Planéta Zem je dynamicky sa meniace miesto, na ktorom máme to šťastie existovať. Rok 2023 bol v mnohých veciach prelomový – stal sa najhorúcejším rokom v histórii meraní, znormalizoval využívanie umelej inteligencie v bežnom živote či v práci, no tiež prehlboval polarizáciu v ľudskej spoločnosti.
Ako najlepšie východisko zo situačnej dilemy však stále považujem nasávanie informácií, konfrontovanie názoru s ľuďmi znalými danej problematiky a rozmýšľanie mimo krabice (angl. out-of-the-box thinking).
Preto by som rád podelil o moje dojmy z troch populárno-vedeckých kníh, ktoré v mojej hlave zarezonovali nie len tak pre nič, za nič. Myšlienky v nich obsiahnuté sú písané s nadhľadom a vtipom a umožňujú hľadieť na realitu pod novými uhlami.
Michio Kaku – Fyzika nemožného (2008, české vydanie v Argo 2010, 2022)
Do tejto knihy som sa zahryzol od prvého momentu. Obal vianočného darčeka som, žiaľ, strhol aj s časťou prebalu. A o to viac som si obsah tejto hard core fyzikálnej nálože informácii vážil a užíval ho.
Michio Kaku je známy americký popularizátor vedy a ako teoretický fyzik zabŕda vo svojom ťažení do mnohých sfér života. Nebojí sa stáť si za svojím názorom opretým o fakty, bojovať proti popieračom klimatickej krízy, výrobe jadrových zbraní, či zneužívaním vedy. S tak bohatou vedomostnou a mentálnou výbavou je až úsmevne príjemné absorbovať informácie od autora takéhoto kalibru.
Fyzika nemožného pokladá otázky, na ktoré by chcel vedieť odpoveď asi každý zvedavý človek a autor science fiction. Kaku sa pozerá na popkultúru, futuristické sny a teórie a stavia ich do kontrastu s realitou. Na čítanie a porozumenie tejto knihy nie je potrebné mať doktorát z časticovej fyziky, no bez ochoty jej porozumieť to nepôjde.
Kniha je rozdelená do troch častí, kde každá popisuje prístupnosť teoretických technológií alebo schopností v porovnaní s ich dnešnou úrovňou.
V „Nemožnostiach 1. rádu“ rozpitváva mnohé piliere populárnych seriálov ako Star Trek, Babylon 5 alebo Hviezdna brána. Kapitoly venované teleportácii, telepatii a psychokinéze môžu dočasne poškodiť neurónové synapsie čitateľa, no akákoľvek námaha stojí za to. Rozumné vysvetľovanie princípov všeobecnej alebo špeciálnej relativity, ovenčené humorom, odôvodnia prečo dané technológie nie sú pre našu generáciu až také nereálne.
Pri umelej inteligencii a robotoch bol Kaku svojho času zrejme jemne skeptický. Kým jeho predpoveď datuje nástup inteligentných systémov až o niekoľko desaťročí, pár voľne dostupných komerčných produktov je už bežnou súčasťou nášho života.
„Nemožnosti 2. rádu“ si už vyžadujú zabudnúť na pohodlné ľudské vnímanie sveta tak, ako ho poznáme. Aby sme totiž pochopili, ako má fungovať cestovanie rýchlejšie, ako je rýchlosť svetla, potrebujeme potvrdiť existenciu teoretických častíc, ktoré úzko súvisia s Big Bangom, alebo sa zmieriť s tým, že niektoré veci sú predsa len nemožné.
V tejto časti ma najviac dostala kapitola o alternatívnych vesmíroch, ktoré stoja a padajú na teórii časticovej fyziky, ktorá je odrazom v zrkadle nášho sveta. Fascinujúce myšlienky a skvelý text ma tu pohltil a preniesol do jednej z neznámych dimenzií strunovej teórie.
„Nemožnosti 3. rádu“ uzatvárajú toto ukážkové popularizačné dielo s patričnou gráciou. Dokumentujú teóriu existencie Perpetua Mobile, ktoré by mohlo civilizáciu preniesť až do samotnej nebeskej sféry.
Fyzika nemožného je ťažké čítanie. Určite odporúčam najmä milovníkom fyziky, prírody a logiky, ktorí si už preskákali cez Hawkinga alebo Tysona. Kaku je v tejto knihe na inom leveli.
Tim Marshall – Budúcnosť geografie (2023, slovenské vydanie v Premedia 2023)
Geografia a geopolitika sú mi srdcu veľmi blízke. Nie nadarmo ma musel vysokoškolský pedagogický zbor týchto odborov istú chvíľu strpieť. Tim Marshall, britský novinár, geopolitik a autor, sa po úspešných knihách, venovaných spoločenskej a politickej situácii na Zemi, pozrel k nebesám.
A práve nad našimi hlavami leží priestor bez hraníc, bez ostnatého drôtu, bez jazyka. Iba nekonečný éter, ktorý nepozná pojem vlastníctvo. S dynamicky rastúcim vývojom technológii a vesmírnych pretekov je však dôležité vedieť, že aj tam, kde nie sú hranice, musia existovať pravidlá.
