♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola ) Vzal ju do náručia a niesol ju domov. „N-Nechaj ma..“- snažila sa od neho dostať, no nepomohlo to. „Nepustím ťa už od seba ani na krok, láska..“- šepol jej do ucha a nakoniec všetci traja odišli domov. Nastalo ráno a Lillith sa prebudila vo svojej izbe s bolesťou hlavy. „Ja som ale krava..“- pomyslela si nahlas. Napokon sa obliekla a rozhodla sa ísť najesť. Akonáhle vošla do jedálne a zbadala Laviho, podlomili sa jej kolená a radšej sa skryla. Nemohla sa mu pozrieť do očí po tom, ako ju videl opitú. „Bože, to je hanba.“- pomyslela si nahlas pre seba. Chcela odísť do izby, no narazila do Kroryho. „Och, konečne si tu.“- povedal nahlas. „Pšššt, nebuď tak hlasný!“- zapchala mu ústa, ale bo žiaľ neskoro a Lavi si ju všimol. „Och, konečne si sa zobudila.“- usmial sa a namieril si to ku nej. „Och! On ide tu!“- pomyslela si v duchu a snažila sa utiecť, no Krory ju nepustil. „Kam utekáš?“- zasmial sa. „No čo? Ako si sa vyspala? Večer si sa naozaj…“- nedopovedal to a Lillith mu zapchala ústa. „Ani to nedopovedz.“- červenala sa a hanbila sa za seba. Lavi sa usmial, nežne jej chytil ruku a vášnivo ju pobozkal. Lillith skoro spadla na zem, no on ju chytil. „M-Mala by som sa najesť…“- zakoktala. Lavi ju však nepustil a vzal si ju na ramená. „H-Hej! Pusti ma, je mi už dobre.“- snažila sa dostať na zem. „Nepustím ťa, stále sa ti môže zakrútiť hlava.“- usmieval sa Lavi spokojne. Keď vošli do jedálne, všetci sa na nich pozerali a usmievali sa. „Mohol by si ma pustiť? Viem chodiť..“- zadudrala Lillith. „Och, vy ste ale krásny pár.“- Allen sa spokojne usmieval a podrípol. Lavi ju posadil na stoličku a išiel po raňajky. „On si zo mňa robí žarty!“- Lillith zahundrala a červenala sa. „No, včera si to prehnala, tak prečo sa čuduješ?“- zasmial sa a pustil sa do jedla. Lavi Lillith doniesol raňajky a taktiež sa pustil do jedla. Napokon sa pridala aj ona. Keď raňajky skončili, Lillith sa išla poprechádzať. Vyšla z budovy a chcela sa poprechádzať, no v tom zbadala paniku na námestí. Okamžite sa tam rozbehla, aby ľudí zachránila. „Aktivuj sa, nevinnosť!!“- zvolala a jej vejár sa aktivoval a jednú z Akúm zničil. „Užite si môj pekelný vietor!“- použila jednu zo schopností svojho vejára. Ten vypustil ohnivý vietor a trafil ďalšie Akumy. „Je ich tu veľa.“- pomyslela si sama pre seba. Nemala na výber a rozhodla sa použiť jednu zo zničujúcich útokov. „Pritlačte sa ku zemi!“- zvolala na ľudí, ktorí tak urobil. Lillith tak mohla vypustiť z vejára hurikán, ktorý zničil aj ostatné Akumy. Pribehli tam ostatní exorcisti a našli už len Lillith oddychovať. „Prišli ste neskoro, všetky Akumy sú preč.“- spokojne si sadla. „Lillith! Tak tu si!“- Lavi sa ku nej rozbehol. Lillith teraz musela počúvať Laviho výčitky. „Lavi, upokoj sa. Nič sa mi predsa nestalo.“- usmievala sa na neho. „Ale mohlo sa! Čo nevidíš, že sa o teba bojím?!“- rýchlo ju schmatol za ruku a začal ju bozkávať. Lillith sa jemne začervenala, nežne si chytila do rúk jeho tvár. „Neboj sa o mňa, nič sa mi nestane.“- pozrela sa mu do očí a nežne ho pobozkala. „Nechcem ťa stratiť…“- šepol zúfalo. Lillith ho pevne objala a pritísla sa na neho tak pevne, ako len vedela. „Som tu a žijem.“- šepla. Napokon sa všetci vrátili do sídla a Lavi si Lillith viedol na rukách. „Dnes ťa nespustím z očí. Len tak ľahko sa ma nezbavíš.“- šepol. „Ani nechcem…“- ozvala sa s úsmevom.
Lost in time – heart of innocence (kapitola 10)
♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola 10) Lavi ju nežne oprel o stenu v izbe a nežne jej hladkal jej rozhorúčavené telo. Vášnivo jej bozkával krk a Lillith slastne stonala. „P- Počkaj… mali by sme ešte počkať..“- jemne Lillith vzdychala. „Ja už… nemôžem..“- šepol Lavi slastne. „P-Prosím!“- zvolala. Lavi sa od nej odtrhol a vyčítavo na ňu pozrel. „Aký máš problém?! Nie som pre teba dosť dobrý?! Samozrejme, ja nie som ako Yuu!“- zakričal a rýchlo odišiel. Lillith tam ostala stáť a bola v šoku. Nechápala čo zlé urobila, veď chcela len počkať. Naplno sa do neho zamilovala, ale nechcela to tak rýchlo. Prešiel deň a Lillith Laviho nevidela, ako keby sa prepadol pod zem. Pomaly prišla ku Allenovi. „Nevidel si Laviho? Celý deň sa neukázal..“- ozvala sa k nemu. „Lavi išiel na dlhú misiu. Vráti sa možno o niekoľko týždňov.“- odpovedal jej a zbadal, že sa s ňou niečo deje. „Lillith, si vporiadku?“- opýtal sa jej. Ani sa neozvala a odišla, aby mohla byť sama. „Och Lavi, ani nevieš ako ma trápiš..“- šepla potichu a oprela sa o strom, ktorý mali v záhrade. Pritúlila si hlavu ku nohám a pomaly jej tiekli slzy po lícach. „Deje sa niečo?“- zrazu sa pri nej zjavil Kanda. „K-Kedy si prišiel?“- zľakla sa a rýchlo si utrela slzy. „Ublížil ti ten idiot Lavi?“- opýtal sa jej znovu. „Ani nie…“- smutne mu odpovedala. „Vidím, že áno ale nedaj sa. Ublížil aj Lenalee..“- povedal jej a ona na neho len prekvapene pozrela. „Áno, boli spolu. Našťastie sa medzi nimi nič nestalo a rozišli sa deň po tom, ako si prišla ty.“- vysvetlil jej. Lillith to zarmútilo ešte viac. „Myslí si, že chcem teba, že pre mňa nie je dosť dobrý a nahneval sa na mňa…“- šepla potichu. Yuua to prekvapilo a objal ju. „Lillith…“- nevedel, čo má povedať. „Zamilovala som sa do neho…“- dodala potichu a Yuu bez slova odišiel. Lillith sa rozhodla tiež ísť dnu a pomalým krokom si to nasmerovala do sídla. Zrazu Laviho zbadala a on ju, ale rýchlo sa otočil a predstieral, že ju nevidel. Lillith to lámalo srdce, ale snažila sa to vydržať. Vošla dnu a zistila, že je obed tak utekala do jedálne za ostatnými. Vzala si svoju porciu jedla a namierila si to ku Allenovi a Lenalee. Zrazu si tam sadol Lavi a jej dal najavo, aby si tam nesadala, tak si radšej sadla ďaleko od nich. Čo najrýchlejšie sa najedla a rýchlo odišla do izby a nervovo sa zrútila. „Čo som mu urobila?!