Barbarská orkyňa Viv je už unavená dlhými rokmi neustálych bojov a vandrovania. Naposledy teda zasekne meč do lebky nepriateľa a vydá sa v ústrety novému osudu. Zabudnutá legenda, istý bájny artefakt a dávka nádeje ju zavedú do ulíc mesta Thune, kde si chce otvoriť prvú kaviareň, hoci tu o káve doteraz nikto nepočul. Jej sny o novom živote, v ktorom bude namiesto smrteľných rán rozdávať šálky s lahodným nápojom, sú však značne neisté. Viv sa musí vysporiadať s radom prekážok ako zo strany svojich starých známych, tak aj nekalých živlov samotného mesta. Aby uskutočnila svoje plány a vybudovala podnik, ktorý sa v meste udrží, musí si Viv získať nových priateľov a naučiť sa riešiť problémy inak ako mečom. Knihu som mala možnosť prečítať v spoločnom čítaní s Baškou. Vyberala som ju z toho dôvodu, že som potrebovala oddychovku, ktorá by mala jednoduchý a ľahko napísaný dej. Niekedy sa žiada do rúk zobrať knihu, nad ktorou nemusím premýšľať. Prečítať ju počas jedného alebo dvoch večerov a následne ju odložiť. Možno táto kniha nebude patriť k tým, po ktorých opakovane siahnem, ale splnila všetko, čo som pre ňu vyžadovala. Príbeh začína, keď sa hlavná postava, orkyňa s menom Viv, zmocní čarovného predmetu, ktorý má priniesť šťastie. Ukončuje doterajší život, ktorý bol plný násilia, zbraní, bitiek, a vydáva sa hľadať miesto, kde by si mohla vybudovať kaviareň. Práve tá sa stáva jej srdcovou záležitosťou. Viv sa nachdáza v meste Thune, v ktorom obyvatelia pojem “káva” ani len nepoznajú. Za pomoci nových priateľov sa púšťa do premeny svojho života od základov. Násilie vymieňa za rozvoniavajúcu kávu a chutné pečivo. Počas deja môžeme sledovať prerábanie starého priestoru na modernú kaviareň. Ako som už vyššie spomínala, hľadala som knihu s jednoduchým dejom. Čo sa týka romantickej linky, ktorá sa v knihe nachádzala, páčilo sa mi, že bola len okrajovým prikrášlením. Nejedná sa o knihu, ktorá by bola od základu vybudovaná na romantike, na nikdy nehynúcej láske alebo podobne. Zoznamovanie dvoch hlavných hrdiniek bolo plynuté, nebolo uponáhľané a naozaj milé. Hlavná postava Viv bola podľa môjho názoru veľmi zaujímavo opísaná. Aj napriek tomu, že sa jednalo o orkyňu, nebola vykreslená ako násilná, hrubá sila, ale naopak. Bolo ukázané, že je láskavá k svojim priateľom, zraniteľná a chce, aby všetko fungovalo. Čo sa týka postáv, musím povedať, že moju pozornosť si získal Krisák. Aj keď takmer nič neprehovoril, jeho charakter ma bavil zo všetkých najviac. Predstava hovoriaceho potkana, ktorý je dokonalým pekárom, ma vždy rozosmiala. Nevadilo by mi, ak by autor napísal knihu s ním ako s hlavnou postavou. Viem, že by som po nej okamžite siahla! V knihe mi možno trochu zaškrípalo zubami, keď sa všetko dialo plynulo, hladko, takmer bez jediného problému. Zdalo by sa, ako keby vybudovanie kaviarne v meste, kde ľudia ani kávu nepoznajú, je tá najjednoduchšia vec, aká sa dá urobiť. Chýbalo mi trochu viac komplikácií, ktoré sa môžu stať pri otvorení nového podniku. Hlavne v prípade, ak sa rozhodne otvoriť podnik niekto, kto s podobnými vecami nemá žiadne skúsenosti. Ale zjavne bolo zámerom autora napísať knihu, ktorá v sebe nenesie takmer žiadne komplikácie. Pár slov na záver Ak hľadáte niečo oddychové, pri čom nemusíte namáhať mozgové bunky, kniha by sa vám mohla páčiť. Ľahké fantasy, jednoduchý dej, jednoduché postavy, príjemný štýl autora. Recenziu od Bašky si môžete prečítať tu.
Escape! – tajomstvá vždy vyplávajú na povrch
Cheryl sa čoskoro dozvie, že ľudia, s ktorými pracuje, majú tajomstvo. Také, pre ktoré sú ochotní zabiť. Cheryl je nové dievča v práci, a preto má pocit, že nemá na výber, keď je požiadaná, aby išla na „firemný výlet“. Ona a jej šiesti kolegovia budú zamknutí v miestnosti, kde im pomôžu len ich dôvtipy. Ak utečú včas, budú odmenení. Zlyhanie nesie svoje následky, ktoré môžu byť smrteľné. Knihy s podobnou tématikou sa postupom času stávajú mojou srdcovou záležitosťou. Aj napriek tomu, že sa nejedná o druh kníh, ktoré by ma vedeli prekvapiť ich nápaditosťou, čo sa týka hlavnej dejovej línie a uberaním sa príbehu, zaujímajú ma iné veci. Všetci vieme, že v podobných knihách budú umierať ľudia. Jeden za druhým, kým neostane len malá hŕstka alebo dokonca len jeden človek. Ale práve v týchto knihách ma zaujíma, ako sa autor vie vyhrať s predstavivosťou, ako zobrazí postavy, aké nástrahy ich budú čakať alebo dokonca to, ako veľmi budú trpieť. Dúfať v šťastný koniec? Pri čítaní týchto kníh to v mojom prípade nehrozí. Čitateľ vie, že postavy budú zomierať. Ale je len na autorovi, ako to dokáže poňať. Skupinka zamestnancov, ku ktorým sa na poslednú chvíľu pripojila aj Cheryl, dostala ponuku na od doposiaľ neznámej firmy na to, aby využili ich priestory. Escape room. Pri myšlienke, že ich šéfovi neprišlo ani len trochu zvláštne, že firma mu podsunula aj zoznam “hostí”, som nevedela, či je postava Happyho tak jednoduchého zmýšľania, alebo sa autor knihy rozhodol do príbehu zasadiť až príliš jasné indície. Tím dostáva jasné pokyny. Všetky svoje osobné veci, mobily a peňaženky musí nechať na mieste a nasledovať prvé pokyny. Escape room bola tvorená kontajnermi. Mali deväťdesiat minúť na to, aby sa za pomoci správneho riešenia dostali na slobodu. Hra sa mohla začať. Postupne skupinka prichádzala na to, že každá miestnosť je venovaná odhaleniu jedného z hriechov, ktorého sa dopustili. Niekto okrádal firmu, niekto podvádzal a niekto bol vrahom. Bolo dôležité, aby sa vinná osoba priznala medzi svojimi kolegami. A ak sa to nestalo a snažila sa nejaká postava oklamať pravidlá, tak prichádzal čas trestov a smrti. Čo sa týkalo postáv, nevytvorila som si k nim žiaden vzťah. Možno ak by sa ma niekto spýtal odstupom času, aby som povedala ich charakterové znaky, nevedela by som si spomenúť ani na mená. Ale v tomto príbehu a v tomto námete deja mi neprišlo až také dôležité ísť do hĺbky postáv. Aj keď samozrejme postupne vychádzalo na povrch, že každá z postáv má nejaké tajomstvo. Aj napriek tomu, že Cheryl bola hlavná postava, ktorá tam nemala čo robiť a stávala sa takzvaným pozorovateľom odhalenia pravdy, nedá sa povedať, že by som si k nej našla nejaký bližší vzťah. Čo sa týka spracovania, kniha sa mi páčila. Na začiatok by som chcela upriamiť pozornosť na obálku, ktorá ma donútila siahnuť po knihe a prečítať si ju. Následne sa mi páčil jednoduchý štýl autora, kedy mi nerobilo problém čítať v angličtine. Kniha mala jednoduché spracovanie, žiadne komplikované vety, žiadne komplikované myšlienky. Ale čo knihe musím vytknúť bola absencia rochu viac toho pravého, surového trýznenia postáv. Vedela by som si predstaviť mnoho spôsobov, ako by autor okorenil príbeh. Zdá sa, že sa viac sústredil na odhalenie hlavného zločinu, pre ktorý bola skupinka ľudí pozvaná na teambulding do Escape room, ako na ich postupné likvidovanie. Kniha v tomto ohľade u mňa stratila poriadný kus potenciálu. Pár slov na záver Aj napriek tomu, že kniha mala svoje nedostatky, kedy som očakávala trocha viac napätia, krvi, kriku, trýznenia postáv, čítanie som si užila a v mojom prípade spadá skôr do oddychového čítania.
