(kapitola 6)
„Neskryješ sa mi.“ – ozýval sa hlas počas toho, ako Isabelle blúdila temným údolím. „Pomôž nám…“– šepkali hlasy ľudí, ktorí tam boli. „Poď ku mne, chcem ťa..“– šepkal hlas, ktorý ju všade prenasledoval. „Daj mi pokoj!“– kričala Isabelle. Zrazu nastalo ticho a Isabelle sa obzerala po okolí. Nečakane ju chytila nejaká ruka za nohu a tá ju začala páliť a Isabelle vykríkla a prebudila sa. „Nie!! Nie!!! To bolí!“- kričala už prebudená Isabelle. Nicole tam vbehla a Isabelle objala. „Upokoj sa, už je dobre. Zase sa ti niečo snívalo.“- upokojovala ju. „Bolí ma noha..“- Isabelle plakala a keď odkryla nohu, zbadala na nej stopy ruky. „Preboha, si zranená!“- Nicole vybehla po lekárničku, aby jej to ošetrila. „Toto nebol iba sen..“- nahlas si Isabelle pomyslela.
Napokon ju Nicole odviezla na pohotovosť, keďže ich matka mala nočnú smenu v nemocnici. Keď lekár zbadal jej popálenú nohu, čudoval sa. „Ako ste si to spravila, slečna?“- opýtal sa jej. „Na nohu mi spadol horúci rezeň.“- Isabelle musela klamať. „Musíte byť opatrná.“- upozornil ju popri tom, ako ju ošetroval. Nicole prišlo smiešne a musela sa otočiť, aby nikto nevidel, ako sa snaží nesmiať. Po tom, ako ju lekár ošetril, obe odišli naspäť domov. „Isabelle, niečo sa deje, viem to.“- ozvala sa po dlhom tichu Nicole. „Ja viem, ale netuším, čo sa deje.“- odpovedala jej. Nakoniec dorazili domov a Isabelle si zapla televízor. Zanedlho na to sa začali diať divné veci. Svetlá v dome začali blikať a televízor sa zrazu vypol. „Nicole! Kde si?!“- kričala Isabelle a vybehla do izby, kde Nicole zaspávala. „Bojím sa, niečo sa začalo diať.“- povedala jej. „Nechaj ma spať, som unavená.“- Nicole sa chcela vyspať, keďže bola unavená.
„Prosím, poďme odtiaľ preč.“- ťahala ju z postele. „Dobre, dobre…“- Nicole pomaly vstala a začala sa obliekať. Zrazu začalo svetlo blikať aj v jej izbe. „Ponáhľaj sa, cítim, že sa niečo stane, keď neodídeme.“- Isabelle si vzala tašku s nejakými vecami a rýchlo utekala aj s Nicole do auta. „Kde teraz pôjdeme?“- opýtala sa Nicole. „Pôjdeme na našu chatu pri jazere. Tam nás nikto nenájde a ani nás nikto nebude otravovať.“- odpovedala jej. Keď sa Isabelle naposledy pozrela na dom, kde bývajú, zazrela tmavú postavu z okna. „Niekto je dnu v dome.“- pomyslela si nahlas Isabelle a okamžite naštartovala auto. „Kto to mohol byť?“- Nicole bola zvedavá. „Ja neviem, ale určite to nebol nikto dobrý.“- odpovedala jej Isabelle. „Čo teraz budeme robiť?“- Nicole mala ešte mnoho otázok. „Ja neviem, Nicole. Teraz je hlavné to, aby sme sa niekam schovali.“- Isabelle bola nervózna. „Môžeš si trochu pospať. Zobudím ťa, keď budeme na mieste.“- dodala a pozorne sledovala cestu.
Nastalo ráno a dievčatá konečne dorazili na miesto. „Sme tu, zobuď sa.“- Isabelle Nicole budila. „Och, už sme tu..“- pomyslela si Nicole nahlas, keď sa zobudila. Isabelle opatrne otvorila dvere a uistila sa, že tu nikto nie je. „Poď, vzduch je čistý.“- povedala a vzala tašky s vecami. „Ostaneme tu niekoľko dní.“- dodala. „A čo naša matka?! Nevie, kde sme.“- Nicole sa to nepáčilo. „Zavolaj jej a povedz, že sme si urobili výlet a že sa o niekoľko dní vrátime.“- Isabelle sa snažila Nicole upokojiť. Nicole prikývla a matke zavolala.
„No čo? Je pokojná?“- opýtala sa Isabelle. „Zatiaľ áno, ale bojím sa o ňu. Čo ak jej niekto ublíži? Mali sme ju vziať tiež.“- Nicole mala strach. „Neboj sa, ten niekto ide po mne a nie po našej matke.“- Isabelle odvrátila pohľad niekam inam. „Dúfam, že si jej nepovedala, kde sme.“- Isabelle sa prísne na Nicole pozrela. „Neboj sa, nevie kde sme. Mohlo by ju to ohroziť.“- Nicole krútila očami.
Isabelle chcela myslieť na niečo iné a tak hľadala spôsoby, ako sa zabaviť. „Počuj, Nicole. Nechceš opekať?“- opýtala sa jej. „Môžeme, som celkom hladná.“- usmiala sa Nicole a pripravila zeleninu a Isabelle vybrala z mrazničky špekáčiky, ktoré tu nechali, keď tu boli pred niekoľkými týždňami. „Dnes si spríjemníme deň, aby sme nemysleli len na zlé veci.“- povedala Isabelle a pustila sa do opekania.