“- pomyslela si v duchu a rozhodla sa, že pôjde do mesta. Po nejakom čase sa konečne do toho mesta dostala a rozhodla sa ísť niekam do krčmy. Chcela na to všetko zabudnúť a poriadne sa opiť a dúfala, že to pomôže. Medzitým v Temnom ráde: Allen si všimol, že si k ním na obed Lillith nesadla, takže tušil, že sa medzi ňou a Lavim niečo deje a išiel sa jej to opýtať. Vošiel do jej izby, ale Lillith nenašiel. Keď vyšiel z izby, stretol Kroryho. „Nevidel si našu Lillith?“- opýtal sa ho. „Áno, odišla do mesta, myslím..“- prezradil mu to. Allen sa o ňu trochu bál a nahneval sa. „Čo si jej urobil?!“- Allen pribehol za Lavim. „Čo? Ja nič…“- odpovedal mu trochu znudene. „Samozrejme, len k nám neprišla poobede a zrazu zmizla a odišla do mesta. Čo sa stalo?!“- Allen sa nahneval ešte viac. „Proste ma odmietla. Nie som pre ňu dobrý a ona chce Yuua. Tak jej nebudem brániť, nech si ide za ním.“- zasmial sa. „Ona sa do teba hlúpo zamilovala. Keby bola moja, vživote by som sa ku nej tak nezachoval!“- zrazu sa tam objavil Yuu a chytil ho pod krk. „Tak si ju vezmi!“- aj Lavi sa nahneval. „Veď miluje teba, ty hlupák!!“- Yuu ho hodil na zem. „Spamätaj sa a choď ju nájsť!“- dodal a s hnevom odišiel. Lavi sa spamätal a išiel ju s Allenom hľadať. V meste: Zatiaľ, čo ju išli oni hľadať, ona sa opíjala a na nič už nemyslela. „Milujem jedného chlapa a on mňa nie. Chce mať so mnou iba s-sex..“- úplne opitá sa s jedným chlapom zhovárala. „To poznám, m-mal som priateľku, ktorá bola rovnaká..“- povedal. „M-Mala by som už ísť….“- postavila sa, aj keď nevládala. „Počkaj dievčatko, odveziem ťa ak chceš.“- usmieval sa. „Nie… ja tam dojdem sama..“- cupkala pomaly z krčmy a išla pomaly po chodníku a počas cesty si spievala. Musela sa oprieť o stĺp, aby sa vôbec udržala na nohách. „A-Asi som to prehnala.“- pomyslela si sama pre seba potichu. „Lillith!“- zrazu niekto zvolal. Ona sa otočila a zbadala Allena aj s Lavim. „Ach… to ste vy dvaja..“- znovu pokračovala v ceste a Lavi ju chytil. „Už ťa nikam nepustím..“- zvolal a silno ju objal.
Lost in time – heart of innocence (kapitola 9)
♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola 9) Nastala noc a Lillith sa prechádzala po chodbe. Jediné čo bolo počuť, boli jej kroky a jej dych. Chodba bola dlhá a temná, no Lillith z nejakého dôvodu nemala strach. Myšlienkami sa sústredila na to, čo sa jej stalo. Premýšľala o tom, ako sa premiestnila v čase. Napokon zastala pri okne a keď sa pozrela cez okno, mesačný svit jej zasvietil rovno do tváre, bola naozaj krásna a vlasy jej nádherne žiarili. „Nemôžeš zaspať, kráska?“- zrazu sa niekto z tmy ozval. „Kto je tu?“- Lillith sa zľakla. Z temnoty chodby sa vynoril Lavi. „Ani ja neviem zaspať…“- usmial sa na ňu. Zrazu sa dotkol jej vlasov a do ruky si vzal niekoľko prameňov. „Tak hebké a krásne…“- povedal šepotom a začervenal sa. Zrazu sa k sebe ich tváre začali približovať, no niekto ich prerušil. „Prečo ešte nespíte?“- ozval sa hlas z tmy. Zrazu k nim prišiel Kanda. „Tak ja idem..“- Lavi radšej odišiel a Lillith tam ostala. „Tiež nemôžeš zaspať?“- opýtala sa ho Lillith, no on nič nepovedal. „Tak ťa nebudem rušiť.“- vybrala sa preč. „Aj ty máš rada mesačný svit?“- zrazu sa jej nečakane opýtal. „Milujem mesačný svit a rada na neho v noci pozerám, ak neviem zaspať.“. „Nečakali sme, že ťa nájdeme.“- povedal. „Ani ja som to nečakala. Pred pár dňami by som neverila, že sa premiestním v čase, ale som šťastná že som doma..“- Lillith sa na neho usmiala. Kanda zrazu rýchlo odišiel a Lillith sa vybrala do izby. Keď už bola pri dverách svojej izby, zrazu znovu počula hlas. „Vidím, že nie som jediný.“- znovu sa tam objavil Lavi. „Čakal som ťa pred dverami tvojej izby, ale nebola si tu.“- dodal. Lillith ho pustila do izby a napokon spolu prerozprávali celú noc až napokon zaspali spolu v izbe. Nastalo ráno a Lillith si prezerala Laviho a zdal sa jej roztomilý. Lavi pomaly otvoril oči a keď zbadal Lillith, zľakol sa. „K-Kde som to?!“- prezeral si okolie. „Zaspal si v mojej izbe, ale som rada, že si tu bol. Aspoň som nebola sama.“- usmiala sa na Laviho. Lavi vstal a namieril si to ku dverám. „Ďakujem, že si bol so mnou..“- Lillith sa začervenala. Lavi sa začervenal tiež a zakýval jej a odišiel. V jedálni Lillith zaspávala, no zrazu si ku nej Allen prisadol. „Niekto tu mal dlhú a ťažkú noc.“- zasmial sa. „Ani nie, len som celú noc prerozprávala.“- zasmiala sa. Allen začal svoje jedlo jesť. „Ako dokážeš zjesť až toľko jedla?“- Lillith sa na neho prekvapene pozrela. „Mám obrovský apetít.“- zasmial sa Allen a zjedol svoje jedlo. „Kde je Lavi?“- zrazu sa ho opýtala. „Lavi išiel na misiu s Kandom, Lenalee a Bookmanom.“- odpovedal jej. „Škoda, chcela som ísť tiež.“- pomyslela si Lillith nahlas. „No, zatiaľ nemôžeš, pokiaľ ťa Komui nevyšetrí.“- vysvetlil jej. „On ma chce vyšetriť? Ako?“- bola zvedavá. „No, dozvieš sa to dnes poobede…“- Allen znervóznel a radšej odišiel odniesť taniere. „Lillith?! LILLITH!! Kde si?“- Johny zvolal. „Tu som!“- Lillith k nemu pribehla. „Komui ťa čaká.“- usmial sa na ňu a zaviedol ju tam. Lillith opatrne zaklopala a vošla dnu. „Tak tu si! Môžeme sa do toho pustiť.“- Komui sa zatváril priamo diabolsky a Lillith z neho mala strach. Allen, Johny a ostatní len čakali na chodbe. Zrazu sa z miestnosti, kde Lillith a Komui boli, začali ozývať výkriky strachu a zdesenia a začali z miestnosti lietať veci a rozbili dvere. „Nechajte ma!!