Vampyr Na rýchlo napísaný názor. Na hru Vampyr sme už všetci dlho čakali ako konečne nový titul o upíroch. Je to už predsa približne 16 rokov čo vyšla kultová hra Vampire: The Masquerade – Bloodlines a ako si Vampyr viedol oproti kultovej klasike? S nostalgiov v srdci by väčšina čo poznala Bloodlines a vyrastala na nej, by povedala, že nie moc dobre. Má obrovský svet, ktorý bol prepracovaný mimo hier a hry z neho len ťažia. Príbeh bol nasiaknutí atmosférou a plnenie úloh bolo väčšinou zábavné a hlavne herné mechaniky fungovali prijateľne. Takže toto v hre Vampyr nenájdeme?   Nájdeme, ale je to taký menší bráško Bloodlines. Hra Vampyr ma neuveriteľné prepracovaný príbeh, ktorý vás okamžite vtiahne do hry a vy musíte to dočítať ako úžasnú knihu. Každá jedna postava, pokiaľ nebola vygenerovaná len aby ste ju zabili má meno a príbeh. Ten môžete spoznať a pred vami sa otvorí príbeh mesta s jeho všetkými maličkými drobnosťami. To je nosným pilierom tejto hry. Čo už je problém, tak to je atmosféra príbehu. Na uliciach sa sústavne obnovujú nepriatelia aj keď ste ich pred pár sekundami zabili a tak ich hlava nehlava umlátite zas. Nik si nevšimne desiatky mŕtvych, nik to nebude riešiť, aj keby ste tam boli niekoľko hodín a zabili toľko ľudí čo nemá celá krajina, pokiaľ sa nič nestane postavám čo majú mená. To je však už otázka herných mechanik. Náš hipster v hlavne úlohe môže zabiť ľubovoľnú postavu, ale ak to urobí, tak na meste sa to odzrkadli, ale postavy medzi na seba navzájom vplývajú a naštrbenie jemnej harmónie môže zmeniť chaos, ktorý aj vám skomplikuje život. Bohužiaľ aj keby ste boli dobrý upír a nikoho by ste nechceli, ľudia budú umierať ak ich ako pán doktor nebudete liečiť a všetko pôjde podľa rovnakého scenára ako by ste ich zabíjali. Síce je tu možnosť nikoho nezabiť, ale je to len ako myšlienka na papieri, lebo príšery sú silnejšie s postupom v príbehu a ak chcete zmocnieť aby ste to prežili, potrebuje krv a kto má krv? Navyše nielenže budete pán zlý upír a zabijete celé mesto len tak a budete čakať na bosa, ale zkusenosti dostanete podľa toho aký je silný charakter postavy, čo značí koľko o nej viete a od toho ako je zdravá. Takže tak či onak budete musieť všetkých liečiť ako váš pokrm bol ako tak výdatný. Toto všetko znie vážne dobre, ale ako funguje to liečenie? Bež tam a prines toto a pritom TAM je celá herná mapa, takže to až tak moc nie je zábava. Rovnako aj spoznanie postavy čo má meno vie byť niekedy frustrujúce, lebo z možnosti pre konverzáciu neviete čo chce váš upír povedať a aj keď v dobrom svedomí zaklinete chcem vám pomôcť, tak nakoniec zistíte, že považuje za pomoc podpáliť váš dom ako najlepšiu možnú pomoc. Takto zlé to v hre nie je, ale dosť vám vedia odpovede skaziť deň a to aký charakter chcete dať upírskemu hipsterovi je hneď fuč a atmosféra v ťahu. Herné mechaniky sú proste len aby tam boli a hlavný je príbeh o čom svedčí aj fakt, že vždy keď umriete sú protivníci o niečo slabší aby ste boli schopný hru prejsť a nebola väčšia frustrácia, že ste sa niekde zasekli. Takže keď nebudete vedieť dať nejakých nepriateľov a veľa krát umriete až vám to následne ide, tak nie, nezlepšili ste sa, len hra znížila látku pre vás. Preto dokonči hru nie je žiadna výzva, len otázka trpezlivosti. A príbeh je vlastne detektívka, ktorá sa našťastie rieši na uzavretých mapách, ktoré sa vám postupne sprístupňujú a tým pádom hľadať veci na menšej oblasti je omnoho lepšie a aj postavy ktoré niečo vedia o tom čo potrebujete ľahšie nájdete, keďže hľadáte len v tom  k čomu máte prístup a nemusíte prehľadať obrovské územie. Z toho čo tu bolo uvedené znie ako by hra nebola moc dobrá a čo sa týka herných mechanik má svoje problémy, ale zároveň vás núti sa rozhodovať a mať ťažké morálne voľby kde budete ľutovať každé jedno rozhodnutie a bude vás bolieť váš neživot. Od prvého momentu je to trpká balada a vy ju budete túžiť vypiť až do dna. Táto hra sa nehrá preto ako je úžasne hrateľná, ale preto čo vo vás vyvolá príbeh a ten vám povie dobro a zlo neexistuje, ani jednu z tých možnosti ty nemáš a každý vzdor z vašej strany bude bolieť.