You Only Get One Shot – napíš príbeh, ktorý rozhodne o tvojom osude
Čo by ste urobili, keby vás niekto požadoval, aby ste napísali najlepší príbeh svojho života, aby vás mohli posudzovať online? Závisí na tom váš život. Štyria známi autori dostanú e-mail s informáciou, že sú zodpovední za samovraždu. Ich antagonista dáva jasne najavo, že sa chce pomstiť a oni nemajú inú možnosť. Ich úlohou je uverejniť na internete najlepší príbeh, aký si dokážu predstaviť a čakať na rozsudok. Každý spisovateľ, plný viny, úzkosti a dokonca aj niekoľkých vražedných sklonov, spriada svoj príbeh a dúfa v to najlepšie. Bude to súťaž ich životov. Koho príbeh vyhrá? Prežije niekto? Šikovná, krátka novela, ktorá v sebe ukrýva štyri poviedky. Spôsob, akým boli príbehy prepojené sa mi od začiatku páčil. Štyria autori hororových príbehov dostávajú znepokojivý email v ktorom sú pravidlá jasne stanovené. Môžu svojim písaním za niekoho smrť? Akú poviedku si vyberú, ktorá má rozhodnúť o ich osude? Musia napísať svoje najlepšie dielo, zverejniť ho a čakať na ďalšie pokyny. Na začiatku spoznávame Fionu. Jej poviedka nesmie názov The Wrong Girl. Únos mladého dievčaťa mal byť jednoduchý. No únoscovia nepočítali s tým, čo sa v nej schováva. Rodičia dievčaťa sú pripravení ju nájsť a pomstiť sa. jednoduchá poviedka, ktorá mala zaujímavé finále bola pre mňa dobre zvoleným začiatkom. Spočiatku som sa obávala, či sa budem vedieť začítať do príbehu krátkeho rozsahu. Predsa len pre porovnanie. Kniha má 132 strán. V knihe sa nachádzajú štyri poviedky, nejaký úvod do deja, predstavenie postáv a samotné zakončenie knihy. Tým pádom každá z poviedok mala rozsah len niekoľko strán. No aj napriek tomu si myslím, že autorom sa podarilo vytvoriť atmosféru a čítanie prvej poviedky ma bavilo. Druhá autorka, ktorá bola predstavená sa volala Diane. Mala šťastie, že svoj príbeh mala takmer hotový ešte pred samotnou výzvou. Poviedka nesmie názov Rezerection. Poviedka opisuje príbeh vojaka, ktorý dostal jasné rozkazy. Čo sa týka samotnej poviedky, prezrádzať dej by bolo pre mňa až hriechom, keďže by to vzalo predstavu čitateľovi. Ale musím povedať, že Diane ako postava a taktiež aj jej príbeh bol pre mňa o niečo menej zaujímavý, ako prvá poviedka. Ako tretia postava sa predstaví Drexl. Pri ňom musím len vyzdvihnúť výborné spracovanie, čo sa týka postavy. Je to presne ten typ postavy, ktorý vám bude liezť na nervy, ktorého nebudete mať v láske ale aj tak sa dostane pod kožu. Pri prečítaní emailu s ním neotrasie, neprejaví žiadne emócie. Dokonca som si myslela, že bude jeden z tých, kto sa na neho vykašle a bude si žiť svoj otravný, namyslený a egoistický život ďalej. Ale napokon aj on sa predviedol v poviedke, ktorá nesie názov Feral. Poviedka bola odzrkadlením jeho charakteru. Namyslený, egoistický muž, ktorý žije z peňazí vlastného otca. Má v pláne zistiť, ako žijú deti, ktoré vychovávajú divokí vlci. Nebolo pre mňa prekvapením, akým smerom sa ubrala poviedka. Ale musím povedať, že bola iná, ako tie predchádzajúce a páčila sa mi. Možno je to spojené s tým, že sa mi páčia zkazené postavy, bez chrbtovej kosti, ako bol Drexl. Simon je posledný zo zmieňovaných autorov. Na prvý pohľad milý chlapík, ktorý má problémy s financiami. Jeho poviedka nesie názov Summoned. je ťažké opísať poviedku bez toho, aby som neprezradila nejakú dôležitú časť. Ale môžem aspoň zmieniť, že sa v nej nachádza aj náznak brutality a to sa mi páčilo. Samotný koniec knihy, kde sa ocitnú všetci štyria autori tvárou v tvár svojmu nepriateľovi sa mi taktiež páčil. Možno to nebolo nič nepredvídateľné. Predsa len na začiatku bolo už niekoľkokrát spomínané, že pôjde o hru na život a na smrť. Jeden víťaz a štyria porazení. Ich postupné “vyraďovanie” bolo možno miestami urýchlené ale kniha si stále držala svoje tempo. Koniec príbehu, kde sa objavil už len antagonista s poslednými slovami bolo pre mňa príjemné ukončenie celej novely. Pár slov na záver Kniha sama o sebe sa mi páčila. Jednoducho napísaná v spolupráci dvoch autorov. Zaujímavé poňatie novely, kde sa objavili aj štyri krátke príbehy, ktoré dokonalo zapasovali do hlavného príbehu. Kniha sa čítala ľahko. Mala svoje tempo, atmosféru. Možno táto kniha nepatrí k tým, ktoré by mi vyrazili dych a ja by som mala nutkanie si ju prečítať o niekoľko mesiacov opäť, no bolo to príjemné čítanie. Určite sa porozhliadnem po ďalšej tvorbe od autorov a vám odporúčam prečítať si túto knihu.