“- Lillith zrazu vybehla z miestnosti a utekala preč. „To je hrozné!!!“- vykrikovala a rýchlo sa zamkla v izbe. Niekto jej zaklopal na dvere. Lillith neodpovedala a bola ticho. „Lillith?“- ozval sa Allen, ale nepočul nič. Všetci sa o ňu strachovali, lebo nikomu neodpovedala. Prešiel jeden celý deň a následne ráno sa Lavi a ostatní vrátili naspäť. Keď Lavi vošiel do haly, zbadal že je Allen ustarostený. „Deje sa niečo?“- Lavi nerozumel. „Áno, Komui vyšetroval Lillith a tak ju vystrašil, že od včerajška rána nevyšla z izby. Nereaguje na nikoho z nás, dokonca ani na Michaela.“- vysvetlil mu. „Mne otvorí..“- usmial sa a išiel ku dverám jej izby. Lillith mala strach a bola otrasená. Zrazu len počula klopanie na dvere. „Lillith, to som ja, Lavi. Prosím, otvor mi..“- ozval sa. Na to mu Lillith pomaly otvorila a Lavimu sa rozžiarli oči a nežne ju objal. „Konečne.. Toto nám nesmieš robiť.“- potichu jej povedal a hladkal ju. Lillith sa upokojila a uvolnila sa. Lavi na ostatných kývol, že je všetko vporiadku. „Cítim sa trápne…“- šepla. „Nemusíš, Komui je hrozný.. Aj nás takto vystrašil. Nadvihol si jej tvár smerom k sebe, aby ju videl. Lillith sa krásne červenala a Lavi sa začervenal tiež a začalo mu divoko biť srdce. Obaja si navzájom pozreli do očí a ich ústa sa k sebe približovali. „Teraz ma už nikto nezastaví..“- pomyslel si v duchu a začali sa spolu bozkávať. Ona sa k nemu pritlačila čo najviac a užívala si to. „Si tak krásna, milujem ťa..“- šepol jej Lavi do ucha. Lillith už viac netrebalo nič vravieť a naplno sa Lavimu oddala.
Lost in time – heart of innocence (kapitola 8)
♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola 8) Lillith si stále prezerala okolie a nemohla uveriť, že pochádza z práve tohto obdobia. „Úžasné, nádherné…“- pomyslela si Lillith. Lavi za ňou chodil, pre prípad keby sa znovu niečo udialo. „Neutekaj toľko, Lillith. Knieža by sa mohol vrátiť..“- Lavi na ňu zvolal. „Na dnes to stačí, ale budeš mi to tu musieť ukázať zajtra.“- Lillith bola natešená a Lavi ju ešte takto nikdy nevidel. Napokon sa všetci dostali do sídla Čierného radu. Lillith si to sídlo prezerala a tak isto si prezerala aj ľudí, ktorí tam žili. „Tak ty si Lillith?“- zrazu sa tam zjavil Kanda a prezeral si ju. „Á-Áno som..“- Lillith si nevšimla, kedy prišiel a zľakla sa ho. „A ty si?“- opýtala sa. „Som Yuu Kanda, ale volaj ma len Kanda…“- povedal jej slušne a odišiel. „Ku mne sa tak pekne nikdy nechoval!“- Lavi závidel. „Asi preto, že je to dievča…“- zahundral Bookman a Allen sa zasmial. „Ahoj, ja som Lenalee!“- pribehla ku nej a pritiahla si ju ku sebe. „Ja som…“- nedopovedala, lebo Lenalee ju predbehla. „Lillith.. Viem, že sa tak voláš.“- potešila sa a viedla ju, aby jej ukázala jej izbu. „Toto je tvoja izba.“- ukázala jej ju a bola dosť veľká. „Je krásna…“- šepla a vošla do nej. Nakoniec si ľahla na posteľ. „Je to tu krásne….“- šepla a zrazu sa tam objavil nízsky chlapík. „Ahoj, som Johnny a priniesol som tvoje kufre…“- prezeral si ich, lebo ešte také nevidel. „Nemusel si mi ich priniesť. Majú totiž kolieska, tak by som si ich vzala sama. A mimochodom, som Lillith.“- usmiala sa na neho. Johnny sa začervenal a rýchlo odišiel. Lillith si odložila veci do skrine a svoje knihy si dala do poličiek. Chcela si to tu spríjemniť a tak si do izby dala aj kvety, ktoré si bola nazbierať v okolí. Hneď sa jej to viac páčilo a tak si spokojne ľahla na posteľ. Zrazu jej niekto zaklopal na dvere. „Vojdite…“- zvolala a do izby vošiel Lavi. „Ach, to si ty.“- usmiala sa na neho. Lavi sa začervenal a prišiel ku nej. „Kľudne si sadni.“- zasmiala sa a obaja si k sebe sadli. Lavi sa strašne červenal a Lillith si to všimla, ale radšej nič nepovedala, ešte by jej možno ušiel. „Deje sa niečo?“- opýtala sa. „Nie… len…. Tak dlho sme ťa hľadali..“- Lavi sa jemne usmial. „Až sme ťa našli, ale bola si tak ďaleko..“- šepol. Lillith to nechápala a Lavi sa zrazu postavil a odišiel a toto nechápala ešte viac. Lillith sa napokon rozhodla ísť spať, keďže bolo neskoro. Keď nastalo ráno, Lillith vstala a pobrala sa na raňajky. Keď vošla do jedálne, zrazu zbadala nadpis „Vitajte doma.“- tým ju a Michaela vítali a začala sa oslava. Lillith si to užívala a sledovala ostatních, no nikde nevidela Laviho a tak prišla za Komuim. „Neviete, kde je Lavi?“- opýtala sa. „Za prvé: tykaj mi a za druhé: nevidel som ho. Mala by si ho ísť pohľadať.“- Komui sa záhadne usmial. Lillith ho poslúchla a išla Laviho hľadať. Predsalen bol jej najlepším priateľom a odzačiatku jej pomáhal. Hľadala ho po celom sídle, ale akosi ho nevedela najsť. Zrazu počula hlasy a išla za nimi, keď videla že je tam Lavi a s ním aj Allen, skryla sa za stenu. „Páči sa mi, ale neviem ako jej to mám povedať a neviem, či aj ona cíti ku mne to, čo ja.“- bolo počuť, že je Lavi nešťastný. „Hmmm…. takže je do niekoho zamilovaný.“- povzdychla si. „Myslela som, že je voľný..“- pomyslela si a nakoniec vošla do miestnosti, kde boli oni. „Ahojte, chlapci.“- usmievala sa. „Lillith!“- Lavi sa zľakol a Allen sa usmial. „Počula som hlasy a tak som išla za nimi.“- sadla si k nim. „Vieš, že nesmieš počúvať cudzie rozhovory?!“- Lavi bol nervózny. „J-Ja som nič nepočúvala… L-Len teraz som tu prišla…“- Lillith sa ho zľakla a radšej odišla. „Ty si naozaj idiot…“- Allen si povzdychol. Lavi sa chytil za hlavu a utekal za Lillith a napokon ju aj zastavil. „P-Pusti ma!“- Lillith sa ho trochu bála. „Prepáč mi, Lillith..“- zrazu ju objal. Lillith sa v jeho objatí upokojila a opätovala mu to. Lavi sa červenal a bol šťastný, že ho neodstrčila.
