(kapitola 9)

Isabelle sa prechádzala po svojom obľúbenom parku. Bol opustený a tak tichý a temný a Isabelle sa to páčilo. Vychutnávala si to ticho a zvuky vtákov. Zrazu začala cítiť, že ju niekto sleduje no bolo jej to jedno, už žiaden strach necítila. „Som monštrum..“- pomyslela si a sadla si na kameň. „Konečne som ťa chytil. Naposledy si mi ušla aj so svojou sestrou z domu.“- ozval sa chlap spoza stromu. „Kto si?“- opýtala sa. „Môj pán ťa všade hľadá a ty mu úspešne unikáš.“- povedal. „Tak kto si!“- Isabelle to už štvalo. „Som Asmodeus.“- usmial sa. „Asmodeus…“- premýšľala nad tým menom. Niekde v knihe o tomto mene čítala, len si nevedela spomenúť. „No len si spomeň.“- ozval sa. „Nečítaj mi myšlienky!“- Isabelle sa znovu nahnevala. „Divoké dievčatko, také môj pán potrebuje.“- začal sa smiať. „A načo by ma tvoj blbý pán potreboval?“- drzo povedala. „Neurážaj ho! Mohol by ťa v sekunde zničiť.“- hneval sa. „No určite.“- Isabelle sa zasmiala a pokračovala v prechádzke. „ Prečo ma vlastne neunesieš. Hovoríš o tom a neurobíš to.“- dodala posmešne. „Nemôžem.“- povedal. „Môžeš, ale bojíš sa.“- Isabelle sa začala smiať. „Nie, nebojím sa, ale nesmiem ti ublížiť. On mi to zakázal.“- odpovedal s úsmevom. „Tak mi daj pokoj.“- otočila sa a išla ďalej.
„Hej! Vráť sa!“- vybral sa za ňou. „Musíš tu počkať, onedlho príde.“- kričal za ňou. „A kto že to príde?“- Isabelle sa nezastavila. „No on, Lucifer.“- odpovedal jej. Isabelle sa začala smiať. „Lucifer? To nie je možné, nerob si zo mňa žarty. Na to ti vôbec neskočím.“- neverila mu. „No tak tu ostaň a uvidíš.“- usmial sa a zrazu zmizol. Isabelle zacítila problémy a radšej sa rozbehla rýchlo preč.
„Konečne som ju našiel.“- Asmodeus sa objavil priamo pred Luciferom. „A kde je?“- opýtal sa ho netrpezlivo. „Poď, môj pane a uvidíš.“- čo najrýchlejšie ho tam chcel zaviesť. Zrazu sa obaja ocitli v parku. „Tu?“- Lucifer bol trochu sklamaný. „No.. Mala tu počkať.“- povedala  pozeral sa po okolí. „Ty si totálny idiot! Myslíš, že by tu čakala? Mal som si pre ňu prísť sám!“- Lucifer sa hneval tak, že odhodil Asmodeusa ďalej od seba. Okamžite sa sám pustil do hľadania.
Isabelle utekala tak rýchlo, ako mohla. Zrazu zacítila zlo, obrovské zlo. „Asmodeus neklamal.“- Isabelle znervóznela a bežala ešte rýchlejšie. Vbehla rýchlo do domu a utekala do svojej izby, no pred ňou ju zastavil Dean. „Deje sa niečo?“- opýtal sa. „Musím zmiznúť. Myslím, že si po mňa prišiel Lucifer, cítim to zlo.“- povedala a rýchlo vošla do izby. „Neboj sa, nikam chodiť nemusíš. Castiel na dom nakreslil znaky, ktoré ťa pred ním ochránia.“- prezradil jej. Isabelle sa trochu upokojila a pozvala Deana do izby, aby sa osamote porozprávali.
„Ešte pred niekoľkými minútami som ju cítil. Kde teraz je?!“- zase sa Lucifer rozhneval. „Len pokoj, celkom iste viem, že je v tomto meste.“- Asmodeus sa pri ňom objavil. „Ak ju nenájdeme, zabijem ťa. Rozumel si mi?!“- chytil ho pod krk. „S-Samozrejme.“- rozumel mu až príliš dobre.
Zatiaľ, čo Lucifer hľadal, Dean a Isabelle vyšli z izby. „Deje sa niečo, sestrička?“- Nicole pribehla. „Nie, nemaj obavy.“- nechcela jej povedať, čo sa deje. Nechcela ju do toho zaťahovať. „Dean, nemôžem tu ostať po zbytok života.“- povedala v momente, keď sa Nicole vzdialila. Zrazu si uvedomila, že niekto v jej dome bol, takže Lucifer sa rýchlo dozvie kde je. „Castiel?“- rýchlo za ním išla. „Myslím, že toto nepomôže, už tu niekto v našom dome bol. Musím rýchlo zmiznúť.“- Isabelle spanikárila. „Niekto vie, že tu bývam, niekto sa tu nedávno vlámal, takže Lucifer bude vedieť, kde som. A myslím, že viem, kto to bol. Bol to Asmodeus.“- povedala. „Asmodeus?! Poď!“- Castiel ju vzal za ruku a viedol ju preč. „Kam idete?“- Olivia im skrížila cestu. „Musím Isabelle niekam schovať. Lucifer určite už vie, kde Isabelle je.“- povedal. „A prečo sa musím skrývať?“- opýtala sa Isabelle. „Lucifer má s tebou veľké plány, ale mi to nedovolíme. V tvojich rukách je osud sveta.“- Castiel jej vysvetľoval a odprevadil ju ku Impale. Dean a Sam už čakali v naštartovanom aute. „Nasadni, odnesieme ťa veľmi ďaleko.“- ozval sa Sam. Olivia priniesla Isabelle veci a silno ju objala. „Prosím, dávaj si pozor.“- pevne ju objala. „Neboj sa, ja sa vrátim.“- Isabelle ju pobozkala na čelo a nasadla.