Mŕtve ženy – štyri prípady, ktoré sa dostanú pod kožu
Sandra. Melissa. Jayne. Michelle. Alebo aspoň ich časť. A mená pribúdajú. Detektív Hank Giorgio rieši štyri prípady, ktoré spája jeden faktor – na začiatku bola mŕtva žena. Jeho zbesilému tempu vyšetrovania a jedinečným deduktívnym schopnostiam možno nestačia jeho kolegovia, ale bude to dosť na to, aby zabránil ďalším obetiam? Siahla som po druhej knihe od autora a dúfala, že látka bude nasadená rovnako vysoko. Prvá kniha, ktorá nesie názov Nikdy se nepřestala usmívat, vo mne zanechala príjemné pocity. A po prečítaní tejto knihy? bola som nadšená! Kniha je rozdelená na štyri časti. Štyri príbehy, ktoré by sme mohli chápať ako samotné poviedky alebo kapitoly. Spočiatku som sa bála, či sa budem vedieť dostatočne vžiť do príbehov, keďže som zvyknutá predovšetkým čítať detektívne príbehy v celku. Ale každý jeden prípad bol podľa môjho názoru výborne zvládnutý, mal atmosféru, neúnavné tempo, ktoré ma držalo v napätí a nútilo hltať stránku po stránke. Spoločným menovateľom bol detektív Hank Giorgio, ktorý sa vám svojím charakterom dostane nie len pod kožu, ale aj do hlavy. Hneď od začiatku ideme na vec. Vražda ženy, novomanželka detektíva Hanka. Počas celého príbehu sa čitateľ môže zoznámiť so svojským detektívom, ktorý má dokonalé dedukčné schopnosti. Jeho charakter by sa dal prirovnať k tvrdeniu: budeš ho milovať, alebo nenávidieť. Bola som rada, že hneď od začiatku si ma detektív získal. Svalnatý, vysoký muž bez emócií. Niekedy mu stačí len dobre sledovať okolie. Charakter bol podľa mňa vykreslený veľmi dobre. Dokonca ani strata manželky ho neprinútila k tomu, aby prejavil emócie. Psychicky sa zrútil, zúril, rozbíjal veci naokolo, zabíjal jedného človeka po druhom. Teda o tom zabíjaní by sme mohli pomlčať. Prvý prípad som brala skôr ako dokonalý vstup pre vykreslenie charakteru Hanka. Koniec poviedky ma príjemne prekvapil. Čo sa týka prepojenia prípadov, páčilo sa mi. Nejednalo sa len o prepojenie, v ktorom figurovali postavy, ale aj iné detaily, ktoré len upevňovali moje nutkanie čím skôr dočítať knihu do konca. Pri podobných knihách, kde je dôležité nie len to, kto spáchal vraždu, ale aj ako sa vykonala, mám menšie obavy. Kniha ma po tejto stránke rozhodne nesklamala. Opis vrážd bol primeraný, drsný, morbídny a pre mňa doslova “lahodný”. Atmosféru si kniha držala od začiatku až po koniec. Možno by som mala osobne menšiu výhradu, kedy mi nesadla jedna postava. Jednalo sa o Larisu. Pre mňa osobne sa stala postavou, ktorá mi od začiatku až do konca pila krv a nevedela som sa s ňou stotožniť. Jej podrezaný jazyk, vulgárne vyjadrovanie sa a poznámky ma len nútili prevracať očami. Ale tento fakt mi nezobral z vnímania knihy a príbehov ani len jedno malé percento. Niekedy sa stane, že čitateľ má nutkanie premýšľať, ako by sám najradšej zabil jednu z hlavných postáv, a dúfa, že ho niekto predbehne. Takto to bolo v mojom prípade. Ale tak, ako som sa na začiatku obávala, keď bola kniha rozdelená na 4 časti, na konci som si povedala, že to bol výborný ťah. Posledný prípad, grandiózne finále a zároveň aj smútok, že s knihou sa musím rozlúčiť. Pri knihe sa mi opätovne stalo, že som sa dostávala do bodu, kedy ju chcem čím skôr prečítať, pretože ma bavila, ale zároveň som sa jej nechcela vzdať a mohla som si ju dávkovať postupne. Ale tento prípad by bol nemožný. Pár slov na záver Knihu by som rozhodne odporučila prečítať. Ale treba si dávať pozor, pretože ak začnete s čítaním, neprestanete. Môže sa stať, že kniha padne za obeť jednému kratšiemu večeru.