Lost in time – heart of innocence (kapitola 7)
♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola 7) Lillith sa po čase s Lavim vrátila naspäť do Katedrály, kde ich už Allen a ostatní čakali. „Tak ako sa rozhodla?“- opýtal sa Bookman. „Ide s nami.“- Lavi sa spokojne usmial. „Konečne… Mimochodom Lillith, nemusíš sa báť, Michael ide s nami..“- ozval sa Bookman. Lillith nič nepovedala, iba premýšľala. „Neboj sa, sme predsa rodina.“- Lavi sa na ňu usmial a to ju upokojilo. „Och, takže nová exorcistka. Och Lillith, konečne som ťa našiel.“- zrazu sa tam objavil Knieža Millenium. „To je…. Knieža?“- Lillith si ho všimla. „Trafila si do čierneho.“- zahundral Allen nahnevane. „Tak som sa tešil na túto chvíľu. Poď ku mne, aby som ťa zabil.“- usmial sa Knieža. Lavi a Allen sa mu postavili do cesty. „Nedovolíme aby si ju zabil!!“- zakričal Allen. „Nezastavíte ma, aj tak ju zabijem!“- knieža sa zasmial a oboch odhodil ďaleko od seba. „To nie!“- Lillith vykríkla a už len videla, ako ku nej Knieža ide. Lavi sa zrazu na Knieža vrhol, Knieža sa uhol a prepichol ho svojou katanou. „Lavi!!!“- Lillith vykríkla a vrhla sa na Knieža. „Ty!!!!! Nevinnosť, aktivovať!!“- vykríkla a aktivovala svoje Krvavé rukavice a udrela silno do Kniežaťa. Ten odletel od nej dosť ďaleko. „Si ty ale silná..“- usmial sa. Lillith pribehla okamžite ku Lavimu, ten umieral. „To nie!!! Nesmieš umrieť!! NESMIEŠ!!!!“- hlasno vykríkla. Zrazu jej začali žiariť rukavice. „Čo to je?“- čudovala sa. Keď sa pozrela pozornejšie, zbadala že sa Laviho rany hoja. Knieža si to všimol. „Takže ty dokážeš aj liečiť. Prepáč, ale musíš hneď umrieť.“- zvolal a okamžite sa ju pokúsil zabiť. Zrazu sa na Lillithinom chrbte zjavilo svetlo a z toho svetla vyšli žiarivé anjelské krídla a okamžite s Lavim odletela od Kniežaťa. „Takže vieš toho viac, než som si myslel.“- Knieža začal zúriť, že ju nevie hneď zabiť. Lavi zrazu otvoril oči, bol úplne uzdravený. „Lillith..“- šepol. Keď si Lillith obzrel, videl jej anjelské krídla. Pripadala mu strašne krásna, ako anjel. „Si.. krásna…“- dodal šepotom a začervenal sa. „Si v poriadku?“- opýtala sa ho. „Už áno, myslel som že umriem…Ďakujem ti, Lillith.“- usmial sa na ňu. „Hlavné je, že si v poriadku.“- aj Lillith sa usmiala a vrátila sa ku ostatným. „Teraz by som potrebovala nejakú zbraň..“- povedala si Lillith nahlas. Zrazu sa z Katedrály objavila zbraň, ktorá vletela Lillith priamo do ruky. Lillith ňou mávla a ona sa zrazu premenila na vejár. „Krásna Anti – Akuma zbraň! Presne podľa mojich predstáv.“- potešila sa a švihla vejárom a odfúkla Knieža preč. „Neuveriteľná sila!!!“- potešil sa a zmizol preč. „Nezabila som ho. On sa onedlho vráti…“- povedala neisto. „A preto musíme rýchlo odísť..“- ozval sa Bookman. „Vezmeme aj Michaela, bez neho nejdem..“- upozornila ich. „Veď som ti povedal, že Michael patrí k nám, takže pôjde aj on.“- zahundral Bookman. Lillith si vydýchla a tak si vzala svoje veci a čakala už len na Michaela. „Ďakujem ti…“- šepol Lavi. „Neďakuj, nerada vidím človeka umierať a hlavne nie niekoho, koho mám celkom rada.“- Lillith sa začervenala a rýchlo sa od Laviho otočila. Našťastie Michael prišiel aj so svojími vecmi a napokon prešli cez portál. Okolo Lillith sa zjavili zrazu len farby a všetci sa zrazu ocitli v akokeby tuneli. Lillith sa strašne triasla, no zrazu ju Lavi chytil za ruku. „Neboj sa..“- usmial sa na ňu a ona na neho a upokojila sa. Nakonie sa ocitla v okolí, ktoré sa vôbec nepodobalo na Anglicko 21. storočia. „Takže sme už tu?“- opýtala sa. „Áno, tu je koniec 19. storočia.“- vysvetlil jej Lavi. „19. storočie?!“- Lillith sa okamžite potešila a prezerala si okolie. „Čo je to s ňou?“- Bookman sa Michaela začudovane opýtal. „Miluje históriu a hlavne túto dobu.“- Michael sa potešil, keď videl ako sa Lillith teší. Konečne sa Lillith cítila ako doma a cítila, že tu patrí. To be continued…..