Karak Karak je jednoduchá a lacná hra pre 2-6 hráčov, ktorú by ste mali bez problémov dohrať do hodiny, a narozdiel od väčšiny iných hier so zvyšovaním počtu hráčov sa herná doba skracuje vďaka jej herným mechanikám, o tých však neskôr. Za cenu približne 25€ ponúkne skutočne toho veľa, vďaka čomu nie je problém si ju zamilovať. Hra neobsahuje plastové modely, ako sme zvyknutí, ale kvalitné kartónové komponenty. V tejto rodinnej párty sa chopíte role jedného z hrdinov, kde ku každému z hrdinov autori napísali krátky príbeh, ale pre hru samotnú ho nie je nutné poznať. A každý v tom príbehu má za cieľ zabiť draka a získať dračí drahokam. A ako to vyzerá v samotnej hre? Hráči si nemôžu priamo škodiť a ani pomáhať. Proste každý hrá sám za seba a nestará sa o druhých. (Ale samozrejme vždy sa dá nájsť spôsob, ako znepríjemniť hru spoluhráčom, keď sa moc chce). Hru hráte tak, že si ťaháte malé štvorčekové dielce mapy a prikladáte ich tam, kde stojí vaša postava, a jeden dielik predstavuje jeden bod pohybu a celkom ich máte štyri. To robíte, až kým nenarazíte na miestnosť, a tam už musíte bojovať. Teraz pre zmenu budete žrebovať príšeru, čo vás zraní, alebo dostanete odmenu. Systém boja je taký jednoduchý, že viac to už ani nejde. Hodíte si dvomi kockami a ak hodíte väčšie číslo, ako mala príšera na žetóne, tak ste vyhrali a na druhej strane žetónu príšery bude nejaký predmet, ktorý vám v hre pomôže. Najčastejšie nejaká zbraň, kde číslo pri nej predstavuje, koľko si k hodu kockami môžete pripočítať. A ak ste nevyhrali, prídete o jeden život, a keď prídete o všetky, neumierate, ale v budúcom ťahu sa môžete len prebrať z bezvedomia. Niektoré dielce mali majú liečivu studňu, ktorá vás uzdraví, niektoré zas portály. Takže je dosť toho čo objavovať, ale zas nie toľko aby ste mali v tom chaos. Hra končí zabitím draka a získania jeho drahokamu, ale ten, čo zabije draka, hru nemusí nutne vyhrať. Vyhrá ju ten, kto našiel najviac truhlíc pokladov, a preto sa často stáva, že hrdina, ktorý by aj draka dokázal zabiť, to neurobí, lebo je chudobný ako kostolná myš a prehral by, a ten, čo je bohatý ako strýko Držgroš, nemá šancu v boji s drakom. Ale hra je nastavená tak, že je dosť predmetov na vybavenie ako tak všetkých postáv, a preto by sa skôr či neskôr aj iná postava vypracovala na zabíjača drakov; a tam, kde sú kocky, tam vždy treba hlavne šťastie. Takže najlepšia stratégia je nahrabať si čo najviac pokladu pre seba, lebo nik vám nepôjde potom zabiť draka, aby ste si mohli pokojne zobrať poklad domov, kým nemá viac ako vy; a ak náhodou by niekto bol nakrátko silnejší, neukončí vám hru, keď vám to nevyhovuje, ale vám to dáva možnosť lepšie rozvinúť hrdinu. Však zas nečakajte príliš dlho, aby vás nepredbehli súperi.Aj drak sa losuje ako bežná príšera a ak máte smolu, vie vám prejsť cez rozum tým, že sa vám schová, a nebudete ho môť zabiť, kým nebudú rozdiely také nepatrné, že sa rozbehnete na draka a zrazu iný hrdina nájde poklad a vy už nemôžete tú jaštericu zabiť, ale musíte ísť hľadať poklady do temných zákutí. Hra vie priniesť veľa podobných uspokojivých zážitkov, ak ste na strane, ktorej to hralo vhod a vyhrala vďaka tomu.Na záver prezradíme, že každý hrdina sa hrá úplne inak a má dve jednoduché schopnosti, ktoré robia hru zábavnou a umožňujú jednoduché stratégie.A tam je hlavne škodenie v hre, kde pri porazení jedného druhu príšer môžete zakázať využívať schopnosti hrdinovi. Vždy v jednu dobu môže mať túto kliatbu na sebe len jeden hrdina a vzhľadom na to, že kliatby sa dá ľahko zbaviť pri hocktorej liečivej fontáne, tak tento prvok sa nedá brať ako nejaký útočný počin, ale vždy to poteší… Hra Karak je jednoducho veľmi dobrá hra od českých tvorcov s jednoduchými pravidlami, kde máte pocit, že hráte hrdinu, pri ktorom cítite, ako sa zlepšuje, a nemáte strach, že by umrel. Hra je primerane dlhá a za večer si ju stihnete zahrať v pohode aj trikrát. Bez priameho škodenia iným hráčom, ak keď niekedy mne došlo ako dosť priame. Hra zaberie pri hraní dosť miesta, ale nie toľko, aby sa nezmestila na bežný stôl, za ktorým sa najedia štyria ľudia. A ak sa viete uskromniť, tam, kde sa zmestia dve veľké pizze, sa vie tesne vtlačiť aj Karak. Preto hre dávame hodnotenie 10/10