Slzotvorca
Medzi múrmi sirotinca Hrob, kde Nica vyrastá, sa pri plameňoch sviečok mali vo zvyku rozprávať tajuplné príbehy a legendy. Najznámejšou je tá o Slzotvorcovi, tajomnom remeselníkovi s očami čistými ako krištáľ, ktorý dokázal prebudiť emócie a priviesť ľudí k slzám. Lenže teraz má Nika sedemnásť a na jej vlastné prekvapenie sa ocitá v starostlivosti manželov Miliganovcov.Nevybrali si však len ju, a ak sa nechce vrátiť do domova, musí nájsť svoju silu a zabojovať o šťastie, po ktorom túži. Dokáže aj napriek traume nájsť svoj skutočný domov? A dá sa vôbec bojovať s láskou a pocitmi, ktoré ju privádzajú do šialenstva, alebo by mala skôr bojovať o túto lásku? Ako sa Nika postupne zoznamuje so svojím okolím, nachádza priateľstvá a silu postaviť sa za to, po čom túži. (recenzia bola písaná po dočítaní českej verzie knihy) Po pozretí filmu, ktorý si môžete pozrieť na Netflixe, som zistila, že existuje aj kniha. Aj napriek tomu, že film bol pre mňa miestami veľkým sklamaním a nevyužitým potenciálom, som sa chcela presvedčiť, či kniha je na rovnakej úrovni, alebo ma čaká niečo lepšie. Knihu som čítala v spoločnom čítaní s Baškou. Poďme sa spoločne pozrieť, čo sa mi na knihe páčilo a čo zasa nie, a napokon si porovnať knihu s filmom. Dej knihy Stretla som sa s názormi, že pri obálke knihy a názve človek očakáva nejaký fantasy príbeh. Pre niekoho to môže byť sklamanie, pre niekoho úľava ale nejedná sa o fantasy knihu. Dej knihy rozpráva príbeh mladej Nici (meno jej dali rodičia po motýľovi, význam mena sa mi páčil), ktorá po autonehode prišla o rodičov a vyrastala v detskom domove, ktorý prezývali Hrob. Význam, prečo detský domov dostal také pochmúrne meno, bol vykreslený v príbehu. Nechcem ponúknuť spojler, a tým pádom zobrať čitateľovi možnosť prísť o zaujímavý okamih. Ale význam bol pre mňa silný a dôležitý. Nica sa dostáva do pestúnskej rodiny. Prekvapením bolo, že sa do rodiny dostal aj chlapec, o ktorom si myslela, že ju celé tie roky nenávidí. Zjavne nikoho neprekvapí fakt, že sa za tým schovávalo niečo iné. Kniha opisuje život v náhradnej rodine, komplikované vzťahy s tajomným chlapcom, ktorý jej vyhliadky na krajší život neuľahčuje. Čo sa týka deja knihy, páčilo sa mi hlavné poslanie. Dej mal podľa môjho názoru dobre spracovanú dynamiku, rozvoj postáv a štýl autorky bol pre mňa jednoduchý a dobre čitateľný. Dej knihy nebol komplikovaný, kapitoly odsýpali. Ale koniec knihy ma prekvapil natoľko, že to vo mne zapríčinilo zníženie hodnotenia. Koniec knihy mal dobré zakončenie. Ale približne 50-60 strán, ktoré boli ako keby skokom do budúcnosti, kedy mal čitateľ možnosť dozvedieť sa, ako postavy pokračovali vo svojich životoch, mi prišiel zdĺhavý a niektoré scény dokonca až prehnane vynútené. V knihe som sa stretla aj s tým, že niektoré scény boli vyobrazené príliš rýchlo a niektorým sa dalo toľko pozornosti, že to bolo zdĺhavé. Mnohokrát sa mi počas čítania stalo, že ma kniha pohltila, mala dobré momenty a potom prišiel pád. Kedy som len prevracala očami a chcela knihu odložiť stranou. Tieto vzostupy a pády sa niekoľkokrát opakovali. Čo sa týka dejovej línie detského domova, chýbalo mi v knihe venovať sa problematike trocha viac. Niektoré veci boli načrtnuté, ale kniha by si zaslúžila viac tých prepracovanejších zážitkov z minulosti. Postavy Hlavná postava Nica si prežila ťažké detstvo a dospievanie nebolo o nič lepšie. Nedá sa povedať, že by sa radila medzi moje najobľúbenejšie postavy, ale taktiež nebola jedna z tých, ktoré by mi liezli na nervy. Scény, kde si našla nových a dobrých priateľov, sa mi páčili. Ale neustále myšlienky na krásne tmavé vlasy a tmavé oči hlavnej mužskej postavy, ktorá bola záujmom jej túžob, boli pre mňa už miestami otravné. Niekedy sa zdalo, že postava nemyslí na nič iné ako len na tajomný, prenikavý pohľad a, opäť sa opakujem, tmavé vlasy!. Tých opisov by mohlo byť v knihe menej. Budilo to vo mne dojem, že z pohľadu Nici je na ňom najdôležitejšie len to, že má tmavé vlasy. Rigel bola hlavná mužská postava. Tajomný chlapec, ktorý nepozná biologických rodičov. Dostal sa do detského domova, dostal meno po hviezde (čo sa mi taktiež veľmi páčilo. Mám rada zaujímavé a originálne mená pre postavy) a jeho detstvo nebolo ľahké. Opäť sa mi stalo pri čítaní knihy, že vedľajšia postava bola pre mňa omnoho zaujímavejšia, ako postava z pohľadu ktorej bol rozprávaný príbeh. Ak by bol príbeh napísaný z pohľadu Rigela, určite by sa mi dej páčil oveľa viac. Chcela som o ňom vedieť viac! Traumatizovaný mladý chlapec, s TMAVÝMI vlasmi a prenikavým pohľadom (ak by sa stalo, že čitateľ na ten fakt zabudol), ktorý hrá na klavíri, dostáva sa do problémov, prejavuje navonok žiarlivosť a dokáže rozdávať rany na počkanie. Mám pocit, že podobné typy mužských postáv sú v obľube u čitateľov. Na základe jeho správania ma chlapec neprekvapil a nedá sa povedať, že by ma ohúril. Nespadla som z postavy na zadok. Ale verím, že mnohým čitateľkám by sa tento typ postavy veľmi páčil. Porovnanie film – kniha Ako som na začiatku recenzie spomínala, knihu som čítala až na základe pozretia filmu. Musím povedať, že aj tu sa potvrdilo pravidlo, že kniha je lepšia ako film. Aj keď v niektorých momentoch som bola na pochybách. Čo by bolo pre mňa ideálom? Zlatá stredná cesta. Niektoré časti z filmu sa mi páčili viac ako v knihe. Ale aké rozdiely boli v knihe a vo filme? Vo filme bolo detailnejšie vyobrazenie detského domova. Mali sme možnosť vidieť niektoré okamihy z minulosti. Čo sa stávalo, ak deti nedodržiavali pravidlá. Hoci pri niektorých scénach za určité veci deti nemohli. V knihe bola problematika detského domova len okrajovo spomenutá. Prišlo mi, že nebol dostatočne využitý potenciál. Dejové okamihy v knihe sa líšili od filmu. Boli poprehadzované. Na deji to nič nezmenilo, ale bolo to zvláštne čítať v inom poradí. (Keďže som najprv videla film, a potom siahla po knihe). Film sa skončil v najlepšom. Vedeli, kde mali urobiť stopku. Ale kniha? Po hlavnej dejovej línií nasledovalo približne 50-60 strán, ktoré boli podľa môjho názoru zbytočné. Mohol sa