Lost in time – heart of innocence (kapitola 6)
♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola 6) Lillith sa po čase zobudila a zistila, že Lavi bol celý čas pri nej a že spí. „Lavi… ďakujem..“- šepla a napokon si k nemu znovu ľahla a usmiala sa. Lavi sa zobudil a keď videl, že je Lillith stále pri ňom, pohladkal ju a pobozkal na líce a vtedy zistil, že už nespí. „Ďakujem Lavi.“- usmiala sa na neho a tiež ho pobozkala na líce. Lavi sa okamžite začervenal. „Dobre sa mi tu leží.“- usmial sa spokojne Lavi. „Ty si ale lenivec!“- zasmiala sa Lillith a Lavi ju začal štekliť. „Ja že som lenivec?!“- smial sa aj Lavi a obaja sa spolu bláznili. Zrazu bolo počuť výbuch a otrasy. Lavi okamžite vyskočil z postele a počul na ulici výkriky. „To snáď nie!“- nahneval sa. Napokon vybehol z izby a z katedrály von a začal bojovať s Akumami. Lillith to sledovala. „Akumy…“- spomenula si na slová v tom zápisníku. „Toto sú Akumy?“- pýtala sa samej seba. „Schovaj sa Lillith…“- Michael za ňou stál. Po chvíli odišiel bojovať tiež a Lillith bola v šoku. „Kto vlastne Michael je?“- opýtala sa samej seba. Lillith bez rozmýšľania vyšla von a sledovala súboj. Akuma 3. Stupňa si ju všimla a okamžite na ňu zaútočila. Keď sa na ňu vrhla, Lillith okamžite rýchlo uhla a skryla sa. Keď sa zo skrýše obzrela, videla už len zranených exorcistov. „Bože, čo mám robiť?“- zúfalo sa samej seba spytovala. Akumy sa ku nej blížili. „Bože, pomôž mi!“- vykríkla a zrazu sa na jej rukách zjavili kríže a z nich jej vystrieklo plno krvi. „Auuu!!!!! Čo to..?!“- nechápala. Zrazu sa pri nej zjavila červená kryštálová postava a premiestnila sa jej do rúk. Napokon sa na jej rukách sformovali červené rukavice a keď sa ju Akuma snažila zabiť, zrazu z jej rukavíc vypustila Lillith oheň a zničila Akumu. Bola úplne v šoku, nevedela čo sa to vlastne teraz stalo. „Čo to je za diabolskú vec?!“- zľakla sa a vyskočila z úkrytu a začala proti Akumach vypúšťať oheň. Lillith stále nevedela, čo sa to deje, ale prispôsobila sa tomu a tak ničila jednu Akumu za druhou. Prišlo jej to strašne ľahké. Napokon tam už ostala iba ona a Akumy boli zničené. „Kde sú Akumy?“- napokon sa Allen postavil. Zbadal stojacu Lillith a videl, že má niečo na rukách. „Čo to…. je?“- žasol. Lillith si prezerala svoje rukavice. Cítila sa silnejšie, než predtým. Zrazu sa jej rukavice premenili na červené kryštálové náhrdelníky. Allen, Lavi a Krory ku nej prišli. „Čo som zač? Čo je toto?“- Lillith sa náhle opýtala. „Toto je nevinnosť.. Tvoja nevinnosť a ty si exorcistka..“- napokon jej Lavi povedal pravdu. „Č – Čo som?! A to si mi nemohol povedať hneď?!“- nahnevala sa. „Ja… nevedeli sme, či si na to pripravená..“- Lavi sa vzdialil a pozrel sa na zem. „Mám 17 rokov! Som pripravená!! Nie som malé decko!“- nahnevane niekam odišla. Zastavila sa na moste a predychávala zlosť a prechádzala sa nervózne po moste. „Kde je to dievča?!“- hneval sa na seba a na ostatných, pretože jej musel klamať a teraz sa na neho hnevá. Keď sa obzrel na most, uvidel ju a tak za ňou utekal. „Lillith!“- zakričal na ňu a napokon ju chytil za ruku. Lillith chcela ujsť, ale už nemohla, keďže ju Lavi držal za ruku. „Pusti ma Lavi, prosím…“- šepla. „Nie, nesmieš odísť…. Prosím ťa….“- nečakane ju objal zozadu. „Patríš k nám….“- dodal. „Ja… neviem…“- šepla a pozrela sa niekam inam. „Pridaj sa k nám… Prosím..“- stále ju Lavi objímal zozadu. „Ja neviem…. Neviem, či som na tento život pripravená…“- ozvala sa a začervenala sa. „Lillith, ty si exorcistka. Je to tvoj osud, či si pripravená, alebo nie.“- vysvetlil jej a pustil ju. „Chcela si vedieť, kto je Millenium Earl, voláme ho Knieža.. Je to náš nepriateľ, ktorý chce zničiť nevinnosti, aby potom mohol privolať koniec sveta.“- vysvetlil jej. „Knieža…..“- Lillith to zaujalo. Napokon jej vysvetľoval všetko, čo potrebovala vedieť. To be continued…..
Lost in time – heart of innocence (kapitola 5)
♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola 5) Lillith naďalej čakala na jeho odpoveď. „Ja.. neviem..“- napokon odpovedal. „Ach… ani ty?“- povzdychla si a sadla si na gauč. „Prepáč mi to…“- šepol a mal výčitky svedomia z toho, že jej musel klamať. „To nevadí. Zdá sa ale, že ten denník je úplný nezmysel…“- zahundrala. „To nie!! Nie je!“- zrazu Lavi vykríkol a rýchlo si uvedomil, čo teraz vlastne urobil. „Len sa upokoj..“- Lillith bola preľaknutá. „P – Prepáč!“- rýchlo sa jej ospravedlnil a radšej ušiel do izby. „Fííha… ten má ale nervy.“- napokon sa zachichotala. Prešlo pár hodín a Lillith sa vybrala do mesta poprechádzať sa. Mala ale zlý pocit, že ju niekto sleduje a začalo jej byť zle. „Čo sa to…deje?“- obzerala sa okolo seba, no nikoho nevidela, ale napriek tomu mala zlý pocit. Nastal večer a Lillith bola stále vonku a prezerala si letné Londýnske trhy. Stále mala ten zlý pocit. Zrazu sa k nej priblížilo jedno dievča. „Ty si Lillith?“- opýtalo sa. „Áno, som to ja. Prečo?“- pozrela sa na ňu. Zrazu sa to dievča premenilo na niečo škaredé a robustné. „Č – Čo to je?!!“- Lillith sa rozbehla preč. Tá vec na ňu začala strieľať. „Čo to je za svet?!!! Nechaj ma!!“- kričala Lillith a snažila sa tej veci vyhýbať. Zrazu zakopla o skalu a spadla na zem. Tá vec sa ku nej priblížila a už sa chystala strieľať, no zrazu vybuchla a objavil sa tam Allen, spolu s Lavim. „Čo to bola za vec?!!“- hnevala sa. „Dnes sa človek nemôže pohybovať vonku, pretože na neho začne niekto strieľať!“- hnevala sa stále. „Bola to Akuma…“- ozval sa Lavi a zdvihol Lillith zo zeme. „Akumy sú vlastne démoni, no nie tí obyčajný… Týchto niekto vyrába…Vyrába ich z duší mŕtvych ľudí, ktorých privolali živý zo zúfalstva..“- povedal Allen, ale jedno meno spomenúť nechceli. „Kto ich vytvára?“- opýtala sa a toho sa obávali. „Dozvieš sa to neskôr.“- povedal Allen a Lavi ju ihneď posadil na kladivo a odniesol ju rovno na kladive domov. Lillith celý čas mlčala, aj vtedy keď prišli domov. Okamžite ušla do izby a zavrela sa tam. Lillith celý čas ležala na posteli a triasla sa. „Lillith?“- Michael vošiel do jej izby. Lillith sedela na posteli úplne zakrytá v paplóne. „Lillith, je mi to ľúto…že sa to..“- nestihol to dopovedať a Lillith mu skočila do reči. „Nič mi nie je…“- šepla trochu hlasnejšie. „Naozaj? Lebo vidím, že sa bojíš..“- sadol si ku nej. „Nie, nemám strach..“- znovu šepla. „Prosím, neklam mi… Nehanbi sa prejaviť strach…“- objal ju. „Ja.. nemám…“- nedopovedala a keď ju Michael odkryl, videl že plače. Michael ju okamžite objal a do izby vošiel Bookman a Lavi. „Ako jej je?“- opýtal sa. „Vidíš sám….“- Michaela hnevalo, že si to musela Lillith prežiť. „Nechajte ma s ňou..“- zrazu sa Lavi ozval. „Prečo by sme mali?“- zahundral Bookman. „Proste to urobte….“- Lavi na neho vážne pozrel a napokon Bookman a Michael odišli. Lillith naďalej sedela zakrytá paplónom a plakala potichu. „Lillith..“- šepol Lavi a sadol si k nej. Pomaly jej vzal paplón a napokon ju pevne objal. „Len sa upokoj, sme tu pre teba…“- šepol jej do ucha a pobozkal ju na líce. Lillith sa začervenala a nakoniec sa aj upokojila a pritúlila sa k nemu. To be continued…..
