia – Každá lúpež so sebou nesie aj následky
Adam Matejík a Šimon Duban sa o tejto skutočnosti presvedčia nanajvýš osudovým spôsobom, keď vykradnutím predajne patriacej zvláštnemu starcovi odkryjú hrôzostrašné tajomstvo. Nepotrvá dlho a obaja zistia, že ich čin so sebou prináša tie najdesivejšie následky. Dokážu vykúpiť nielen seba, ale aj svoje milované osoby skôr, než ich stihne trest nemilosrdných dozorcov? Začiatok knihy nás zavedie do okamihu vlúpania. Dvaja muži sa rozhodli svoj život zmeniť a obohatiť sa o nejaké peniaze aj o predmety z obchodu šamana. V knihe sa mi páčilo, že dej sa odohrával z pohľadu oboch lupičov a dávnych priateľov Adama a Šimona. Neprekážalo mi, že sa pohľady striedali, ba naopak. K deju knihy mi to pasovalo oveľa viac, ako keby sa mala kniha odohrávať z pohľadu jedného človeka. Postavy Postavy v deji boli vykreslené jednoducho. Mali sme možnosť vidieť vzťah Adama so svojou rodinou a vzťah Šimona s priateľkou. Dej knihy sa pohyboval v rozpätí dvoch dní, takže nebol priestor k zapojeniu minulosti postáv. Na jednej strane sa mi to páčilo. Nevznikali hluché miesta, ktoré by boli vykreslené len minulosťou postáv. Ale na druhej strane musím podotknúť, že k postavám som si nevedela vybudovať dostatočne dobrý vzťah. Charaktery boli rozdielne. Či sa jedná o povahové črty alebo životný štýl. Adam, hlava rodiny, musel myslieť na blaho svojich najbližších. Paradoxom je, že k srdcu mi prirástla vedľajšia postava deja a presnejšie povedané, jednalo sa o jeho dcéru. Páčili sa mi okamihy v ktorých sa nachádzala aj jej odvaha, ktorú mnohokrát preukázala. Šimon bola postava, od ktorej som si sľubovala skutočne veľa! Nemôžem hovoriť o tom, že by ma sklamal, skôr musím podotknúť, že mi vadilo, ako sa rozprával so svojou priateľkou. Neviem si pomôcť, ale označovanie: miláčik, láska, zlatíčko, mojko… takmer pri každom jednom oslovení mi už zvieralo srdce a zatváralo oči. Ale to je len malý, prehliadnuteľný detail. Dej knihy Musím podotknúť, že sa mi páčilo, ako dej bol zasadený do slovenského prostredia. V knihe sa nestretneme s typickými menami, ako je Jack alebo Joe, a to sa mi nesmierne páčilo. Je to určite veľkým plus pre túto knihu. Dej knihy bol nabitý akciou. Naháňačky, vlúpačka, určité psychické rozpoloženia na základe ukradnutia vecí a nejaká tá naháňačka autom alebo strieľačka. Musím povedať, že sa mi to páčilo, ale! Len malé ale… niekedy sa mi zdalo, že tých hľadaní postáv a podobne bolo až priveľa. Stále tam niekto niekoho hľadal, prenasledoval, chcel dostať a podobne. Hoci stále je to lepšie, ako keby sa kniha mala nachádzať len v mŕtvom bode so suchými dialógmi. Ale aj to, že dej knihy bol zasadený do dvoch dní, si zobralo svoju menšiu daň. Ako som hore spomínala, nedostala som priestor k tomu, aby som si dostatočne obľúbila hlavné postavy. Mysteriózne prvky Dej knihy je založený aj na mysterióznych prvkoch, ktoré mi urobili radosť. Najradšej by som sa podelila o každý jeden detail, ktorý sa mi vnáral do pamäti, ale týmto spôsobom by som skazila zážitok každému čitateľovi, ktorému by sa kniha dostala do rúk. Môžem ale aspoň spomenúť, že kniha obsahuje kliatbu a rôzne bytosti, ktoré sú s ňou úzko späté. Môžem podotknúť, že na autorovom mieste by som sa rozhodne nebála tých prvkov využiť viac a určite vo väčšej miere. Pár slov na záver V prvom rade by som chcela veľmi pekne poďakovať autorovi za možnosť prečítať si jeho knihu vo forme spolupráce. Kniha sa mi páčila od prvého okamihu, kedy mi prišla domov. Páči sa mi obálka, ktorá hraje farbami, a musím podotknúť aj to, že väzba knihy je natoľko príjemná, že dokázala prežiť niekoľko ciest autom sem a tam a nevidno na nej ani len jednu malú chybičku. Prekvapila ma milá komunikácia s autorom, kedy nemal problém odpovedať na moje otázky a vypočuť si názor na svoje dielo. Musím podotknúť, že kniha je vydávaná vlastným nákladom. Na záver by som chcela povedať, že túto milú malú knižku, ktorá sa zmestí do každej tašky odporúčam. Bola to príjemná jazda, ktorú by som hodnotila 3,5/5 hviezdičiek.