24 osobností Billyho Milligana
Prepínač – nevinný žartík sa premenil na krvavý masaker
Kto drží v zajatí partiu stredoškolákov a postupne ich brutálnym spôsobom pripravuje o život?Štyridsaťpäťročný Roman Trojan si prečíta správu, ktorá by naplnila hrôzou každého rodiča. Jej posolstvo je jasné. Zaplať, inak svoje deti už nikdy neuvidíš. Skupina šiestich detí uväznená v pivnici čaká na svoj ortieľ. Prečo je však výkupné až podozrivo nízke? Nejde iba o pubertálny žartík s cieľom prísť rýchlo k peniazom?Rodičia detí sa stretnú, aby prediskutovali svoje možnosti a Romana sa zmocňuje čoraz väčší nepokoj. V zúfalstve sa obracia na kriminalistu Eliáša Vígha, svojho kamaráta z detstva a poruší tak prísny zákaz – za žiadnych okolností nekontaktovať políciu. V rozpálených uliciach Bratislavy sa medzitým strhne krvavá hra na mačku a myš. Na knihu som sa veľmi tešila. Zaujala ma anotáciou, jednoduchou, ale zaujímavou obálkou a sľubovala naozaj mnoho. K tomu všetkému slovenské prostredie? Vedela som, že knihu si budem musieť prečítať. Kniha padla za obeť niekoľkým hodinám, kedy som ju nevedela dať z ruky preč. Jedná sa o prvú knihu, ktorú som mala možnosť prečítať si od autora, ale poďme sa spoločne na ňu pozrieť trocha bližšie. Všetko sa to začalo rozhodnutím partie stredoškolákov. Premyslený úkryt, menší žartík mal slúžiť na to, aby dostali nejaké peniaze od rodičov. Ale všetko sa skomplikovalo a z hry na únos sa stala krvilačná zabíjačka. Už od začiatku ma kniha chytila. Bola som zvedavá, kto je vinníkom, ako sa bude zbavovať ľudí a ako sa to všetko vysvetlí. V knihe sa nachádza mnoho brutálnych scén. Od začiatku má čitateľ pocit, že na každej strane alebo na každej druhej strane sa niekomu niečo stane. Či už leží skľúčený v bolestiach niekde v kúte, alebo visí dole hlavou bez známok života. Dokonca sa kniha nezaobišla aj bez mučenia, ktoré aj mňa v niektorých okamihoch prekvapilo. Ale nie nepríjemným spôsobom. Naopak! Veľmi som si užila čítanie týchto scén. Zvláštne to povedať, rozumiem. Ale vidieť, že autor sa dokáže pohrať s možnosťami, ktoré príbeh ponúka, je pre mňa stále dostatočný dôvod na úsmev. A v tejto knihe autor nemal problém niekoho zabiť, mučiť, rezať, nechávať vykrvácať. Dokonca aj vzdelávať druhú osobu. Aké vzdelávanie? Jedno z detí prišlo o život. Únosca si zobral novú asistentku pod svoje krídla a donútil ju pitvať vlastného kamaráta. Neviem, či je viac zvrátená myseľ autora alebo moja. Ale možno aj tam sa stal menší kameň úrazu. K postavám som si nevytvorila žiaden vzťah. Bolo ich na mňa priveľa, niektoré neboli dostatočne ozvláštnené a prišli mi rovnaké. Ako len kus mäsa so štítkom na krku, kde stálo ich meno. Čakajúce na popravu. Žiaden zo stredoškolákov vo mne nezanechal nejakú stopu, kedy by mi bolo ľúto ich vraždy. Áno musím uznať, že odstraňovať ich bolo zaujímavé, ale keďže sa následne prešlo na vyšetrovanie ich zmiznutia, beriem to ako menšie negatívum. Verím, že ak by sa postavám venovalo viac času a neboli by len ploché dosky na pľaci, celý príbeh by vo mne zanechal dlhšiu dobu príjemné pocity z čítania. Chcela som od postáv viac! Vedieť kým sú, čím sú. Dajme tomu, že druhá polovica knihy bola zameraná na samotné vyšetrovanie. Sama neverím, ak poviem, že to ma na knihe bavilo viac. Samotné rozuzlenie deja, kde sme sa dozvedeli, kto stál za únosom a prečo sa tak veci udiali, boli podľa môjho názoru dobre spracované. Možno to nemalo žiaden mimoriadny WOW efekt, kedy by som si povedala, že mi padla sánka, ale stačilo mi to k tomu, aby som bola spokojná. Na záver by som chcela povedať, že kniha ma príjemne prekvapila a jednalo sa o skutočne dielo, ktoré čitateľ je schopný prečítať na jedno posedenie. Dynamika sa z môjho pohľadu v deji zachovala, pekne veci odsýpali a nenachádzala sa v knihe žiadna nadbytočná vata, ktorá by mi tvorila vrásky na čele. Knihu s dobrým pocitom odkladám do knižnice a odporúčam prečítať.
Iron Flame – nekonečný let v podobe čítania
Knihu som prečítala v spoločnom čítaní s Baškou a musím povedať, že doposiaľ mám zmiešané pocity. Kniha je vystavená v mojej knižnici pri prvom diele, z ktorého som bola nadšená. Áno, aj ja patrím medzi skupinu čitateľov, ktorým sa táto séria páči. Je niekedy zaujímavé zahliadnuť recenziu na Fourth Wing (Štvrté krídlo) a vidieť konverzácie, výmeny názorov a podobné situácie. Na jednu stranu je zábavné, že kniha dokáže v človeku prebudiť draka, donútiť ho horlivo písať slovo po slove a vyjadriť svoj názor. Ako som povedala, mne sa prvá kniha veľmi páčila. Má v knižnici svoje miesto, rovnako k nej dúfam budú pribúdať aj ďalšie časti. Ale poďme sa spoločne pozrieť, čo sa mi na knihe páčilo a čo zasa nie. Musím sa priznať, že do knihy sa začítať bolo pre mňa oveľa ťažšie ako do jednotky. Medzi čítaním knihy som stihla prečítať ďalších dvanásť, ale nič to nemení na tom, že ako celok sa mi napokon páčila. Aj keď sa nachádzali určité body, kedy mi zuby škrípali a nevedela som sa premôcť. Hlavná hrdinka Violet a jej ustavičný boj s Xadenom Zamilovať sa do hlavnej ženskej hrdinky je pre mňa niekedy až nemožné. V prvej knihe som ju vedela pochopiť, vžila som sa do jej premýšľania, fandila jej a bola zvedavá, ako sa dej jej očami bude rozvíjať. Ale počas čítania Iron Flame som mala niekoľko momentov, kedy som dúfala, že padne zo skaly alebo z draka a už sa na nohy nepostaví. Ustavičný boj s Xadenom. Rozumiem, na konci prvej knihy sa naskytlo niekoľko otázok, odhalili sa klamstvá, ktoré boli pred ňou schovávané. Ale v momente, kedy sa začali prvé pochybnosti v jej hlave, či má alebo nemá veriť Xadenovi, vedela som, že nastane nejaký problém. Kniha má niečo cez 600 strán. A minimálne 200 strán nečítame nič iné len to, či mu má veriť alebo nie. Neverí mu, ale priťahuje ju. Neverí mu, ale myslí na jeho dokonalý zadok. Neverí mu, ale chce byť s ním. Chce byť s ním, ale neverí mu. Stále dookola a dookola. No na jej obhajobu musím povedať, že