Lost in time – heart of innocence (kapitola 4)
♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola 4) Lillith vbehla do knižnice, no nevedela kde má hľadať. Rozhodla sa teda, že to skúsi v knihách o histórií. Prehľadala zatiaľ päť kníh, no ani v jednej meno Millenium Earl nenašla. „Ako to, že tu nič nie je?!“- nahnevala sa. Zrazu zbadala časť knižnice, kde bol zákaz vstupu, boli tam totiž tajné spisy. Potichu sa tam priblížila. „Ale, ale slečinka. Tá časť je zakázaná..“- za chrbtom sa jej zjavil Lavi, spolu s Allenom a Krorym. „ÁÁÁÁÁ!!! To si ty, ty úchyl!!“- vykríkla od šoku. Napokon ju aj knihovníčka upozornila, aby bola ticho. Napokon sa rozhodla, že sa poprechádza po meste, no oni ju sledovali. „Prečo za mnou chodíte?!“- nahnevala sa. „Ty!! Nebuď..“- Lavi to nedopovedal, pretože ho Allen prerušil. „My… sme tu v podstate noví a nepoznáme Londýn. Potrebovali by sme si to tu poobzerať, ale na to potrebujeme človeka, ktorý sa tu vyzná a ty vyzeráš veľmi inteligentne“- Allen sa na ňu milo usmial a Lillith sa začervenala. „No.. ako chcete, ale toho červenovlasého budem sledovať, je to totiž úchyl..“- zahundrala Lillith a ostatný sa z Laviho smiali. „Už nikdy sa nepriblížim k dievčatu!“- kňučal Lavi a radšej sa od Lillith vzdialil. Lillith im za celý deň ukázala galériu, obchody, rôzne múzeá, vzala ich dokonca aj na Londýnske oko, alebo do Buckinghamskeho palácu. Vzala ich aj na Tower Bridge a London Tower, potom ich ešte vzala do rôznych parkov a navštívila s nimi aj Londýnske trhy, kiná. Všetci boli nakoniec unavení. „Hmm… vidím, že som vás celkom zničila. Poďte, pôjdete spať ku nám.“- napokon ich vzala k ním domov. Domov mala totiž v Katedrále sv. Pavla. „Máš šťastie, že tu bývaš.“- usmial sa Allen. „To áno..“- aj Lillith sa usmiala. „Michael? Priniesla som hostí, ktorí tu ostanú na noc.“- oznámila mu. Michael okamžite pribehol. „Kde si zase bola?!“- bol nahnevaný. „Ehm.. Prepáčte, to my sme ju tak dlho zdržali.“- Allen sa ospravedlnil. „No… to je.. v poriadku..“- Michael bol v šoku, ale vedel, kto to je. Michael ich previedol po dome, ktorý bol spojený s Katedrálou, aby si vybrali hosťovské izby. „Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre, exorcisti.“- usmial sa na nich. Všetci sa potešili a vybehli do svojich izieb. Lillith išla do haly, kde mali plno kníh. „Možno tu niečo nájdem..“- pomyslela si a prehrabávala sa v knihách. „Čo to hľadáš?“- ozval sa z dvier Lavi. „NIČ!!“- Lillith sa zľakla. „Viem, že niečo hľadáš.“- usmial sa na ňu. „Ty ma špehuješ?“- zahundrala. „Nie, len som išiel okolo a videl som ťa.“- vysvetlil jej. „No ták, povedz čo hľadáš..“- prišiel k nej. „L – Len jednu knihu….“- Lillith znervóznela a červenala sa, radšej sa k nemu ani neotočila. „Akú knihu? Pomôžem ti.“- jemným hlasom jej šepol do ucha. „L – Len knihu…básní….“- šepla Lillith a hlas sa jej triasol. „Takže básne….“- usmial sa a podal jej z regálu Knihu básní. „Tu je…“- šepol jej do uška. Lillith sa červenala a dych sa jej zrýchlil. „M – Mala by som…. ísť…“- šepla a keď sa otočila, nohy sa jej podlomili a spadla na Laviho. „Veľmi sa ospravedlňujem!!“- Lillith sa zľakla a chcela ujsť, no Lavi ju chytil za ruku. „Neboj sa ma…“- usmial sa na ňu. „Ty si Lillith, však?“- dodal. „Áno, a ty Lavi..“- pozrela sa do zeme. „Ospravedlňujem sa za to minulé ráno, nechcel som ťa vystrašiť.“- prišiel ku nej blízko. „T – To je v poriadku.“- nevedela, čo má urobiť, len sa červenala. „Ty sa… červenáš.“- nežne sa usmial. „Och bože!“- zľakla sa. Lavi si Lillith obzrel a tiež sa začervenal. „Si krásna, vieš o tom?“- opýtal sa. „Ani nie… Nepovažujem sa za krásnu..“- začervenala sa ešte viac. „Odteraz sme priatelia, takže mi môžeš povedať hocičo.“- usmial sa na ňu ešte viac. „Priatelia? Nikdy som žiadneho priateľa nemala..“- premýšľala nahlas. „To nič, tak už teraz máš.“- objal ju a jej prsia sa obtreli o jeho hruď. „Ach..“- jemne zastonala. Lavi sa začudoval. „P – Prepáč! Len… mám strašne… veľké prsia..“- skrývala si ich. „To nevadí..“- Lavi sa začervenal ešte viac a vzal jej ruky z pŕs. „Neskrýval si ich, si s nimi krásna..“- šepol červenajúc sa. „Lavi…. Niečo sa ťa opýtam…“- šepla tajomne Lillith. „Tak sa pýtaj.“- usmial sa na ňu. „Čo je to za knihu?“- ukázala mu tú knihu, ktorú jej Michael zakázal čítať. Lavi si ju prezrel. „Je to niečo ako denník…“- prezradil jej. „Aha.. A kto, alebo čo je to ten Millenium Earl?“- na rovinu sa ho opýtala, no Lavi nevedel, či jej to má povedať. To be continued…..