Marshall sa umne vracia k obdobiu začiatku studenej vojny, kedy sa dve jadrové mocnosti pretekali o vesmírne prvenstvá. Odhaľuje finančné, vojenské aj politické pozadie v USA a Rusku a s odstupom porovnáva neskorší vývoj ich vesmírnych programov.
Je ozaj zaujímavé retrospektívne sledovať, ako sa záujem o vedu vyšplhal do raketových výšin, a to najmä pri Gagarinovom prvom lete do kozmu alebo úspešnej misii na Mesiac – Apollo 11. O to fascinujúcejšie pôsobí neskorší rozkvet vesmírnych programov v Číne, pod hlavičkou Európskej kozmickej agentúry alebo v súkromnej sfére (SpaceX alebo Blue Origin).
Marshall sa ale nevenuje iba minulosti, či prítomnosti. Pokladá na stôl Medzinárodnú zmluvu o vesmíre (ktorú nepodpísalo niekoľko významných kozmických hráčov) a aplikuje možné scenáre, ktoré môžu viesť k napínavým dôsledkom a krízam. Zaujíma sa nielen o priestor ako taký – či už na obežnej dráhe alebo na Mesiaci, ale aj o nerastné bohatstvo.
Komu bude patriť dané územie na orbite Zeme či Mesiaca? Kto bude môcť ťažiť vzácne nerastné bohatstvo na lunárnom povrchu? Bude to majetok jednej krajiny, alebo majetkom celého ľudstva, ako je napísané v takmer šesťdesiatročných zmluvách? To je veľká neznáma, ale zároveň správne položené otázky, na ktoré si ako ľudstvo budeme musieť zodpovedať. Ak nie, budeme sa musieť zmieriť s bojom o moc, hašterením sa a pokrytectvom.
Neil deGrasse Tyson – Hviezdny posol (2022, slovenské vydanie v Tatran 2023)
Neila deGrasse Tysona asi nemusím nikomu špeciálne predstavovať. Nástupca Carla Sagana sa okrem svojej pravidelnej relácie StarTalk aj naďalej venuje autorskej tvorbe. A v Hviezdnom poslovi už nepoľoval po astrofyzike alebo časticovej fyzike. Objektívom zamieril medzi nás, ľudí, zamiešal do svojich myšlienok štipku vedeckého uvažovania a výsledok? Vynikajúca jednohubka pre každého!
Kozmická perspektíva, akú podáva Tyson, je univerzálna a objektívna. Otvára bežné témy, do ktorých vkladá svoj vlastný pohľad, no sám sa nebojí byť konfrontovaný jedinou objektívnou pravdou. A práve tento prístup by mal byť v najbližších rokoch ľudstvu bližší, ak chce pomýšľať nad zmenou k lepšiemu.
Prvé kapitoly, venované vede, pokroku a prírode, opisujú krásu existencie. Tyson sa nadchýna nad neskutočným rozmerom vesmíru, uvažuje, ako ďaleko dokáže veda posúvať nielen objavy v astronómii, ale aj v zdravotníctve či potravinárstve. Rovnako vníma orbitu a Mesiac ako dve kľúčové oblasti, nad ktorými visí otáznik budúcnosti.
Akonáhle sa však ťažisko odpútava od exaktných vied, kniha prináša hodnotové otázky týkajúce sa ľudského správania sa. Upriamuje pozornosť na to, ako spolu interagujeme, ako veľmi je v nás zakorenený pocit jedinečnosti, ktorý neguje snahu sfunkčniť kolektív. Prečo je neetické jesť mäso, ale zároveň nehanebne zabíjať malé deti bezbranných ovocných stromov? Alebo sa napchávať uhorkovými obeťami zeleninovej genocídy, kým vegán ukazuje prstom na človeka s vyprážaným kuracím krídlom v rukách? Tyson je majster sarkazmu a užíva si to. Aj keď má ľudstvo právo na svoje hodnoty a morálky, vo svojej podstate môžu byť isté štandardy nezmyselné, alebo dokonca zvrátené.
A neobchádza ani pohľad na vývoj ľudskej farby pleti, sexuálnej orientácie, alebo príslušnosť k národu. Jediným cieľom knihy je nechať ľudí premýšľať empaticky, s nadhľadom a využívať pri tom dostupné fakty. Predsa len sme z genetického hľadiska všetci takmer identickí a len naše zatrpknuté a spoločnosťou vtláčané predstavy hovoria o opaku.
Hviezdny posol je viac ako vedeckou knihou dielom o hodnotách. O tom, ako sledovať a reagovať na svet tým správnym spôsobom. Tyson dáva na papier kus samého seba sympatickým, miestami drsným, ale celkovo tak pútavým spôsobom, že kniha môže sadnúť úplne každému. Tak totiž píše nielen pán autor, ale aj pán človek.