Stepsister – Čo sa dialo po príbehu stratenej črievičky?
Isabelle by mala byť blažene šťastná – chystá sa vyhrať pekného princa. Ibaže Isabelle nie je to krásne dievča, ktoré stratilo sklenenú črievičku a ulovilo princovo srdce. Je to tá škaredá nevlastná sestra, ktorá si odrezala prsty na nohách, aby sa zmestila do Popoluškinej topánky… ktorá je teraz plná krvi. Keď princ zistí Isabellin podvod, s hanbou sa odvráti. Nie je to viac, ako si zaslúži: je to obyčajné dievča vo svete, ktorý si cení krásu; divoké dievča vo svete, ktorý chce, aby bola poddajná. Isabelle sa snažila zapadnúť. Aby splnila očakávania svojej matky. Byť ako jej nevlastná sestra. Chcela byť krásna, sladká. Jeden po druhom odrezávala kúsky seba, aby prežila svet, ktorý si neváži dievča, ako je ona. A to ju urobilo zlou, žiarlivou a prázdnou. Kým nedostane šancu zmeniť svoj osud a dokázať to, čo škaredé nevlastné sestry vždy vedeli: zlomiť dievča si vyžaduje viac než len trápenie. Príbeh Popolušky pozná takmer každý človek. Ale čo sa stalo s jednou nevlastnou sestrou? V momente, kedy som našla knihu, ktorá by sa venovala životu nevlastnej sestry Popolušky, musela som po nej siahnuť. Vôbec mi nevadilo, že knihu som našla v anglickom jazyku. Čítala sa rýchlo a s ľahkosťou. Na začiatku som bola prekvapená, že kniha obsahuje mnoho krátkych kapitol. Ak poviem krátkych, tak naozaj krátkych! Niekedy kapitola mala dve-tri strany. Len máloktorá prekračovala viac. Ale nič z toho mi nezobralo chuť čítať túto knihu ďalej. Ba naopak. Počas toho, ako som prechádzala kapitolu po kapitole, som si uvedomovala, že dĺžka kapitol je primeraná. Pretože do tejto knihy sa zmestilo tak mnoho zaujímavých vecí, že som niekedy žasla. Everyone said a girl with a strong will would come to a bad end. Everyone said a girl’s will must be bent to the wishes of those who know what’s best for her.Isabelle was young, only sixteen; she had not yet learned that Everyone is a fool. V prvom rade chcem povedať, že ma prekvapilo prevedenie postáv. Čakala som, alebo presnejšie dúfala som, že vykreslenie nevlastnej sestry bude rovnaké, ako to bolo v klasickom príbehu. A nesklamalo. Isabella bola dievča, ktoré bolo zatrpknuté, k svojmu okoliu odporné a všetko po čom túžila bolo vyrovnať sa Popoluške. Chcela rovnakú možnosť, ako dostala popoluška. Splniť si nejaké želanie za pomoci mágie. Ale to ani netušila, koľko nástrah ju bude čakať. Postupne som si Isabellu obľúbila. Bolo vidieť, že jej charakter sa od samého začiatku formuje každým jedným okamihom, ktorý jej bol naskytnutý v živote. V