Pre každého fanúšika príbehov je knižnica magické miesto, v ktorom môže cestovať v čase a priestore a vytvárať si celoživotné zážitky a priateľstvá – a nielen s knižnými postavami. Na policiach plných pestrofarebných kníh je skutočne niečo fascinujúce, a preto majú aj knižnice svoje vlastné medzinárodné dni. Niektoré krajiny ho oslavujú 24. októbra, okrem toho si na Slovensku každý štvrtý októbrový pondelok pripomíname Medzinárodný deň školských knižníc. Naše vydavateľstvo Príbeh sa pridáva k tejto peknej iniciatíve oslave knižníc ako centier vzdelania, informácií a príbehov. Prinášame vám rozhovor s Jurajom Homoľom a Andrejom Blaasom z Miestnej knižnice Petržalka na Vavilovovej ulici, kde sme pred rokom v príjemnej besede predstavili naše hororové knihy Pahltné a Trinásť balád pre Lucifera.

O Slovákoch sa vraví, že málo čítame – a že do knižníc chodia len deti a dôchodcovia. Čo si myslíte o týchto tvrdeniach?
Je náročné určiť, čo znamená dostatočne veľa. Že nečíta viac ľudí? Alebo neprečítajú ročne dosť kníh? Sú určite ľudia, ktorí prežijú život bez toho, aby okrem povinnej literatúry v škole prečítali čo i len jedinú knihu z beletrie či odbornej literatúry. Na druhej strane – tvrdiť, že do knižníc chodia len deti a dôchodcovia – je veľmi zjednodušené konštatovanie. Knižnice navštevujú všetky vekové kategórie bez rozdielu. Niekto viac pre knihy, niekto je oddaným návštevníkom podujatí, iní si prídu prečítať noviny a stráviť v knižnici pokojnú chvíľu bez rušivých vplyvov okolitého sveta.
Ale kto čítať chce, ten rozhodne číta. Či už si knihy kupuje, alebo požičiava v knižnici.  Bez ohľadu na vek alebo status.

Ktoré literárne žánre alebo autori sú medzi Vašimi čitateľmi momentálne najobľúbenejšie?
Medzi najobľúbenejšie žánre nielen v knižniciach patrí už niekoľko rokov detektívka a triler. Je to možno zvláštnosť, pretože medzi čitateľmi našej knižnice prevládajú vo vekovej kategórii 25-55 rokov ženy a práve tu trocha porušujeme predpoklad, že požičiavať sa budú najmä vzťahové romány ženských autoriek zo súčasnosti. Ženy milujú napätie a drámu a možno sa budete čudovať, ale tento žáner uprednostňujú najmä čitateľky v strednom a staršom veku. Naši čitatelia obľubujú čoraz viac populárno-náučnú literatúru a non-fiction. Čo sa týka detskej literatúry a literatúry pre mládež, stále dominujú meinstreamové série kníh zahraničných autoriek a autorov.  Vždy sa veľmi úprimne tešíme, ak sa v žánroch fantasy pre mladých presadia slovenské autorky a autori, aj keď to nie je jednoduché. Možno by stálo za pozornosť uviesť, že oproti minulosti sa stále menej požičiavajú poviedkové knihy. Napriek všade opakovanému sloganu, že žijeme rýchlu dobu a máme málo času, ak si čitateľ vyberie knihu, preferuje ucelený viacstrankový príbeh. 

Koľko kníh majú Vaši čitatelia vlastne k dispozícii?
Na deviatich pobočkách petržalskej knižnice je v súčasnosti evidovaných viac ako 200 tisíc kníh, ktoré zahŕňajú beletriu aj populárno-náučnú, odbornú a regionálnu literatúru. Okrem tlačených kníh majú čitatelia prístup k rozsiahlemu fondu e-kníh, ktoré si môžu „zapožičať“ do svojho zariadenia cez on-line katalóg. V najbližších týždňoch by k e-fondu mal pribudnúť fond v podobe audiokníh, ktorý, ako veríme, nájde priaznivú odozvu nielen medzi stálymi čitateľmi, ale pomôže nasmerovať do našej knižnice aj nové tváre.

