Pre každého fanúšika príbehov je knižnica magické miesto, v ktorom môže cestovať v čase a priestore a vytvárať si celoživotné zážitky a priateľstvá – a nielen s knižnými postavami. Na policiach plných pestrofarebných kníh je skutočne niečo fascinujúce, a preto majú aj knižnice svoje vlastné medzinárodné dni. Niektoré krajiny ho oslavujú 24. októbra, okrem toho si na Slovensku každý štvrtý októbrový pondelok pripomíname Medzinárodný deň školských knižníc. Naše vydavateľstvo Príbeh sa pridáva k tejto peknej iniciatíve oslave knižníc ako centier vzdelania, informácií a príbehov. Prinášame vám rozhovor s Jurajom Homoľom a Andrejom Blaasom z Miestnej knižnice Petržalka na Vavilovovej ulici, kde sme pred rokom v príjemnej besede predstavili naše hororové knihy Pahltné a Trinásť balád pre Lucifera. O Slovákoch sa vraví, že málo čítame – a že do knižníc chodia len deti a dôchodcovia. Čo si myslíte o týchto tvrdeniach?Je náročné určiť, čo znamená dostatočne veľa. Že nečíta viac ľudí? Alebo neprečítajú ročne dosť kníh? Sú určite ľudia, ktorí prežijú život bez toho, aby okrem povinnej literatúry v škole prečítali čo i len jedinú knihu z beletrie či odbornej literatúry. Na druhej strane – tvrdiť, že do knižníc chodia len deti a dôchodcovia – je veľmi zjednodušené konštatovanie. Knižnice navštevujú všetky vekové kategórie bez rozdielu. Niekto viac pre knihy, niekto je oddaným návštevníkom podujatí, iní si prídu prečítať noviny a stráviť v knižnici pokojnú chvíľu bez rušivých vplyvov okolitého sveta.Ale kto čítať chce, ten rozhodne číta. Či už si knihy kupuje, alebo požičiava v knižnici.  Bez ohľadu na vek alebo status. Ktoré literárne žánre alebo autori sú medzi Vašimi čitateľmi momentálne najobľúbenejšie?Medzi najobľúbenejšie žánre nielen v knižniciach patrí už niekoľko rokov detektívka a triler. Je to možno zvláštnosť, pretože medzi čitateľmi našej knižnice prevládajú vo vekovej kategórii 25-55 rokov ženy a práve tu trocha porušujeme predpoklad, že požičiavať sa budú najmä vzťahové romány ženských autoriek zo súčasnosti. Ženy milujú napätie a drámu a možno sa budete čudovať, ale tento žáner uprednostňujú najmä čitateľky v strednom a staršom veku. Naši čitatelia obľubujú čoraz viac populárno-náučnú literatúru a non-fiction. Čo sa týka detskej literatúry a literatúry pre mládež, stále dominujú meinstreamové série kníh zahraničných autoriek a autorov.  Vždy sa veľmi úprimne tešíme, ak sa v žánroch fantasy pre mladých presadia slovenské autorky a autori, aj keď to nie je jednoduché. Možno by stálo za pozornosť uviesť, že oproti minulosti sa stále menej požičiavajú poviedkové knihy. Napriek všade opakovanému sloganu, že žijeme rýchlu dobu a máme málo času, ak si čitateľ vyberie knihu, preferuje ucelený viacstrankový príbeh.  Koľko kníh majú Vaši čitatelia vlastne k dispozícii?Na deviatich pobočkách petržalskej knižnice je v súčasnosti evidovaných viac ako 200 tisíc kníh, ktoré zahŕňajú beletriu aj populárno-náučnú, odbornú a regionálnu literatúru. Okrem tlačených kníh majú čitatelia prístup k rozsiahlemu fondu e-kníh, ktoré si môžu „zapožičať“ do svojho zariadenia cez on-line katalóg. V najbližších týždňoch by k e-fondu mal pribudnúť fond v podobe audiokníh, ktorý, ako veríme, nájde priaznivú odozvu nielen medzi stálymi čitateľmi, ale pomôže nasmerovať do našej knižnice aj nové tváre. Ako funguje nákup, resp. zaobstarávanie nových kníh?Nákup nových kníh zastrešuje Úsek knižnično-informačných fondov, ktorý v rámci akvizičnej činnosti vyhľadáva tituly pre jednotlivé pobočky. Podľa čitateľskej skladby každej pobočky, ich požiadaviek a čitateľského záujmu vyhľadáva a spracováva knihy, ktoré tvoria pevný fyzický knižný fond každej z pobočiek. K výberu titulov prispievajú, samozrejme, aj samotní knihovníci, ktorí do značnej miery poznajú vkus a záujem svojich čitateľov. A rovnako aj samotní čitatelia svojimi tipmi a nezriedka aj knižnými darmi. Na internete a sociálnych sieťach fungujú rôzne knižné burzy. Majú Vaši čitatelia možnosť darovať knihy aj Vám?Knižné dary prijímame, ale v obmedzenej miere. Je to najmä z kapacitných dôvodov. Najčastejšie čitatelia darúvajú knihy, ktoré už nepotrebujú – ide zväčša o tituly staršieho dáta, ktoré nie jemožné zapísať do knižničného fondu. Zväčša je to v prípade, že rušia knižnicu alebo knihy zdedia a nevedia si s týmto „dedičstvom“ poradiť. 