knihe nemohla chýbať ani matka. Pohľad na to, ako sa vysporiadáva so životom po hlavnom príbehu, kedy si princ zvolil Popolušku. Prišli o všetko. Meno, majetok, dom. Kniha mi dala možnosť uvedomiť si, že žiadna postava nebola zlá. Ba naopak. Aj napriek tomu, že sa správali v niektorých momentoch odporne, je vidieť, že v sebe niesli aj niečo viac. Napríklad taká macocha. Po celý ten čas v klasickom príbehu Popolušky bolo ukazované (teda aspoň z môjho pohľadu), že sa jedná o ženu, ktorá si váži len peniaze. Skutočnosť ale je taká, a na to poukazuje aj kniha, že macocha mala strach. Chcela svoje dve dievčatá vydať aj kvôli tomu, aby neostali bez strechy nad hlavou. Aby mali čo dať do úst a nemali sa zle. Celá kniha poukazuje na fakt, že sa v príbehu nenachádza žiadna záporná postava a jediným záporákom je len spoločnosť. A práve to bolo v knihe krásne ukázané! Možno niekoho zaujímalo, ako bude spoločnosť, mesto a celé kráľovstvo reagovať na podvod, ktorý sa stal. Odrezať si prsty na nohách len kvôli tomu, aby mohla získať srdce princa? A tá druhá? Odrezala si pätu, aby si zvýšila svoje šance. Spoločnosť na podobné veci nezabúda. Rovnako ani na ten fakt, že sa celá rodina k Popoluške nesprávala ukážkovo. Ako už istotne všetci vieme, rodina sa k Popoluške správala, ako keby bola len slúžkou. Možno ani nie to. Boli okamihy, kedy bolo krásne znázornené, ako sa ľudia začali k sestrám a k macoche správať. Dokonca aj osud macochy, ktorá sa v hlavnej dejovej línie v Popoluške tvárila ako hrdá postava, sa krásnym spôsobom ukázal. S touto časťou som bola spokojná. Kniha sa nezaoberá len príbehom nevlastnej sestry Popolušky. Poukazuje aj na časovú líniu medzi “Osudom” a “Šancou”. Kedy je ukázané, že každá bytosť na svete má vytvorenú mapu osudu. Môžu sa diať veci, kedy sa cesty osudu zmenia a konečná línia sa upravuje, ale napokon aj tak každého človeka čaká rovnaký koniec, smrť. Záleží už len na okolnostiach, kedy k tomu dôjde. Táto časová línia poukazuje na hru šance a osudu. Kedy sa Šanca vyobrazená ako muž pokúsi osudu, ktorý je vyobrazený ako tzv. sudičky, dokázať, že aj nevlastná sestra Popolušky môže zmeniť svoj osudný príbeh. Na prvý pohľad zvláštne, ale príjemné okorenenie. Obaja sa snažili vpliesť do života Isabelle. Na záver pár slov: Spočiatku som od knihy mnoho nečakala. Klasický príbeh popolušky je natoľko silný, že som nevedela, či sa niečo k nemu priblíži alebo nie. Ale! Presne tak, nachádza sa tam to ale, táto kniha bola zaujímavým dielom. Kniha ma milo prekvapila a som zvedavá na ďalšie diela z pera autorky.