Ako funguje nákup, resp. zaobstarávanie nových kníh?
Nákup nových kníh zastrešuje Úsek knižnično-informačných fondov, ktorý v rámci akvizičnej činnosti vyhľadáva tituly pre jednotlivé pobočky. Podľa čitateľskej skladby každej pobočky, ich požiadaviek a čitateľského záujmu vyhľadáva a spracováva knihy, ktoré tvoria pevný fyzický knižný fond každej z pobočiek. K výberu titulov prispievajú, samozrejme, aj samotní knihovníci, ktorí do značnej miery poznajú vkus a záujem svojich čitateľov. A rovnako aj samotní čitatelia svojimi tipmi a nezriedka aj knižnými darmi.

Na internete a sociálnych sieťach fungujú rôzne knižné burzy. Majú Vaši čitatelia možnosť darovať knihy aj Vám?
Knižné dary prijímame, ale v obmedzenej miere. Je to najmä z kapacitných dôvodov. Najčastejšie čitatelia darúvajú knihy, ktoré už nepotrebujú – ide zväčša o tituly staršieho dáta, ktoré nie jemožné zapísať do knižničného fondu. Zväčša je to v prípade, že rušia knižnicu alebo knihy zdedia a nevedia si s týmto „dedičstvom“ poradiť. 🙂 Vtedy knižky po dohode v malom množstve prijmeme a vytriedime. Nájdu sa občas aj novšie tituly, ktoré zapadnú do skladby fondu, zvyšné sú k dispozícii čitateľom, ktorí si ich môžu bezplatne vziať, prípadne ich posunúť ďalej v rodine alebo medzi priateľmi a známymi. Každopádne čitateľom odporúčame knihy nevyhadzovať, ale využívať alternatívne spôsoby využitia: knižné búdky, susedské knižnice v spoločných domových priestoroch, prípadne ich ponúknuť ako dar do školských knižníc, príp. antikvariátov.

Akým spôsobom môžu čitatelia pomôcť k rozvoju svojej knižnice?
Najlepší spôsob je zároveň ten najjednoduchší: jednoducho do knižnice chodiť. Čím viac čitateľov a návštev knižnica má, tým má aj väčší význam. Asi ako každá verejná inštitúcia. Záujem je signálom, že v činnosti treba pokračovať, služby zlepšovať a robiť miestom stále atraktívnejším a lákavejším. Z našich pozorovaní vyplýva, že tento trend práve prebieha a úprimne sa z toho tešíme.

O elektronických knihách, tzv. e-bookoch, sa kedysi bombasticky predpovedalo, že spôsobia revolúciu v čítaní a že tlačené knihy postupne zaniknú. V súčasnosti stúpa popularita aj audiokníh. Ak sa pozriete na štatistiky, ako sa zmenila návštevnosť knižnice v posledných desaťročiach s nástupom týchto nových knižných formátov?
Návštevnosť knižníc sa vplyvom nových technológií a knižných formátov nezmenila. Ľudia stále rovnako často a radi knižnicu navštevujú, pretože okrem samotnej možnosti si knihu vypožičať je to pre nich miesto sociálneho kontaktu a organizovaním podujatí aj spôsob kultúrneho vyžitia. Nové formáty v podobe elektronických a audiokníh sú zatiaľ stále doplnkom k fyzickému fondu knižnice. Ten nemenne požíva najväčšiu popularitu, to nezmenil ani príchod nových formátov a technológií. A čo sa týka zániku fyzických kníh – ten určite nehrozí. A to pochopili aj vydavatelia, ktorí sa snažia o stále atraktívnejšie obaly kníh, ktoré sú neraz na hranici umenia.

Patrím ešte k tej generácii, ktorá dostala pri prvom zápise do knižnice zošitok, do ktorého sa ručne zapisovala kniha a dátum vypožičania. Ako sa počas posledných rokov zmodernizoval výpožičný systém? Aké ďalšie projekty máte v pláne?
Papierový preukaz bol naviazaný na tzv. lístkový katalóg, ktorý predstavoval súbor všetkých kníh, ktoré sa v knižnici nachádzali. Dnes ho zastupuje (dovolím si tvrdiť, že v drvivej väčšine knižníc) tzv. on-line katalóg, ktorý je verejne prístupný na internete. Tu si čitateľ vyhľadá knihu poľahky z pohodlia domova, príp. cestou zo školy či práce. On-line katalóg skrátil čas hľadania kníh na pobočke, takže obsluha čitateľa je rýchlejšia a pohodlnejšia.
Nadstavbu pre knižnicu a jej návštevníkov môžu predstavovať ďalšie služby, ktoré smerujú k modernizácii a prispôsobeniu sa dobe, napr. v podobe digitálneho preukazu alebo možnosti zaplatiť za knižničné služby bezhotovostnou formou.