Lost in time – heart of innocence (kapitola 3)
♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola 3) Nastal krásny večer a Spln krásne osvetľoval mesto. Lillith milovala dni, keď na oblohe svietil spln a tak sa rozhodla, že sa po Londýne poprechádza. Keď sa po meste pozerala, bola trochu neistá, nemala 21. Storočie rada. Občas mala pocit, že tu ani nepatrí. Zrazu ale zbadala, že sa v meste usporiadala nočná galéria obrazov z 18. a 19. Storočia. To ju ihneď potešilo, pretože milovala históriu. Neváhala ani minútu a napokon tam utekala. Po pár hodinách sa vrátila domov a videla už len nahnevaného Michaela. „Kde si bola?!“- zakričal na ňu. „Bola som vonku!! To už nemôžem ísť ani na čerstvý vzduch?!“- Lillith mu krik oplácala krikom. „Takto večer nie!!“- Michael buchol po stole. „Poviem ti len jedno!! Nebudeš ma obmedzovať!!“- zakričala a odišla do izby, pri tom zabuchla dverami tak silno, že sa vázy, ktoré boli v blízkosti dverí otriasli. Nastalo ráno a vonku pršalo. Michael slabo zaklopal na dvere izby, kde bola Lillith. „Priniesol som ti raňajky, otvor mi..“- šepol. Lillith napokon vyšla z izby. „Mohol si mi ich nechať v kuchyni…“- zahundrala Lillith a v župane vyšla z izby. „Ja len… Odpusti mi to..“- šepol Michael. „Nevadí, nič sa nestalo..“- Lillith si od neho vzala tácku s jedlom a išla s ňou do kuchyne. Michael tam išiel tiež a obaja spolu jedli. „Mimochodom, chcem sa ťa na niečo opýtať…Nenahnevaj sa prosím..“- šepla Lillith. „Najprv mi ty povedz, kde si včera bola a ja ti odpoviem tiež.“- Michael sa usmial. „Tak dobre, prechádzala som sa po Londýne a potom som zbadala, že sa v meste konala umelecká galéria, boli tam obrazy z 18. a 19. Storočia, tak som neodolala a išla som tam.“- vysvetlila mu to. „Dobre, a teraz sa pýtaj..“- Michael sa spokojne usmial. „Kto je Millenium Earl?“- na rovinu sa ho opýtala. „Neviem, kto to je..“- Michael znervóznel. „No dobre..“- Lillith dojedla a chystala sa odísť do izby, aby sa mohla osprchovať. „Mimochodom… Nenos tu nijakých úchylákov, idem sa totiž sprchovať.“- dopovedala a odišla do izby. Michael sa musel zasmiať a vzal zo skrinky kvalitné víno. „Tak, konečne ste tu. Lillith nevie, že ste tu…Išla do izby, máme chvíľku čas.“- Michael sa ku Komuimu otočil. „Prišiel som sa porozprávať. Myslím, že už je čas, aby sa dozvedela, kto vlastne je a odišla s nami. Samozrejme, vezmem aj teba, ak by si chcel.“- Komui si sadol na gauč. „21. Storočie je zvláštna doba…“- dodal Komui s úsmevom. „Áno, a tak isto aj veľmi moderná.“- usmial sa Michael. „Súhlasím… Ale vráťme sa k téme. Čo na to vravíš?“- opýtal sa Komui. „Je ešte veľmi skoro, aby sa to dozvedela. Neviem ako na to zareaguje, nemá ešte 18 rokov..“- Michael nalial Komuimu víno. „Pozri, v Temnom ráde sú mladí exorcisti, takže myslím že sa jej nič nestane. Lenalee má napríklad tiež iba 17 rokov, alebo Allen. Ten nemá ešte ani 16.“- vysvetlil mu Komui. „Ale to je iné, Lillith totiž vyrastala v tomto storočí a nie v tom tvojom..“- Michael bol čoraz viac nervóznejší. „Len sa upokoj Michael, dobre vieš že aj ty k nám patríš.“- Komui sa na neho usmial. „Ešte chvíľku počkaj Komui.“- Michael zrazu započul buchot v izbe. „Už sa dosprchovala.“- s úsmevom Michael dodal. „Chcel by som ju vidieť..“- Komui túžil vidieť, ako Lillith vyzerá. Ešte nikdy ju nevidel, iba o nej počul. Lillith vyšla z izby a namierila si to do haly, kde bol klavír a nakoniec začala hrať na klavíri pieseň od Yirumi – River flows. Komui to počul. „Kto to hraje na klavíri?“- páčilo sa mu to. „To Lillith…. Vie krásne hrať a vždy mi tým spríjemňuje dni.“- Michael bol na ňu pyšný. „Dokonca nemala ešte ani chlapca. Je to slušné a zásadové dievča. Je vidieť, že nie je z tohto storočia..“- dodal s úsmevom. „To áno, ale bol by som šťastný, keby sa vrátila…“- Komui trochu zosmutnel a postavil sa, aby sa na ňu išiel pozrieť. „Tak poď, ukážem ti ju..“- Michael ho odprevadil. Keď ju Komui zbadal, začervenal sa. „Je naozaj krásna… Mimochodom, počul som o tom probléme s Lavim a ospravedlňujem sa.“- zasmial sa Komui a počúval a sledoval Lillith. Počas toho, ako hrala na klavíri, myslela aj na meno Millenium Earl. „Kto je to? Čo je to? Musím to zistiť.“- v duchu si pomyslela. Keď sa chystala odísť do knižnice, narazila na Komuiho a Michaela. „Kto je to?“- opýtala sa. „Je to priateľ.“- usmial sa Michael. „Šťastie, že mi nevliezol do sprchy.“- zahundrala. Michael sa zachichotal a Komui sa červenal. „Nie som úchyl.“- zahundral červenajúc sa Komui. „Ak sa nenahneváte, pôjdem do knižnice.“- usmiala sa a okamžite odišla dúfajúc, že niečo nájde. To be continued…..
Lost in time – heart of innocence (kapitola 2)
Konečne som sa dostala z práce domov, a tak vám tu posielam druhú kapitolu príbehu. ♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola 2) Nastal nový deň a Lillith sa prebudila do slnečného rána. „Čo? To už je ráno?“- hundrala Lillith. Napokon chcela ísť za Michaelom, no nevedela ho nájsť. „Kde sa zase stratil?! Vždycky takto zmizne!“- hnevala sa a kričala jeho meno. „Michael!!! Kde si ty starec?!!“- kričala po celej katedrále, no nevedela ho nájsť. Zrazu len počula záhadný zvuk a Michaela, ako sa s niekým zhovára. Keď sa tam Lillith priblížila, zvuk prestal a Michael vyšiel von. „Čo si tam preboha robil?“- bola nahnevaná. „Už dlho to tak robíš, niekedy si myslím, že si blázon..“- dodala. „L – Len som sa modlil..“- bol prekvapený, že si to Lillith všimla. „No jasné.. Mimochodom, čakám na to, kedy mi vrátiš moju knihu..“- hundrala Lillith a išla naspäť do svojej izby, aby si znovu čítala. „Keď sa toto dozvie, asi ma zabije…“- zahundral Michael. „Neboj sa…Nezabije..“- zrazu sa mu za chrbtom ozval Bookman. „Och…Je tak krásna.. Strike!!!!!“- zrazu sa za Bookmanom zjavil aj červenovlasý chlapec. „Prestaň, idiot…“- ozval sa Bookman. „Ale no ták, je naozaj krásna..“- červenal sa Lavi. „A je to tu…“- zahundral si Bookman. „Nechaj ho, je ešte mladý.. Potrebuje lásku..“- usmial sa Michael na Bookmana. „On nepotrebuje lásku, bude predsa bookman.“- hundral Bookman. „Každý potrebuje lásku.“- usmieval sa Michael. Zatiaľ, čo sa Michael zhováral s Bookmanom, Lavi išiel Lillith sledovať. Lillith si pokojne čítala, bola ešte stále oblečená len v nočnej priesvitnej košieľke. Pri pohľade na ňu sa Lavimu podlamovali kolená. Zrazu sa mu na tvári objavila červeň a bez toho, aby si to uvedomil, začal dychčať od vzrušenia. Lillith to počula a všimla si ho. „ÁÁÁÁÁÁ!!! Pri mojej izbe je úchyl!!!“- kričala ako zmyslov zbavená. Lavi ku nej pribehol a zapchal jej ústa. „Len pokoj dievča, nič ti neurobím.“- začal byť nervózny, ale aj tak bol trochu vzrušený. Zrazu si obaja uvedomili, že má Lavi ruku na jej prsníku. „Ty si naozaj úchyl!!!!“- vykríkla a dala mu facku. Michael tam vbehol. „Čo sa to tu deje?!“- bol vyľakaný. „Mám tu v izbe úchyla!!“- ukázala na ležiaceho Laviho. „Ja.. Ja…“- nevedel povedať ani jednu zmysluplnú vetu, pretože ho bolela tvár po tom, čo mu Lillith vrazila. „Ty debil!!! Musel si tak vyvádzať?!!“- Bookman sa na Laviho vykričal. „Ja som jej…nič neurobil!“- napokon sa postavil. „Mali by sme už ísť.“- napokon to Bookman predýchal a chytil Laviho za ucho a odtiahol ho preč. „Kto to bol?!“- Lillith bola vystrašená. „To boli priatelia.“- objal ju Michael. „Ty máš priateľov uchýlov.“- zahundrala Lillith. „A čuduješ sa, keď si tu len v tejto košieľke?“- upozornil ju a napokon sa začal smiať. „Nijaký chlap ti neodolá, keď ťa takto uvidí.“- dodal so smiechom. „Ani ty?“- zaškerila sa. „Ja som už starý a som k tomu aj kňaz, nič také ma nepriťahuje.“- začervenal sa. „No jasné… Všetci ste rovnaký.“- zasmiala sa a odišla do kúpeľne prezliecť sa. Celý deň nad tým chlapcom premýšľala. „Kto to bol?“- spytovala sa samej seba. Keď sa prechádzala po obývačke, zbadala tú svoju knižku, ktorú jej Michael vzal. Nakoniec si ju vzala a v obývačke si ju aj začala čítať. „Hmm…. vyzerá to ako nejaké…spisy… Že by to bol denník?“- spytovala sa samej seba. „Millenium Earl? Čo to je?? Toto je denník blázna…“- zahundrala si Lillith. Zrazu jej ho Michael vytrhol z ruky. „Nesmieš to čítať.“- upozornil ju znovu. „Chápem, je to denník blázna.“- zasmiala sa a odišla, no aj naďalej nad tým denníkom premýšľala. To be continued…..