Sour Candy
Phil Pendleton a jeho syn Adam sú na prvý pohľad len obyčajným otcom a synom, ktorí sa nelíšia od ostatných. Chodia spolu na prechádzky do parku, navštevujú okresné veľtrhy, múzeá a zoologické záhrady a jedia spolu s výhľadom na jazero. Niekto by mohol povedať, že otec je až príliš ústretový vzhľadom na nedostatok disciplíny, keď dieťa na verejnosti stráca nervy. Niekto by mohol povedať, že svojho syna rozmaznáva tým, že mu dovolí, aby si sám určil čas na spanie a zjedol sladkosti, kedykoľvek chce. Niekto by mohol povedať, že takáto zhovievavosť si začína vyberať daň aj na otcovi vzhľadom na to, ako sa jeho zdravotný stav zhoršil. Nikto nevie, že Phil je väzňom a že ešte pred pár týždňami a náhodným stretnutím v obchode s potravinami to dieťa ešte nikdy v živote nevidel. Kniha Sour Candy patrí do kategórie psychologický horor, kedy nám kniha rozpráva príbeh o mužovi s menom Adam, ktorý si prechádza živou nočnou morou. Po autonehode Philovi do života prichádza chlapec, ktorého mal možnosť vidieť predtým len raz v živote. Všetko nasvedčuje tomu, že malý chlapec je jeho synom. Opäť som sa rozhodla pustiť do knihy, kde hlavnú postavu stvárňuje nejaké dieťa. Neviem prečo, ale tie príbehy majú niečo do seba. Poslednú domu ak v knihe nájdem nejakého starca alebo dieťa, vyčarí sa mi na tvári úsmev. A rovnako to bolo aj v tomto prípade. Bolo zaujímavé sledovať, ako hlavná postava Phil prichádza pomaly o rozum. Zdalo sa, ako keby celý svet bol otočený hore nohami a on nevedel, kde sa nachádza pravda. Je jedno čo urobil, ako dlho nad vecami premýšľal, aj tak sa Phil nachádzal jeden krok pozadu od vyriešenia celej tejto záhady. Život a fyzické zdravie sa mu len zhoršovalo a bolo zaujímavé čítať jeho psychickú stránku. Kedy postava podľa môjho názoru bola výborne vykreslená. Na začiatku knihy som bola na pochybách, či náhodou Adam nie je jeho syn a dej sa uberie iným smerom. Stopy, ktoré boli na Phila nastražené, sa nachádzali v takej kompozícií, kedy môj mozog začal vytvárať vlastné konšpiračné teórie. Po prečítaní tejto knihy mám obavy počuť krik dieťaťa v obchode. Radšej sa mu vyhnem očným kontaktom a zvolím si iný smer cesty. Rovnako sa od dnešného dňa nebudem môcť pozerať na cukríky! Deti v knihách vedia navodiť tú správnu atmosféru, začala som to milovať. Kniha mala len 84 strán a mne to stačilo k tomu, aby som si príbeh užila. Nebolo tam podľa môjho názoru žiadne hluché miesto. Kedže sa jedná o dielo, ktoré má tak povediac málo strán, dej nemal ani príležitosť k tomu, aby sa vliekol. Od samotného začiatku bolo nastavené tempo, ktoré sa len stupňovalo. Štýl autora ma natoľko nadchol, že v blízkej budúcnosti budem chcieť siahnuť po ďalších knihách. Čítanie tejto knihy som si určite užila a verím, že sa mi do rúk podarí dostať ešte mnoho podobných diel. Za mňa sa jedná o vydarený príbeh.
Little girls – nočná mora z minulosti
Keď bola Laurie malé dievča, mala zakázané vstúpiť do miestnosti na vrchole schodiska. Bolo to jedno z mnohých pravidiel, ktoré stanovil jej chladný, vzdialený otec. Teraz, v poslednom akte zúfalstva, jej otec vyhnal svojich démonov. Ale keď sa Laurie vráti, aby si nárokovala majetok so svojím manželom a desaťročnou dcérou, je to, ako keby minulosť odmietla zomrieť. Cíti, že číha v rozbitých lištách, vidí, ako hľadí z prázdneho rámu obrazu, počuje, ako sa smeje v plesnivom skleníku hlboko v lese… Laurie si najskôr myslí, že si niečo vymýšľa. Keď však stretne novú kamarátku svojej dcéry, Abigail, nemôže si nevšimnúť jej neskutočnú podobnosť s iným malým dievčatkom, ktoré bývalo vedľa. Kto