Hviezdy. Nespočítateľné množstvo svetiel. Vzdialené svety na oblohe. Už od dávna lákali ľudí čo hľadeli na nočnú oblohu a pozorovali ich s obdivom, strachom i túžbou naraz. Výnimkou neboli ani moji priatelia a ani ja, lord Erik z rodu Darkbladeov. Robil to môj otec i jeho predkovia. Náš rod sa už po dlhé generácie zaoberal alchýmiou, hviezdami a poznávaním prírody čo je zvláštne nikto si nespomenie odkiaľ náš rod vlastne prišiel. Moji predkovia boli po väčšine učenci s mnohými zručnosťami, iný zas boli, ako by som to povedal, tí ktorých kráľ povolal keď bolo treba vyriešiť nejaké povedzme problémy. Otec mi rozprával od malička staré legendy, vždy ma fascinovali, bolo mi jasné, že chcem pokračovať v dielach nášho rodu. Úsilie bolo odmenené nie len poznaním ale aj priazňou kráľa, už po niekoľko generácií je náš rod jeden zo 4 najvýznamnejších v kráľovstve. Môj starý otec mal mnoho priateľov a jednými z nich boli aj príbuzní mojich 3 najlepších priateľov. Už ako deti sme sa často stretávali podobne ako naši otcovia. Práve im sa podarilo vyrobiť 6 zrkadiel umožňujúcich cestovanie do iných svetov, podobných tomu nášmu. Jediný háčik bol v tom, že cesta späť neexistovala. Vyrobenie zrkadiel teda bolo dôvodom k oslave no zároveň bolo sklamaním, že nemožno sa vrátiť ak raz niekto zrkadlom prejde. Zrkadlami sa dalo prechádzať pretože neboli úplne pevné. Ich strieborná plocha odrážajúca všetky farby sa stále menila. Zdalo sa akoby bola tekutá ako hladina jazera. Boli nesmierne krásne. Otec mi ich ukázal keď som mal 13. Povedal mi, že celá dielňa v horách čo postavil spolu s 3 ďalšími (otcami mojich kamarátov) je tajomstvo nášho rodu. Nemal o ňom vedieť nikto, ani sám kráľ, do 13 rokov som o nej nevedel ani ja. A predsa ju neutajil ani to čo skrývala. Otec mal totiž nevlastného brata. Volal sa Francis. Nikdy som ho nemal rád, zdalo sa mi na ňom čosi čudné, čosi čo ma odpudzovalo. To, že mal srdce zo železa nebolo len obrazné pomenovanie no bolo celkom výstižné. Jeho srdce bolo skutočne zhotovené z kovu, bolo poháňané hodinovým strojčekom, zostrojil ho môj otec. Zachránilo Francisovi život, pretože raz keď boli s otcom na poľovačke, napadol ho medveď a rozdriapal mu hruď. Neviem ako sa podarilo ho zachrániť. Otec povedal, že použil tekutinu akou natreli zrkadlá, vraj dokáže človeka udržať pri živote za prakticky akýchkoľvek podmienok. Neviem presne čo je na tom pravdy ale dnes toho ľutujem a byť na otcovom mieste vediac čo neskôr narobí, neviem či by som bol tak veľkorysý ako on vtedy…
Autor: HerrDoktor