ma aj prekvapila v niektorých momentoch. Na jej postave sa mi páči, že priateľov a rodinu má vysoko postavenú v rebríčku svojich hodnôt. Taktiež sa mi páči, z nej neurobili nejakú Mary Sue, ktorá okamžite všetko vie a všetko si zaslúži. Bolo veľmi dobre spracované, že ani ona sama nevedela ovládnuť svoje schopnosti. U mňa to je veľké plus! Ale neviem si pomôcť… Aj napriek všetkým okolnostiam mi v knihe vadila práve Violet najviac. Tajomný Xaden, nová šanca pre Daina? Stále u mňa ostáva ako obľúbená postava. A v tejto časti? Milujem ho ešte viac! Bola by som najradšej, ak by autorka venovala viac kapitol práve Xadenovi. Vôbec by mi nevadilo prečítať si hoci aj celú knihu práve z jeho pohľadu. Z mojej strany musím uznať, že som videla posun v postave Xadena. Páči sa mi, že autorka sa nebála mu dať ešte viac tajomstiev, a tým pádom skúšať lásku medzi ním a Violet aj v tejto časti. Výborným spôsobom im hádže pod nohy polená a ja sa teším z každej príležitosti, kedy ho mám možnosť vidieť v akcii. Scény, kde vyznáva lásku Violet, kedy jej dal jasne najavo, čo chce (pozor… aj pre mňa bolo prekvapením, čo chce!) som milovala. Vykreslenie tejto postavy sa mi páči. Dokonca aj menšie prekvapenia, ktoré sa čitateľ dozvie niekde ku koncu knihy. Milovať či nenávidieť. Dain je postava, ktorá mi v prvej časti nesmierne liezla na nervy. Už dlho som sa nestretla s postavou, ktorá by mi vadila tak ako Dain. Ale prekvapivo na základe pár vecí, ktoré sa udiali, sa mi jeho charakter začínal zdať zaujímavý a som zvedavá, či bude jeho cesta rovnako naladená, alebo sa vrátime k nenávisti. Bolo vidieť, že sa s ním autorka vyhrala. Ktovie, kam jeho cesty povedú. Ale tú cestu si veľmi rada prečítam. Škola, vyučujúci, draci V druhej časti série sme mali možnosť dozvedieť sa čo-to viac o samotnej škole. Teší ma to, keďže v prvej časti k tomu nebolo veľmi veľa priestoru. Aj keď sa v tejto knihe trocha viac dozvedáme o škole, prekvapilo ma jednanie profesorov. Stále sa mi v hlave vynárajú otázky, kto ich učí, ako ich učí. Mali sme možnosť nahliadnuť do niektorých vecí, ale dúfam, že dostaneme ešte priestor. Objavil sa tam dokonca nový záporák. Ale napokon to pre mňa bolo veľké sklamanie. Svoje plány dával až príliš jasne najavo. Niekedy mi prišiel viac vtipný, ako krutý. Škoda len, že ten vtip nebol v tom dobrom slova zmysle. Čo sa týka drakov v tejto časti, mali sme o trocha viac priestoru ich spoznať. Za to dávam knihe veľké plus! Mojou srdcovou záležitosťou sa stáva Andarna. Jej charakter sa mi páčil natoľko, že by mi nevadilo prečítať si knihu len o nej. Veľmi sa mi páčili scény, kde sa objavila. Pár slov na záver Kniha sa mi páčila. Viem, že po vydaní tretej časti sa určite vrhnem na pokračovanie. Niektoré scény boli až nesmierne zdĺhavo napísané, kedy ma odrádzali od deja. Nevadilo by mi, ak by kniha mala hoci aj o 150 strán menej a dej svišťal jedna radosť. A taktiež koniec knihy ma presvedčil o tom, že budem netrpezlivo čakať na nové dobrodružstvá, rozuzlenia a zamotávania deja! Kniha vo mne zanechala mnoho myšlienok a pocitov. Kladných aj záporných, ktoré sa navzájom bijú. Verím, že aj tento diel si na internete vyslúži niekoľko zaujímavých konverzácií medzi čitateľmi, kde budú názory na dielo rozdielne. Recenziu od Bašky si môžete prečítať tu
Nikdy se nepřestala usmívat
Robert Jenkins je uznávaný soudní psychiatr. Před sebou má případ, díky kterému už jeho jméno nikdy nezapadne. A přitom stačí jen mluvit a naslouchat. Alexandra je obyčejnou ženou, která nikdy nestála v centru dění. Až doposud. Ocitla se ve světle reflektorů s krví na rukou. Alexandra je vražedkyně. Na svém kontě má 168 zabití. Robert se těší na jednoduchý případ. Všechno je jasné. Alespoň do chvíle, než se s Alexandrou poprvé setká. Už pri čítaní prológu človek vie, že to bude silný príbeh. Zaujať čitateľa hneď na začiatku, donútiť ho hltať jednu stránku po druhej a netrpezlivo očakávať, čo sa môže ešte skomplikovať, nedokáže každý autor. Bola som nadšená, že táto kniha splnila moje očakávania. Dostala sa mi pod kožu od prvej vety a nechcela odísť ani po prečítaní tej poslednej. Kniha bola písaná z dvoch časových línií. V tretej osobe sme mali možnosť sledovať sedenia psychiatra Roberta s vrahyňou Alexandrou. Spoznávali sme ženu, dozvedali sme sa rôzne nepríjemné aj príjemné zážitky z minulosti. Bolo zaujímavé, ako Alexandra na psychiatra pôsobila. Už len predstava, kedy by sa mal niekto posadiť oproti človeku, ktorý sa priznal k niekoľkonásobnému zabitiu. Nieto ešte priznanie k 168 obetiam. Stretnutia psychiatra s Alexandrou boli zaujímavé, skvelo napísané a dokonca aj uveriteľné. Medzi rozhovormi sme mali možnosť nahliadnúť aj k nejakým vraždám. Kedy sa dej odohrával v minulosti a bol písaný z pohľadu vrahyne. Musím uznať, že to bol dobrý ťah. Nevadilo mi prelínanie minulosti a prítomnosti. Ba naopak. Je to lepšie, ako keby o vraždách mala rozprávať len na sedeniach. Mali sme možnosť v kapitolách vidieť detailné popisy. A moje temné srdiečko bolo nesmierne spokojné. Veď niekedy sa stalo, že som len čakala na ďalšiu kapitolu, ktorá by odkryla nový príbeh, novú vraždu z minulosti. Sedenia Roberta s Alexandrou boli zamerané predovšetkým na psychiku. odkrývať pravú tvár ženy, ktorá v sebe schováva mnoho tajomnstiev. Čitateľovi hneď napadne, že za vraždami bude niečo viac. A druhá časť, kedy sa ocitneme na miestach činu a môžeme sledovať vraždu z pohľadu páchateľa, majú drnejšiu formu. Páčili sa mi obe varianty. Tempo knihy je rýchle, štýl písania dobre zvládnutý a stránky odsypávajú jedna za druhou. Páčilo sa mi, že podľa môjho názoru dielo neobsahovalo žiadnu prebytočnú vatu. Žiadne opisy, ktoré by boli zdĺhavé a pre dej knihy nezaujímavé. Knihu som nevedela pustiť z rúk, a to už o niečom svedčí. Záver knihy bol prekvapením sám o sebe. Ale vyhneme sa spojlerom. Na záver by som chcela povedať, že odporúčam knihu prečítať. Mne osobne veľmi sadla a teším sa na ďalšie knihy, v ktorých dúfam, že ma autor opätovne prekvapí.
