Ak od tohto filmu očakávate ďalšiu epizódu Paranormal Activity, tak vás budem musieť sklamať už hneď na začiatku. Niet divu: vzhľadom k paranormálnym klišé, o ktoré sa denne potkýňame pri prezeraní hororových poličiek vo virtuálnych knižniciach rôznych streamovacích platforiem, tento omyl nemôžem nikomu vyčítať. Poteším vás aspoň tým, že pravdepodobnosť, že po tomto filme sa vám bude v noci ťažko vnárať do snov, je celkom veľká. No na druhej strane pravdepodobne nie z dôvodov, ktoré bežne poskytujú horory… Človek 21. storočia momentálne žije akýsi druhý vek osvietenstva, v ktorom by mu originálni old-school filozofi závideli nevídanú dostupnosť všemožných informácií. Napriek tomu, že veda nám poskytuje odpovedí viac ako kedykoľvek predtým, tie najzávažnejšie otázky ešte stále zostávajú univerzálnou záhadou. Jednou z večných otázok, ktoré trápia ľudstvo už od samého úsvitu civilizácií, je otázka smrti. Čo sa udeje s vedomím po neznámom, no absolútne neodvratnom konci…? Na základe tejto záhady režisér David Lowery vybudoval príbeh z roku 2017 s názvom A Ghost Story, v preklade Prízrak. Tento príbeh o zaľúbenej manželskej dvojici, ktorej celkom obyčajný život nečakane poznačí náhle úmrtie mladého muža (v podaní amerického herca Caseyho Afflecka), je úžasný atmosferický kúsok. David Lowery ma emočne rozložil na súčiastky, a to len za pomoci jedného bungalowu a posteľnej bielizne… “C” a “M”, obaja vo svojom svete Jednoduchý príbeh s neobvyklým zvratom Táto spomínaná posteľná bielizeň, predstavujúca nášho tragicky zosnulého muža známeho ako „C“, sa rozhodne neprekročiť hranicu do posmrtného života a namiesto neho sa svojvoľne vráti do domu, v ktorom prebýva jeho trúchliaca manželka, známa taktiež iba pod skratkou „M“, v podaní herečky Rooney Mara. ,,C“ ostáva zakliesnený v dome, v ktorom ako spirituálna entita nemôže interagovať so svojou manželkou, a tak sa z neho stáva jej pasívny pozorovateľ. No kým on neprestáva popierať a lipnúť na smutnej realite, tak ,,M“ sa postupne vyrovnáva so stratou svojho manžela, až napokon ich pôvodný dom natrvalo opustí. Čas neúprosne beží, a kým v prostredí texaského bungalowu sa striedajú celé generácie, náš stagnujúci protagonista je ešte stále spútaný žiaľom v rovine reality, do ktorej už dlhšie nepatrí. Neschopnosť odpútania sa od minulosti sa stáva ústredným motívom, ktorý mu nedovoľuje presunúť sa do vyššej sféry existencie. Vyslobodenie poskytne až nečakaný twist. Hoci som na začiatku pripomenula, že sa nejedná o hororovú snímku, tento film sa pohráva s niektorými prvkami duchárčin ako napríklad nevysvetliteľný rachot či knihy padajúce z poličiek. Cieľom však nie je vystrašiť diváka, ale nenásilnou formou ho vyzvať k úvahám, či existuje niečo ďalšie, niečo iné, čo sa ukrýva za hranicou smrti. Musím uznať, že toto prevedenie prízraku na mňa zo začiatku pôsobilo jemne groteskne, no takéto „detské“ zobrazenie mi bolo od začiatku sympatické svojou originalitou a ľahkosťou, ktorá prinášala úsmevný pohľad na inak smutnú dejovú líniu. Lekcia odpútavania sa A Ghost Story je nádherná kinematografická snímka, ktorá svojou originalitou presahuje hranice bežných blockbusterov. Túto meditatívnu rozpravu o strate, láske, nezastaviteľnom plynutí času a malom význame jedinca v tomto obrovskom vesmírnom kolobehu by som odporučila každému, kto hľadá pokojný film s hlbšou myšlienkou. Netvrdím však, že Lowery prišiel s absolútne prelomovou ideou. Pointa príbehu je veľmi jednoduchá, no Lowery divákovi necháva priestor pre svoje vlastné myšlienky a predstavy o kolobehu života, a práve tým ho hádže do potenciálneho víru existenčného zúfalstva. Ako veľké negatívum filmu vnímam to, že dej je miestami veľmi statický až takpovediac… vleklý. Bola by toto vôbec úplná recenzia bez spomenutia niekoľko minútovej pasáže, v ktorej Rooney Mara bez slov pojedá koláč? Táto veľmi nekomfortná scéna má svoje opodstatnenie, no bežného diváka by dokázala ľahko odradiť. Inak povedané: ak sú vašimi go-to filmami akčné príbehy, pri ktorých ani nedýchate, toto pravdepodobne nebude snímka pre vás. Dej, až na pár výnimiek, sprevádza absolútne minimum dialógov a konverzácií. Namiesto nich nás autor núti dej vnímať primárne prostredníctvom šikovne vybudovanej scenérie a atmosféry, ktorá cieli na emócie diváka. Prostredie filmu má v sebe silný náboj nostalgie a silne mi pripomína fotografie Gregoryho Crewdsona, z ktorých mám vždy jemne voyeurstický pocit. Z jeho tvorby mám vždy dojem, že svojím pohľadom narúšam intímne scény fotografií. A podobne intímne pôsobí aj tento film. Fotografia Crewdsona, ktorá má rovnaký vibe ako Ghost Story Film, ktorý je vraj “príliš” Hoci sa mi ťažko hľadajú negatíva, mnoho divákov kritikou nešetrila. Zdá sa, že tento film budete buď nenávidieť, alebo úplne milovať.  A Ghost Story je vraj príliš sentimentálny, príliš sa tvári, že je hlboký, príliš hrá na city, a tak všeobecne je jednoducho príliš. Avšak ja som si ho užila a pre mňa to bol film, ktorý bol príliš dobrý na to, aby som ho za život videla iba raz.