🙂 Vtedy knižky po dohode v malom množstve prijmeme a vytriedime. Nájdu sa občas aj novšie tituly, ktoré zapadnú do skladby fondu, zvyšné sú k dispozícii čitateľom, ktorí si ich môžu bezplatne vziať, prípadne ich posunúť ďalej v rodine alebo medzi priateľmi a známymi. Každopádne čitateľom odporúčame knihy nevyhadzovať, ale využívať alternatívne spôsoby využitia: knižné búdky, susedské knižnice v spoločných domových priestoroch, prípadne ich ponúknuť ako dar do školských knižníc, príp. antikvariátov. Akým spôsobom môžu čitatelia pomôcť k rozvoju svojej knižnice?Najlepší spôsob je zároveň ten najjednoduchší: jednoducho do knižnice chodiť. Čím viac čitateľov a návštev knižnica má, tým má aj väčší význam. Asi ako každá verejná inštitúcia. Záujem je signálom, že v činnosti treba pokračovať, služby zlepšovať a robiť miestom stále atraktívnejším a lákavejším. Z našich pozorovaní vyplýva, že tento trend práve prebieha a úprimne sa z toho tešíme. O elektronických knihách, tzv. e-bookoch, sa kedysi bombasticky predpovedalo, že spôsobia revolúciu v čítaní a že tlačené knihy postupne zaniknú. V súčasnosti stúpa popularita aj audiokníh. Ak sa pozriete na štatistiky, ako sa zmenila návštevnosť knižnice v posledných desaťročiach s nástupom týchto nových knižných formátov?Návštevnosť knižníc sa vplyvom nových technológií a knižných formátov nezmenila. Ľudia stále rovnako často a radi knižnicu navštevujú, pretože okrem samotnej možnosti si knihu vypožičať je to pre nich miesto sociálneho kontaktu a organizovaním podujatí aj spôsob kultúrneho vyžitia. Nové formáty v podobe elektronických a audiokníh sú zatiaľ stále doplnkom k fyzickému fondu knižnice. Ten nemenne požíva najväčšiu popularitu, to nezmenil ani príchod nových formátov a technológií. A čo sa týka zániku fyzických kníh – ten určite nehrozí. A to pochopili aj vydavatelia, ktorí sa snažia o stále atraktívnejšie obaly kníh, ktoré sú neraz na hranici umenia. Patrím ešte k tej generácii, ktorá dostala pri prvom zápise do knižnice zošitok, do ktorého sa ručne zapisovala kniha a dátum vypožičania. Ako sa počas posledných rokov zmodernizoval výpožičný systém? Aké ďalšie projekty máte v pláne?Papierový preukaz bol naviazaný na tzv. lístkový katalóg, ktorý predstavoval súbor všetkých kníh, ktoré sa v knižnici nachádzali. Dnes ho zastupuje (dovolím si tvrdiť, že v drvivej väčšine knižníc) tzv. on-line katalóg, ktorý je verejne prístupný na internete. Tu si čitateľ vyhľadá knihu poľahky z pohodlia domova, príp. cestou zo školy či práce. On-line katalóg skrátil čas hľadania kníh na pobočke, takže obsluha čitateľa je rýchlejšia a pohodlnejšia.Nadstavbu pre knižnicu a jej návštevníkov môžu predstavovať ďalšie služby, ktoré smerujú k modernizácii a prispôsobeniu sa dobe, napr. v podobe digitálneho preukazu alebo možnosti zaplatiť za knižničné služby bezhotovostnou formou. Ako budú podľa Vás fungovať knižnice o takých tridsať-štyridsať rokov? Prípadne aj v ďalekej budúcnosti. 🙂Dovolím si tvrdiť, že budúcnosť už začala. 🙂 Knižnice sa od svojich prvopočiatkov naozaj zmenili, a tým nemyslím doby, keď fond knižnice pozostával výlučne z učených zvitkov. 🙂 Komunitnosť a otvorenosť knižníc novým formátom, či už v podobe digitálneho fondu alebo usporadúvaním podujatí,