Jeskyně zatracených
Vzrušujúci debut Caitlin Starling s intenzitou a napätím Marťana a Gravitácie a plíživou atmosférou Anihilácie. Hlavnú hrdinku románu, ktorého dej sa odovzdáva na kolonizovanej planéte Cassandra-V, je mladá speleologička Gyre Priceová, ktorá sa púšťa do strašidelnej psychologickej a emocionálnej hry o holé prežitie. Keď sa Gyre dostala na túto expedíciu, myslela si, že bude mapovať nerastné ložiská a jej najväčším problémom budú zrútené podzemné jaskyne. Očakávala, že dostane skúsený tím, ktorý na ňu bude z povrchovej základne dávať pozor. Napovedala o tom aj tučná odmena, vďaka ktorej Gyre verila, že bude môcť z tej bohom zabudnutej planéty vypadnúť a konečne nájsť svoju matku, ktorá pred rokmi zmizla nevedno kam. Lenže miesto toho dostala tajomnú a odmeranú Em, ktorá nevidí nič zlé na tom, keď do svojej zverenkyne v mene „hladkého priebehu expedicie“ násilím napumpuje drogy. Navyše, stratená a dezorientovaná Gyre si začne všímať drobné nezrovnalosti v podobe chýbajúcich zásob a nečakaných zmien v trase. A k tomu ten zvláštny pocit, že ju v temnote jaskýň niekto sleduje… Knihu som začala čítať v spoločnom čítaní s Baškou, kedy som nevedela, do čoho idem. Sci-fi je žáner, ktorému sa vyhýbam ale sem tam sa naše cesty pretnú a v tomto prípade som bola nesmierne rada, že sa to stalo. Kniha ma vtiahla okamžite do deja a čítanie som si užívala. Štýl autorky je príjemný, od začiatku dokáže udržať čitateľa v napätí. Rovnako musím povedať, že sa jej podarilo udržať atmosféru. Prekvapilo ma, že v knihe sa nachádzajú len dve postavy. Myslím si, že vyskladať zaujímavý príbeh len na základe dvoch postáv, ktoré dokonca nie sú ani v rovnaký čas na rovnakom mieste, je nesmierne náročné. Ale podľa môjho osobného názoru sa to autorke bravúrne podarilo. V knihe máme možnosť sledovať expedíciu Gyre Priceovej, ktorá sa tak povediac na miesto dostala menším podvodom. Túžba získať peniaze, opustiť planétu a nájsť stratenú matku, o ktorej celé roky nič nevie, bola dostatočne silná k tomu, aby sa prihlásila na expedíciu. Očakávala silný tím podpory. Ale na jej prekvapenie bola len jedna osoba, ktorá dávala na ňu pozor. Navigovala ju, zodpovedala za mnoho vecí. Gyre je po celý čas “uväznená” v špeciálnom obleku. O normálnom jedle môže len snívať. Všetky jedlá sú v podobe výživnej hmoty, ktorá sa jej do tela dostáva cez špeciálne “hadičky”. Bolo pre mňa zaujímavé zistiť, že pred expedíciou musela absolvovať chirurgické zákroky k tomu, aby bol prísun živím jednoduchší. Už len pomyslieť, že sa nemohla dotknúť tváre ani žiadnej inej časti tela, pretože bola po celý ten čas v skafandri, bol zaujímavý. Vedela som, že pri podobnom príbehu bude dôležité nastavenie atmosféry. A v tejto knihe išlo všetko bravúrne. Niekedy som mala pocit, že jaskyne prehľadávam s hlavnou hrdinkou. Inokedy som mala pocit, že mi niekto dýcha na chrbát. Bolo pre mňa nesmeirne zaujímavé vidieť postavu, ktorá sa nachádzala na opustenom, tmavom mieste úplne sama, odkázaná na pomoc len jednej osoby, o ktorej nevedela takmer nič. A k tomu všetkému sa tá osoba (Em) javila ako veľký tajnostkár, ktorý nechce nič prezradiť a povedať. Dokonca bolo zaujímavé, ako aj napriek nesúhlasu Gyre jej podala medikácie na upokojenie. Gyre bola odovzdaná niekomu, kto nemal problém ovládnuť jej telo. V deji by som osobne len s ťažkosťami hľadala hluché miesto. Vážne sa mi páčilo, že napätie sa stupňovalo a stupňovalo. Ak sa nejaká vec vyriešila, prišla ďalšia. Rovnako bolo zaujímavé sledovať aj rozhovory medzi postavami. Posun, vývoj ich vzťahu. Kedy z nedôvery a tajomnstiev pomaly vznikalo priateľstvo. Ale aj to priateľstvo malo temnejšie stránky a nebolo jednoduché veriť jedna druhej. A už určite nie v momente, ak obidve niečo schovávajú. Ale predsa len by som našla v knihe jedno negatívum. Ako som spomínala aj ten vývoj postáv bol nesmierne dôležitý a skvelo zvládnutý. Bola ale škoda, že vzťah medzi dvoma hrdinkami dospel do takého štádia, kedy sa nesmierne uponáhľal, trocha pritlačil na pílu a vznikla romantická linka. Vôbec by mi nevadilo, ak by sa medzi hlavnými hrdinkami odohrala romantická linka. Predsa len pre Gyre, ktorá postupne začala Em veriť, v ktorej videla svoju jedinú nádej na záchranu a návrat domov, bolo prirodzené, že si k Em vybudovala silné puto a dokonca aj premýšľala nad možným vzťahom. Ale keď sa ich cesty na konci konečne preťali a stretli sa zoči-voči, hodili sa do náručia a to mi prišlo už trocha sílené. Možno ak chcela autorka spracovať aj tento fakt do knihy, mohla niečo budovať skôr a nevyzerala by situácia ako prvoplánová. Ale nie je to negatívum, ktoré by zmenilo na knihu moje hodnotenie. Recenziu od Bašky si môžete prečítať tu
Kráľovstvo podsvetia – vychádzajúca hviezda v Dark romance