Lost in time – heart of innocence (kapitola 1)
Prinášam vám prvú kapitolu môjho FanFiction príbehu. Dúfam, že sa vám bude aspoň trochu páčiť. ♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ (kapitola 1) 19. storočie: Damian sa nervózne prechádzal po chodbe. „Len pokoj Damian..“- ozval sa Malcolm C. Lvellie. „Ako môžem byť pokojný, keď mi vedľa rodí žena?! A ty mi to dieťa chceš hneď vziať?! Nemôžeš trochu počkať, kým vyrastie?!“- nahneval sa. „To nepočká, bude z neho exorcista. Tomu už nezabrániš.“- ozval sa Malcolm. „Nikdy!!“- Damian nechcel, aby jeho dieťa bolo exorcistom. „Len sa upokoj, Malcolm má pravdu, tvoje dieťa bude exorcista, či chceš alebo nie..“- spoza rohu sa objavil Bookman. „Ty tiež začínaš?!“- Damian sa k Bookmanovi otočil. „Ty sa zo svojho vnuka snažíš urobiť bookmana a teraz mal len rok!“- kričal na neho. „Pretože je to jeho osud..“- dodal Bookman. Napokon z izby vyšla sestra. „Nehádajte sa! Mimochodom pane, máte dcérku…Vaša manželka porodila.“- usmiala sa na neho. Damian sa potešil a okamžite utekal za Victoriou. Ona držala v náručí malé spiace klbko. „Bude sa volať Lillith.“- ozvala sa a bola trochu unavená. Potom tam vošiel Malcolm a Bookman. „Je čas…“- ozval sa. „Nie! Ešte nie!! Neberte mi ju!“- Victoria spanikárila. „Len pokoj páni, dieťa musí byť istý čas pri matke.“- sestrička tam vošla. „Nemáme už čas, musíme ju vziať za Hevlaskou..“- Malcolm odporoval. Zrazu sa ozval výbuch a do miestnosti vstúpil jeden z Noah klanu. „Konečne vás mám.“- usmial sa Sheril Kamelot. „To nie!“- Damian na neho zaútočil, no Sheril ho len odrazil. „Nemáš šancu, vydaj mi svoju dcéru a ušetrím tvoju ženu.“- usmial sa spokojne Sheril. „To nikdy!!“- zrazu na neho vypustil vzdušný vír, no aj ten Sheril odrazil. „Nejako si nám zoslabol.“- zasmial sa. Zrazu sa tam objavili aj iní exorcisti a začali so Sherilom bojovať. Damian to využil a okamžite premiestnil Srdce nevinnosť a aj jeho nevinnosť do malej Lillith, aby ich nezničili. „Victoria, vieš čo máš robiť..“- šepol Damian zarmútene. „T – To nedokážem..“- rozplakala sa. „Musíš, inak našu dcéru zabije..“- povedal. „Lillith…. zbohom.. Milujem ťa, dcérka..“- dodal a pobozkal Lillith, potom vstal a utekal bojovať. Victoria sa na Lillith pozrela a mávnutím rukou otvorila bránu do dimenzie a taktiež do nej vložila svoju vlastnú nevinnosť a Lillith ju priala. „Niekto ťa isto nájde…. Zbohom dcérka..“- s plačom ju Victoria pobozkala a napokon ju pustila do dimenzie. Keď sa brána zavrela, Damian a Victoria boli zabití. Rok 1997: V Katedrále Sv. Pavla sa práve jeden starší kňaz modlil, keď tu zrazu sa pred ním objavila neznáma brána. „Čo to je?!“- prestal sa modliť a vzdialil sa. Brána po chvíľke zmizla a na oltári ležalo malé dieťa, bolo to dievčatko – Lillith. „Pre pána Jána..“- ozval sa kňaz a vzal dieťa, na ktorom bol list, kde bolo napísané – „Prosím, postarajte sa o moju dcérku…Volá sa Lillith.“- a bolo tam aj napísané meno, ten list bol od Victorie a Damiana Winchestrových. „Chápem…“- šepol a rozhodol sa, že to dieťa bude vychovávať. Rok 2014: Nad katedrálou svietilo Slnko a Lillith si nerušene čítala knihu. „Stále si len čítaš knihy, nájdi si nejakých priateľov..“- upozornil ju. „Nemám záujem sa s niekým priateliť..“- hundrala Lillith. „Ach…. Už zase sa to začína..“- Michael sa chytil za hlavu. Michael bol ten starší kňaz, ktorý sa jej ujal, keď sa mu zjavila Lillith na oltári. Teraz však už mal 70 rokov. „Nemám žiaden čas sa s niekým priateliť, mám tu nejaké povinnosti..“- dodala Lillith. „Neboj, onedlho budeš mať väčšie povinnosti.“- povedal potichu a s úsmevom, aby to Lillith nepočula. Ona si ho však ani nevšímala, začítala sa do jednej veľmi záhadnej knihy. Boli tam záhadné spisy, ktorým poriadne nerozumela. „Michael?? Kto sú to Akumy?“- otočila sa k nemu, on sa zrazu zľakol. „No…. to sú démoni, ale trošku iný…“- ozval sa a rýchlo vošiel do katedrály. „To si mi teda pomohol, starec..“- zahundrala Lillith a čítala si ďalej. Zrazu jej tú knihu vzal. „Nesmieš toľko čítať. Poď mi trochu pomôcť.“- usmial sa na ňu. Nechcel, aby túto knihu čítala. Napokon sa postavila a vošla s Michaelom do katedrály netušiac, aký osud ju čaká. To be continued…..