(Kapitola 3)

Bola noc a vonku vládla silná búrka. Isabelle ležala v posteli a sledovala blesky, ktoré bičovali oblohu. Nevedela zaspať, búrka jej spánok prerušovala. Isabelle nenávidela nočné búrky, mala z nich hrôzu. Zrazu sa strhla z postele, keď blesk silno udrel a radšej si zapla svoj laptop a pozrela si nejaký film.
Isabelle sa sústredila na film, aby nevnímala búrku. Zrazu len počula klopanie na dvere, keď ich otvorila, nikto tam nebol. „Asi sa mi to zdalo..“- pomyslela si v duchu a pokračovala vo svojom filme. Zrazu ale začula ďalšie klopanie a dvere sa začali otvárať. Isabelle ich sledovala a začala sa báť. „Ešte nespíš?“- vo dverách sa objavila Nicole. „Ty si ma ale naľakala.“- Isabelle sa zasmiala a bola rada, že je to len Nicole. „Deje sa niečo?“- Nicole bola zvedavá. „Ale nie, len sa mi zdalo, že pred tebou tu niekto zaklopal.“- povedala. „To sa ti len zdalo, asi len kvôli únave.“- Nicole Isabelle pohladila. „A teraz už choď spať, inak ráno do práce nevstaneš.“- dodala s úsmevom a pohladila Isabelle nežne po vlasoch. „Ja mám strach..“- šepla. „Stále sa bojíš? Neboj sa, tu sa ti nič nestane.“- Nicole sa ju snažila uspokojiť tak, aby spať išla.
Napokon vypla laptop a ľahla si. „Dobrú noc, Isabelle.“- Nicole vyšla z izby a usmiala sa naposledy na Isabelle. Isabelle v izbe ostala sama a snažila sa zaspať. Napokon zaspala, no zanedlho jej niekto zaklopal na balkónové dvere. Isabelle sa strhla zo spánku a nemo pozerala na balkónové dvere. „Je tu niekto?“- trasľavým hlasom sa ozvala, ale nik jej neodpovedal. Isabelle začala mať strach. Keď pozrela na hodinky, zistila, že budú dve hodiny. „Ach, musím zaspať!“- srdce jej divoko búšilo. „Zaspi, Isabelle!“- pomyslela si nahlas a po niekoľkých minútach ju únava zmohla a zaspala.
Nastalo ráno a Isabelle vstala, úplne unavená a obliekala sa do práce. „Poď na raňajky.“- Nicole ju s úsmevom volala. „Už idem…“- zvolala a obliekla sa. Okamžite vletela do kuchyne. „Dobré ránko, vospolok!“- zvolala Isabelle, nechcela ukázať, že je unavená, inak by ju matka znovu vytrestala. Akonáhle sa najedla, umyla si zuby a upravila pred zrkadlom, vyrazila z domu a rozhodla sa, že dnes pôjde bicyklom. Akotak išla do práce, vánok jej vial do tváre a Isabelle si to užívala. Cítila pokoj, ktorý dlho hľadala, no ten jej dlho nevydržal, keďže dorazila ku kníhkupectvu. „A som tu…“- pomyslela si nahlas Isabelle a otvorila obchod, do ktorého hneď aj vošla. Sadla si ku pultu a pripravila si všetko, čo potrebovala a čakala na prvého zákazníka, no bol pondelok a vtedy veľa ľudí nechodilo, keďže boli všetci v práci, takže si Isabelle vydýchla, dnes bude mať ľahký deň.
„Ahoj, sestrička!“- Nicole vbehla do obchodu. „A ty tu čo robíš? Nemala sa byť v práci?“- Isabelle bola mierne prekvapená. „Nie, mám dovolenku, ale to by si vedela, ak by si sa o mňa trošku viac zaujímala.“- Nicole jej začala vyčítať. „Dobre, dobre.. Prepáč.“- Isabelle sa usmiala a zrazu padla na kolená. „Isabelle!“- Nicole sa zľakla a okamžite pri nej bola. „Je ti niečo?!“- začala sa o Isabelle báť. „N-Nič, len som unavená..“- šepla. „To kvôli tej noci, že?“- Nicole sa to nepáčilo a Isabelle rýchlo posadila na pohovku, ktorá tam bola. „Kľudne si ľahni, ja to za teba potiahnem.“- Nicole chcela, aby si jej sestra pospala. Nicole sledovala Isabelle a počas toho obsluhovala zákazníkov. Všetci, čo tu chodili, Isabelle poznali, takže im neprekážalo to, že spala.
Napokon sa po troch hodinách zobudila a zistila, že je skoro koniec smeny a keď vstala z pohovky, vtedy tam prišiel Thomas. „No čo? Ako bolo na smene?“- opýtal sa. „Celkom dobre, až na to že….“- Isabelle nedopovedala, lebo jej Nicole skočila do reči. „Až na to, že mala na krku aj mňa.“- rýchlo to Nicole zachránila. „Ahaaa, tak to si mala pomoc.“- Thomas sa na Isabelle usmial. Vzal peniaze, ktoré dnes získali a odišiel. „No Nicole, musím ti poďakovať.“- Isabelle bola veľmi hrdá na svoju sestru a je rada, že tu bola. Isabelle zavrela obchod a obe sa nakoniec vybrali domov pešo, aby si trochu pohovorili.