Nevieš, kto som, a ja ti to neprezradím. Nepoznáš moje skryté úmysly. Minulosť pre teba ostáva záhadou. Jediné, čo vieš, je, že sa nezastavím, kým nedosiahnem svoje. Ovládnem tvoju dušu, rozdrvím ti srdce. Je všetko len náhoda? Alebo ide o dokonale premyslený plán? Zakázaná príťažlivosť k nepriateľovi ju môže vyjsť pekelne draho. Najmä keď musí obetovať to najdôležitejšie – vlastnú slobodu. Pre nátlak rodiny je Vivian nútená podriadiť sa nemilosrdnému zákonu – vydať sa za hlavu nepriateľskej mafiánskej rodiny. Lenže čo ak ani vynútené spojenectvo nie je zárukou bezpečia? Na scénu však prichádza ON. Jeho mrazivý pohľad vás v sekunde spáli, pričom na jeho meno už nikdy nezabudnete. Vyjsť z komfortnej zóny a prečítať si knihu zo žánru, v ktorom nemám takmer nič načítané, mohla byť najväčšia chyba alebo priznanie, že aj dark romantika sa mi môže páčiť. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že sa romantike v knihách vyhýbam ako čert krížu. Neviem oceniť knihu, ktorá by mala na sebe nálepku romantiky. Potrebujem v nej cítiť viac, postavy musia byť prepracované a chémia fungovať. Nároky v tejto literatúre sú u mňa položené pomerne vysoko. Ale teraz sa poďme spoločne pozrieť na debutové dielo talentovanej, vychádzajúcej hviezdy. Ako obstála kniha v mojich očiach? Dej knihy Budem sa snažiť nezachádzať do detailov, nechcem zobrať potencionálnemu čitateľovi vietor z plachiet. pri čítaní prológu som si myslela, že kniha padne do kategórie, z ktorej sa tak skoro nevyhrabe. Niekedy mi prišli zbytočné opisy. Napríklad farba nábytku a podobne. Ale pri čítaní ďalších kapitol sa všetko naladilo na správnu vlnu. Musím uznať, že sa vo mne objavili aj menšie pochybnosti. Príbeh o mafiánskych rodinách, dohodnuté manželstvo, nejaké tie problémy. Musím pochváliť, že kniha nebola len točenie romantiky stále dookola. Nejednalo sa o príbeh, kde by prebehla láska na prvý pohľad a čakal by ich šťastný happy end. Dokonca sa v knihe našla aj nejaká tá vražda (veľká škoda, že len povrchovo napísaná, opäť by sa mi hodilo trocha povenovať sa scéne), pri ktorej moje srdiečko bolo spokojné. Mohla by som vytknúť, že sa v knihe nachádzalo pomerne málo spomínanej “temnoty, podsvetia”. Chcela som vedieť viac, nahliadnúť do kráľovstva podsvetia a vidieť mafiánske kruhy a rodiny z ich vnútra. Ale keďže bola kniha písaná prevažne z pohľadu Vivian, ktorá bola celý život uväznená v zlatej klietke, dokážem to pochopiť. Je veľká škoda, že sa kniha neodohrávala viac z pohľadu hlavného hrdinu, ktorý bol zaujímavejší svojou osobnosťou a taktiež aj s problémami. Nie je to negatívum, ale len menší postreh. Dej sa niesol z jednej zápletky do druhej. Ak si človek myslel, že prišiel na korienok problému, objavil sa nový, možno ešte väčší. Musím uznať, že ma to ako čitateľa udržovalo po celý čas v napätí. Od začiatku po koniec mala kniha atmosféru a držala sa jej pevne zubami nechtami. Pri niektorých scénach by som si predstavila trocha viac venovaného času. Napríklad koniec knihy; boli okamihy, kedy sa scény zdali uponáhľané. Alebo skôr okolnosti, ktoré sa tam diali. Scény by si zaslúžili viac priestoru a pozornosti. Niektoré veci sa mi zdali predvídateľné. Bystrému čitateľovi dôjdu nejaké tajomnstvá okolo neznámeho a záhadného Kassiana takmer okamžite. Takže niektoré zistenia v knihe neboli pre mňa pozoruhodnými, ale aspoň úsmevnými. Ale čo sa týka konca knihy (čo nebudem samozrejme prezrádzať), tam urobila autorka veľmi dobrý ťah. Zaujímavé, nepredvídateľné a dokáže navnadiť na pokračovanie. Erotických scén nebolo veľa. Čo pre mňa osobne bolo len obrovské plus. Štýl autorky mi prišiel sympatický. Niekoľkokrát som aj zabudla, že mám možnosť čítať debutové dielo. Aj to bude dôvod, kedy určite siahnem aj po ďalších knihách od autorky. Postavy Nájsť človeka, ktorému by sa 100% páčila hlavná ženská postava, by bolo obtiažne. Určite sa nejaký čitateľ nájde, ale ja to bohužial nebudem. Čo sa týka Vivien, nesadla mi od prvej kapitoly. Jej správanie, takmer okamžitá zamilovanosť do Kassiana, kedy cítila zvláštne pocity v bruchu, mi prišli horšie ako dýka do oka. Ale nesprávalo by sa podobne každé dievča, ktoré by bolo vychovávané v zlatej klietke? Ak sa človek zamyslí, aký život Vivien žila, jej správanie by sa dalo odpustiť. Ako som vyššie spomínala, bolo mi ľúto, že sa kniha nezamerala skôr na pohľad niekoho iného. Ale v tomto prípade musím uznať, že sa jedná o môj zaujatý pohľad, kedy očakávam od postavy viac. Kasian – neznámy, krásny, tmavovlasý, vyšportovaný, potetovaný. Muž snov. Skrývajúci mnoho tajomstiev. Zahrával sa s Vivien, nezamiloval sa do nej pri prvom dotyku alebo pohľadu. Čo si veľmi cením! A dávam jedno veľké pozitívum. Držal si charakter od začiatku po koniec. Možno nie som ten typ čitateľa, ktorý by kvôli nemu padol na zadok a rozplýval sa nad každou vetou, ktorá je vyslovená, ale aj tak sa mi ako postava páčil. V knihe sa nachádzali aj kapitoly z jeho pohľadu. Čo je ďalším plusom pre knihu! Vôbec by mi nevadilo, dokonca by som bola šťastejšia, ak by sa pokračovanie zameralo prevažne na neho. Hoci aj celá kniha len z jeho pohľadu. A cenu za najlepšiu postavu v knihe získavá pes Amudis. Je jedno, aká scéna sa nachádzala v knihe, čo sa v nej dialo, ale v momente, keď sa objavil Amudis, na tvári sa mi objavil úsmev. Pár slov na záver Veľká poklona pre spracovanie obálky a celkovej grafiky knihy. Na záver by som chcela poznamenať, že aj napriek tomu, že som vytkla niekoľko vecí, tak sa mi kniha páčila. Oplatí sa prečítať. Debut začínajúcej autorky bol priam krásnym štartom. Teším sa na pokračovanie. Recenziu od Popcorn nájdete tu. Rozhovor s autorkou nájdete na našom blogu.