(kapitola 4)
„Isabelle…“- šepla postava, ktorá stála v tmavej časti parku. Isabelle si všimla, že postave svietili oči na červeno. „Poď ku mne…“- ozval sa znovu. Isabelle sa nevedela z nočnej mory prebudiť, bála sa a nechápala, čo sa deje. Zrazu ju zozadu chytila akási temná postava a miesta, kde sa jej tá postava dotkla, ju pálili. V tom momente sa Isabelle prebudila a celá spotená vybehla do kúpeľne, aby si umyla tvár. Už nechcela spať, bála sa. Napokon sa rozhodla, že bude maľovať a tak aj urobila. Našťastie nemusela ísť do práce, keďže mala byť znovu nedeľa. Ráno si dala rýchlo kúpeľ, aby na nej nebolo vidno únavu. Zavrela oči a na chvíľku zadriemala a znovu sa to stalo. Znovu počula ten známy hlas. „Isabelle… Kde si?“- ozýval sa hlas.
„Daj mi pokoj..“- pomyslela si nahlas a otvorila oči. Rozhodla sa vyjsť z vane a na chvíľku si ľahnúť. Zrazu pri okne niekoho videla a keď sa priblížila, postava utiekla. Isabelle prešiel mráz po chrbte a znovu dostala strach. „Čo sa deje?“- pomyslela si v duchu a odišla na raňajky.
Prechádzala okolo zrkadla a zrazu, keď sa do zrkadla pozrela, zbadala na svojom čele divný znak. Zľakla sa a pozrela sa znovu, no znak tam už nebol. „Deje sa niečo?“- ozvala sa z rohu Nicole. „N-Nie!“- Isabelle sa zľakla a vbehla do kuchyne. Naliala si kávu a urobila si toasty a pustila sa do jedenia. „Och, tak tu si. Mimochodom, nemohla som kvôli tebe spať, stále si niečo vykrikovala.“- smiala sa Nicole. „A čo?“- opýtala sa Isabelle. „No, vykrikovala si niečo v cudzom jazyku.“- smiala sa jej sestra. Isabelle tomu nechápala, nikdy sa jej niečo také nestalo.
„Potrebujem sa vyvetrať..“- povedala a vybehla von z domu. Namierila si to do parku, nemyslela na to, že sa tam bála vstúpiť. Sadla si pod strom a panikárila a bolo jej jedno, či ju niekto sleduje. Zrazu ju začalo páliť čelo a krútila sa jej hlava. „Čo sa to…?“- pomyslela si a rýchlo sa ponáhľala domov. Domov nestihla dôjsť a v hlave sa jej objavovali rôzne vidiny.
Vo Vidinách videla zničenú zem a seba, ako ju ničí ďalej a Lucifer ju v tom podporoval. Videla, ako sa smeje, keď zabíjala človeka. V tej vidine cítila aj svoje pocity, hnev a zároveň aj potešenie. Tešilo ju, ako páli ľudské telo. V ďalšej vidine videla aj oboch bratov, ktorí boli v obchode s knihami. Videla, ako ich zabíja. Vidina zmizla a dostavila sa ďalšia. Tentokrát o tom, ako sa s Luciferom miluje v posteli. V tej vidine cítila, že Luciferovi patrí.
Vidiny skončili a Isabelle sa prebudila na zemi a okolo seba vidí plno ľudí. Rýchlo vstala a utekala domov. „Určite mi šibe…“- pomyslela si a zavrela sa v izbe. Bola rozhodnutá o tom, že navštívi psychológa.
Na druhý deň za ním naozaj išla. „Ahoj Isabelle..“- ozvala sa psychologička, keď ju videla. „Odkiaľ ma poznáte?“- opýtala sa. „No odmalička. Tvoja mama ťa tu nosila.“- odpovedala jej. „Ale ja si na to nepamätám…“- Isabelle si naozaj nepamätala na túto časť svojho detstva. „Musíme sa pozhovárať, ale nie tu. Zajtra sa stretneme u mňa.“- psychologička jej dala papier s adresou. „A teraz k veci.. Prečo si prišla?? Čo ťa trápi?“- opýtala sa. „Mám vidiny, veľmi intenzívne. Mala som dve vidiny. V jednej som zabíjala ľudí a ničila planétu a uspokojovalo ma to. V druhej vidine som sa milovala s….“- prestala. „S kým si sa milovala?“- opýtala sa jej psychologička. „Milovala som sa s Luciferom.“- priznala sa jej. „A neviem poriadne v noci spať, mávam nočné mory.“- dodala. „Dobre, predpíšem ti tabletky na spanie a na upokojenie a zajtra sa u mňa porozprávame viac, dobre?“- psychologička vyzerala dosť nervózne a podala jej lekársky recept na lieky. „Dobre..“- Isabelle bola spokojná, konečne sa poriadne vyspí bez nočných môr.