Ako budú podľa Vás fungovať knižnice o takých tridsať-štyridsať rokov? Prípadne aj v ďalekej budúcnosti. 🙂
Dovolím si tvrdiť, že budúcnosť už začala. 🙂 Knižnice sa od svojich prvopočiatkov naozaj zmenili, a tým nemyslím doby, keď fond knižnice pozostával výlučne z učených zvitkov. 🙂 Komunitnosť a otvorenosť knižníc novým formátom, či už v podobe digitálneho fondu alebo usporadúvaním podujatí, ktoré ďaleko presahujú formát besedy so spisovateľmi, zapájanie sa do aktivít mestských častí, v ktorých pôsobnosti fungujú, ale aj sledovanie aktuálnych trendov vo výuke, šírení informácií či starostlivosti o prostredie, ktoré sa okolo knižníc nachádza – nehovoriac o téme eko – robia z knižníc naozaj moderne zmýšľajúce inštitúcie, ktoré napriek obmedzeným finančným možnostiam konkurujú privátne organizovaným podujatiam.
Na technickej úrovni sa určite budeme čím ďalej-tým viac stretávať s plne aizovanými pobočkami knižníc, ktorých výhoda bude najmä v možnosti nepretržitej prevádzky, čo by mohlo mať pre návštevnosť knižníc rozhodný význam.

Prezraďte našim čitateľom, ako vyzerá bežný deň zamestnanca knižnice. Určite má veľmi ďaleko k bežnému stereotypu, že len zapisujete vypožičané a vrátené knihy a popritom čítate…
Áno, toto je ešte stále dominantná predstava v spoločnosti o práci súčasného knihovníka. Najväčší rozdiel oproti minulosti predstavuje všestrannosť. Schopný knihovník, najmä v menších knižniciach, by mal byť schopný zastať všetky základné činnosti, na ktorých stojí prevádzka pobočky, sám. Okrem základných knižnično-informačných služieb by mal vedieť poradiť a obslúžiť každého návštevníka k takej spokojnosti, aby sa znovu a rád do knižnice vracal, mal by byť technicky dostatočne zdatný, aby vedel byť nápomocný pri využívaní všetkej dostupnej techniky v knižnici, s ktorou návštevníci môžu manipulovať. Zároveň by mal vedieť udržiavať pobočku neustále v prevádzkyschopnom stave. Takže by sa napríklad nemalo stať, že sa pre dlhodobejšie sneženie do knižnice nedostanete.

Ako ste sa dostali k práci v knižnici? Predpokladám, že základom by mala byť láska ku knihám a príbehom, ale isto to nebude stačiť… Čo by mal spĺňať ideálny kandidát na túto prácu?
Ako absolvent Lingvistiky a literatúry nebola voľba knižnice až taká prekvapujúca. A vždy ma lákalo pracovať s ľuďmi. To je, podľa mňa, aj jeden zo základných predpokladov, ktoré by si mal uvedomiť každý, kto o tejto profesii premýšľa. Knihovníctvo je stále do veľkej miery služba: služba verejnosti. Takže každý, kto chce byť knihovníkom, by mal byť najmä ochotný. A trpezlivý. Zvyšok by mal byť minimálne pozitívny vzťah ku knihám – či už ich obsahu, ale aj „schránke“.

Každé povolanie prináša zábavné až absurdné momenty. Spomeniete si na nejaký veselý zážitok z knižnice?
Vždy ma pobaví, keď k nám prídu najmä mladší čitatelia a spýtajú sa, či si môžu u nás kúpiť knihu. Evokujeme im kníhkupectvo a často v tom necítia rozdiel. Ale rád si spomínam na čitateľku z minulosti, ktorá sa nahnevala, pretože sme jej po nedodržaní výpožičnej doby poslali upomienku a keď sme po nej žiadali, aby ju pri návšteve knižnice zaplatila, tak nám vynadala, že máme byť radi, že sem vôbec chodí. 🙂

Aké sú Vaše najobľúbenejšie žánre a autori?
Ja som sa akosi v odbornej literatúre, kde som „pristál“, jednoducho našiel. Vždy som mal rád biografie, hudbu, film, umenie a postupom času sa k tomu pridružili filozofia, sociológia, poprípade populárnejšie ladená psychológia. Na druhej strane – ani beletria mi nie je cudzia – tam rád zalovím napr. po dobrej psychologickej próze.