zomrel vedľa. S každým ďalším dňom je Lauriin nepokoj silnejší a jej myšlienky znepokojujúcejšie. Rovnako ako jej otec, pomaly stráca rozum? Alebo sa s tými sladkými dievčatkami deje niečo skutočne neopísateľné? (Recenzia môže obsahovať nejaké informácie z deja) Lauriein otec zomrel. Laura sa vracia do starého domu, kde vyrastala, so svojím manželom a desaťročnou dcérou. Vracia sa do domu, z ktorého by najradšej odišla. A tu sa začína ten správny príbeh. Myslela som si, že som opätovne narazila na knihu, kde sa bude dej odohrávať len niekde v dome, kde nič nebude hlavnej hrdinke dávať zmysel a dom sa stane jej nočnou morou. Bolo pre mňa milým prekvapením fakt, že to nebolo všetko. Po tom, ako Laurie mala možnosť stretnúť novú kamarátku svojej dcéry, videla v nej niekoho viac. Poslednú dobu sa stretávam s dielami, kde hlavnú úlohu hrajú deti. Či už živé alebo nie, ktoré sa na živé osoby len hrajú. A páči sa mi to! Aj v tomto prípade moje srdiečko bolo potešené a čakal ma zaujímavý príbeh. Počas deja sme mali možnosť nahliadnúť do minulosti Laurie, ale aj do okamihov pred smrťou jej otca. Demencia mu zatienila mozog ale určite nie všetky zmysly. Videl a počul v dome veci, ktoré zapríčinili to, že spáchal samovraždu. Miesto, kde zakazoval chodiť svojej dcére, sa stalo miestom, ktoré ho prinútilo skočiť zo strechy domu. Dej knihy sa spočiatku niesol pomalým tempom. Už už som si myslela, že kniha nebude mať v mojom prípade nejaké vysoké hodnotenia, ale napokon sa to zmenilo. A to som nesmierne rada. Nešlo len o to, že dievča, ktoré sa podobalo dievčaťu z minulosti, sa začalo objavovať vo zvláštnych okamihoch a vyvolávalo pocit neistoty. Páčil sa mi ten fakt, že autor sa rozhodol poukázať na stránku hlavnej postavy a spomenul aj okamihy z minulosti, ktoré si zažila s dávnou kamarátkou. Priateľstvo, ktoré bolo z jednej strany využívané, strach, ktorý pociťovala ako dieťa voči svojej kamarátke. Nehovoriac o starom skleníku v lese, ktorý bol spúšťačom jej spomienok. „Vôňa vychádzajúca zo stavby bola dostatočne silná na to, aby prekonala čuch; bolo to, ako keby všetkých jej päť zmyslov bolo schopných brutálne zničiť strašným zápachom. Hnijúca vegetácia“. Páčilo sa mi, že Laurie nevedela, či prichádza o rozum, alebo sa veci okolo nej skutočne dejú. Na jednej strane sa v jej živote a okolí objavila nová nočná mora v podobe malého dievčaťa a druhá vec bola dom, ktorý žil taktiež svoj vlastný život. Zdalo sa jej, že prichádza o rozum rovnakým spôsobom ako jej otec. Najradšej by si zbalila všetky svoje veci a odišla, no manžel a malá dcéra ju presvedčili, aby ešte nejaký čas ostali. Ako som spomínala, začiatok rozbehu príbehu bol pomalší. Minimálne prvá polovica knihy sa mi zdala ako pomalý začiatok a ja som nevedela, či sa nejaká akcia dostaví alebo nie. Druhá polovica knihy bola ako šialená jazda na bicykli dole kopcom, pričom sú brzdy pokazené. Možno by stálo za menšiu pozornosť spomenúť aj ten fakt, že dej knihy je smerovaný predovšetkým na psychiku hlavnej hrdinky ako na činy nejakých postáv. Možno mi v tejto knihe chýbalo trocha viac akcie, kedy by som si vedela predstaviť nejaké hrôzostrašné veci. Neberiem to ako veľké negatívum pre knihu. To určite nie. Bolo zaujímavé sledovať budovanie zúfalstva u postavy, ktorá prichádzala o rozum. Nejaké tie akčné scénky sa tam nachádzali, no nebolo nič, pri čom by som si povedala, že mi to spôsobilo mrazivé zimomriavky na pokožke. Ak hľadáš nejaký krvák, tu toho nenájdeš mnoho. Ale! Ak hľadáš knihu v ktorej sa nachádzajú paranormálne veci, toto môže byť kniha určená pre teba.