Pohybujete sa v prostredí, ktoré doslova dýcha príbehmi. Venujete sa aj Vy vo voľnom čase kreatívnym činnostiam? Napríklad dráha spisovateľa – vyskúšali ste niekedy napísať vlastný príbeh?
Keď som bol na strednej škole, v tom čase sa rozbiehala súťaž Poviedka, ktorú organizovalo vydavateľstvo L.C.A. Mám pocit, že to boli ročníky ´97 a ´98. Písal som vtedy také kratšie básne, tak som si povedal, že to vyskúšam. 🙂 Neskôr som už prózu veľmi neskúšal, skôr som prispel nejakými textmi do hudby kapely, v ktorej hrávam.

Teraz Vám dám otázku, ktorú si asi žiadny knihomoľ nevie predstaviť: zažívate niekedy profesionálnu únavu – pocit, že knihu nechcete ani vidieť? Ako si najlepšie oddýchnete pred novým pracovným týždňom?
Nie. Je to paradoxné, ale napriek našej profesii, ktorá predpokladá neustáli kontakt s knihou, nemáme v rámci práce dlhšie nerušené časové úseky, aby sme v nej dokázali sústredene čítať. Keď tak – sú to len naozaj krátke okamihy, počas ktorých prečítate jednu-dve strany. Je to dobré najmä vtedy, keď príde rozvoz s novými knihami a týmto spôsobom robíme analýzu, ako je ktorá kniha napísaná, prípadne, či nás samotných zaujme.
Keďže väčšinu času pracujeme v interiéri, tak sa človeku zažiada vyjsť si na prechádzku alebo do prírody. Prípadne k nejakému zaujímavému miestu-budove, ktorá prešla rekonštrukciou a je znovusprístupnená.

Knižnice častokrát organizujú zaujímavý program a besedy pre svojich členov. Čo pripravuje pre verejnosť Vaša knižnica? Kde môžu fanúšikovia kníh nájsť informácie o pripravovaných akciách?
Program petržalskej knižnice je po celý rok naozaj bohatý. Počas celého školského roka navštevujú  pobočky knižnice triedy základných a stredných škôl, pre ktoré knihovníci a knihovníčky pripravujú autorské podujatia v náväznosti na ročné obdobie, sviatky či vopred dohodnutú tému.
Už 35 rokov knižnica pripravuje autorskú literárnu súťaž Petržalské súzvuky Ferka Urbánka, ktorá sa snaží povzbudzovať talenty a všetkých s chuťou písať, aby sa prejavili. Dvakrát ročne – na jar a na jeseň organizuje literárno-hudobný večer pod názvom Počúvadlo, kde sa kĺbi dobrá živá hudba s čítaním kvalitnej literatúry v podaní spisovateľov, hercov, umelcov a všetkých, ktorí spolupracujú s knižnicou a podporujú ju. Letné obdobie býva v znamení divadielok a aktivít pre deti, pre seniorov (ale nielen pre nich) je pripravená séria zaujímavých prednášok Petržalskej akadémie vzdelávania, kde je možné rozšíriť si obzory a pomocou siláb, ktoré zostavujú fundovaní prednášajúci, sa hlbšie ponoriť do tém, ktoré účastníkov zaujímajú. Z ďalších aktivít možno spomenúť premietanie dokumentárnych filmov pod názvom KineDok alebo každoročnú burzu kníh v rámci Dní Petržalky a mnoho ďalších. Je toho naozaj dosť.

Ďakujeme za rozhovor, želáme veľa spokojných čitateľov a skvelých kníh a podujatí!

Ak vás zaujíma program Petržalskej knižnice, môžete ich sledovať napríklad na facebookovej stránke, prípadne si vyhľadajte na internete vaše lokálne knižnice – možno práve chystajú podujatie, ktoré by vás mohlo zaujať. 🙂